Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Kto nebol v Thajsku, nech zdvihne ruku! Asi najviac navštevovaná krajina v Ázii, ktorá možno už nemá ako prekvapiť. Ale, čo keď je to inak? Kam sa vybrať, kde neuvidíte davy ľudí, zažijete Thajsko také aké bolo pred 20 rokmi? Kam ísť? To vám prezradí v rozhovore Ivana Grešlíková

Koľko už cestuješ  po Thajsku?

Cestujem tam pravidelne od roku 2013, s výnimkou 2017, vždy na 2-5 mesiacov. Dohromady som v  Thajsku prežila a precestovala vyše 16 mesiacov. Nebyť trochu komplikovanej vízovej situácie, ktorá nie je veľmi naklonená tzv. dlhodobému cestovaniu (long-term travel), tak sa v Thajsku zdržím dlhšie. S tým, že by som odtiaľ cestovala viac po Ázii.

Prečo práve Thajsko ťa tak zaujalo a nie povedzme India či iná krajina? V čom má pre teba táto krajina pridanú hodnotu oproti iným?

Niežeby ma nezaujala India, naopak. Mám pocit, že koho nezaujme India, tak ňou musel prejsť so šatkou na očiach. Zamilovala som pred pár rokmi aj do Vietnamu a Tajwanu, a neviem si Európu predstaviť bez Portugalska…

V prípade Thajska však nejde o to, že by ma len „zaujalo“. Vraciam sa sem z veľmi prozaických dôvodov – oddýchnuť si po mesiacoch cestovania v iných krajinách, a vďaka tomu, že v meste Chiang Mai na severe krajiny je hustá koncentrácia digitálnych nomádov z celého sveta, tak sa sem vždy idem naučiť niečo nové na workshopoch, prednáškach, ale aj osobných stretnutiach… A tiež v pokoji spracovať všetok materiál, ktorý som nazbierala za predošlé mesiace.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Lepkavé vodopády

Chiang Mai je pre mňa inkubátor kreativity. Ak pracuješ online, ako bloger, dizajnér, grafik, či marketér, toto je miesto, kde keď raz prídeš, rovnakým neodídeš.

Práve tu som sa ako travel blogerka naučila najviac od iných profi blogerov a špecialistov na storytelling, sociálne siete, SEO, marketing. Takže ja sa do krajiny vraciam aj preto, aby som sa naučila nové veci, zdieľala svoje vedomosti, a stretla sa s kolegami či kámošmi, s ktorými sme sa roky poznali len online. Každý rok vznikajú nové priateľstvá, a to ma na návrate do Chiang Mai baví.

Živím sa blogovaním, nemám byt, dom ani podnájom na Slovensku či inde vo svete. Cestujem minimalisticky, s ruksakom pod 10kg, čo mi umožňuje jednoduchšie sa presúvať a nosiť si svoj „dom“ na pleciach do Thajska ako môjho ázijského domova.

K Thajsku mám špeciálny vzťah aj preto, lebo tu začala moja nomádska cesta. V roku 2013 som do Bangkoku cestovala s jednosmernou letenkou a vedomím, že zajtra mi nezazvoní budík, neodbicyklujem to ráno do práce, každý mesiac nebude na účte ten istý príjem, ale budem jesť štipľavé šaláty a curry na ulici, natierať sa citronelou proti komárom a makať aj 12 hodín denne na svojom vlastnom projekte, cestovateľskom blogu Nomad is Beautiful, ktorý nás teraz s priateľom Giannim živí.

Ak sa pýtaš na pridanú hodnotu, tak pre mňa je to fakt, že je to budhistická krajina, kde vládne relatívny pokoj, všetky regióny sú otvorené turistom, a nepotrebuješ žiadne špeciálne povolenia ako napríklad v určitých častiach Mjanmarska alebo Indie, a napokon, páči sa mi, že za čo si zaplatím, to dostanem.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Meditácia v Chiang Mai

Ak chceš žiť ako backpacker a minúť 5 eur na deň – dá sa. Ak chceš garsónku s kuchynkou a bazénom – dá sa. Ak chceš vilku pri mori s upratovačkou a luxusnou masážou priamo na terase – tiež sa dá. Ak máš chuť na street food, tak sa naješ za 1.5 euro, ak chceš miestnu kuchyňu s kvalitným servisom, pôjdeš do lepšej reštiky a dáš za to 10 eur.

Nie je to teda o tom, že Thajsko je super lacné, tak sa tam všetci, kto pracujeme online, nasáčkujme. Je to aj o dobrej infraštruktúre, skvelom internetovom pripojení a možnostiach na fajn životný štýl, čo pre mňa osobne znamená dobré ubytko, jóga štúdia, čajovne s pu-erh čajom, skvelé jedlo, možnosť byť v prírode do pol hodiny od miesta, kde bývam a spomínaná budhistická kultúra v pozadí toho celého.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Jedlo v Thajsku

To všetko mi dáva priestor byť kreatívna, a ešte svoju prácu aj vylepšiť vďaka expertom, ktorých mám okolo a ktorí ma môžu posunúť ďalej.

Máme to s priateľom nastavené tak, že niekoľko mesiacov sme usadení v Thajsku, pracujeme online na blogoch, každý rok navštívime nové časti krajiny, a potom sa vyberieme na pár mesiacov inde v Ázii alebo Európe, kde prepneme do módu „cestovateľ“.

Zredukujeme hodiny za počítačom na minimum, a objavujeme krajinu podľa toho, čo nás tam zaujme. Napríklad na Taiwane sme veľa trekovali, vo Vietname ochutnávali polievky, božskú kávu, a lozili po jaskyniach, v Indonézii žili s miestnymi, ktorí nás vzali k moru a na hindusitické ceremónie, vozili sme sa po okolí na skútri, chodili po chrámoch …

S tým, že sme sa po takýchto mesačných výletoch vrátili do Thajska, alebo sa usadili niekde inde na pár mesiacov v rámci housesittingu a spracovávali materiál, ktorý sme nazbierali na ceste.

Ktorá časť Thajska je pre teba najlepšia?

Milujem sever krajiny. Znova kvôli tomu, že je tu neskutočne cítiť budhistickú kultúru, čo veľmi na juhu nezažiješ, keďže mnoho ostrovov je moslimských.

Fascinuje ma aj rôznorodosť zážitkov. Ak chceš vidieť mníchov a miestnych meditovať v chráme, stačí si privstať. Ak nechceš vidieť nikoho, máš možnosť ísť na 10 dní do meditačného centra v džungli. Ak máš chuť na jazz, tak ideš na jazz, ak sa ti cnie za moderným umením, aj to tu nájdeš. Ak sa chceš naučiť variť thajské jedlá, zdokonaliť sa v jóge alebo si urobiť kurz thajskej masáže – nie je problém. Ak chceš vidieť, ako žijú vysokohorské kmene, stačí si nájsť spoľahlivého sprievodcu.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Mnohí si povzdychnú, že severu Thajska chýba už len more, a bol by dokonalý. Nesúhlasím. Región je preto výnimočný, že má hory (nachádza sa tu aj najvyšší vrch Thajska Doi Inthanon) a chrámy, a tým pádom má aj úplne iný typ turistov, ako napríklad Phuket, Pattaya alebo Koh Phangan.

Navyše, Chiang Mai je univerzitné mesto s veľmi pohodovou atmosférou, plné mladých ľudí, ktorí robia z neho trendové moderné mesto, a pritom to tu stále dýcha tradičnou thajskou kultúrou.

A naopak, ktorá ťa najviac sklamala a prečo?

Ao Nang neďaleko Krabi, Railay Beach a sčasti Ayutthaya. Prvé dve kvôli znečisteným plážam a množstvu turistov. Ayutthaya bola fajn len skoro ráno, a keď som sa vybrala k chrámom mimo hlavného historického komplexu.

Inak mi prišla ako nevydarená turistická bublina, kde sa zahraniční návštevníci vozili na slonoch po betónových cestách spolu s autami, ulice boli plné agresívnych pouličných psov, a niektoré chrámy boli zatvorené kvôli rekonštrukcii, čo mi pri kúpe vstupenky nikto nepovedal.

Veľa ľudí chce cestovať do Thajska a pýta sa. Chcem ísť tam, kde je čo najmenej turistov. Kam by si ho poslala, kde je to ,,ešte autentické“?

Kto by nechcel, však? Problém je v tom, že väčšina cestovateľov, ktorí takto zmýšľajú, nie sú ochotní robiť kompromis s kvalitou služieb. Snívajú o rezorte pri mori, kde budú len oni, mojito a biela pláž za pár eur.

Realita je však taká, že menej turistov je tam, kde je horšia infraštruktúra, alebo na uzavretých plážach rezortov. Možnosti sú potom dve: byť na chvíľu dobrodruhom a spať v skromnom bungalove na pláži bez reštaurácií a barov, alebo si za súkromné pláže, drinky a luxusný servis zaplatiť.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Trekovanie za Bielymi Karenmi

Autenticitu možno nájsť hlavne na severe. Z vlastnej skúsenosti môžem odporúčiť vysokohorské dedinky Bielych Karenov, kde sa dá dostať len so špeciálnym sprievodcom, spí sa vo veľmi skromných bambusových bungalovoch, a musíš si to vyšľapať cez džungľu. Stojí to zato. Len poznamenám, že nejde o známu atrakciu kmeňa dlhokrkých Karenov.

Šla by som aj do kopcov Chang Dao na severe, tiché mesto Lamphun, Národný park Sri Lanna, miesta Kráľovského Projektu (Royal Project),  Sukhothai namiesto Ayutthai, trekovanie v národnom parku Khao Yai, a od známych mám dobrý tip na NP Thong Pha Phum.

Osobne si však myslím, že pri dnešnom boome masového turizmu je dôležitejšie AKO cestujeme, než kde, hlavne v kontexte návštevy autentických miest. Dnes, kedy si do 10 minút kúpime letenku a o pár týždňov sme na opačnej strane zemegule, berieme akosi za prirodzené, že keď na niečo máme, tak sa nám ľudia a kultúra v novej destinácii majú prispôsobiť, lebo si za to zaplatíme.

Uniká nám to, že sme v zahraničí na návšteve, a že by nebolo zlé na raňajky jesť polievku ako domáci, a nie palacinku s nutelou, že je to OK zahaliť sa na miestach, kde by naše tielka a šortky boli v rozpore s pravidlami danej kultúry…

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Vysnívaná Koh Lanta

Mám pocit, že dnes máme potrebu dovolenkovať tak, ako by sme boli doma na chalupe, len nás k tomu niekto obskakuje a ceny sú o pätinu nižšie ako na Slovensku. Videla som, ako sa zahraniční turisti vysmievali alebo aj kričali na Thajčanov len kvôli tomu, že im nerozumeli. Ja sa pýtam, prečo ten človek nehovorí thajsky? Alebo nezoberie telefón a nepreloží si to v prekladači? Turista sa vie nahnevať, aj keď mu niekto nevie v Thajsku pripraviť špagety al dente, alebo keď si taxikár nevie rady s mapou, lebo nevie čítať latinku.

Je ľahké okomentovať podobné situácie „u nás by sa toto nestalo“, to by sme ale potom mohli ostať všetci doma, a mať všetko pekne „predžuté“, ako sa hovorí.

Thajsko je aj more. Krabi, Koh Tao, Phuket…ktorá pláž je kombinácia krásy, nepreplnených pláži, pohody…

Každému básnim o Koh Lante, pretože má pekné pláže, na niektorých ani človiečika, hlavne ak si prenajmeš skúter a zájdeš viac na juh. No a potom ešte ostrov Koh Phayam, Koh Mak, ktorý vlastní pár thajských rodín, Koh Chang Noi (nemýliť si s populárnym Koh Chang), alebo aj Koh Jum. Tie sú zatiaľ veľmi pohodové, bez divokých párty, a niektoré dokonca aj bez obchodov 7-Eleven a bankomatov. Ideál na totálne vypnutie a dobytie bateriek.

Najväčší mýtus o Thajsku?

Že Thajsko je len o sexturizme a vyberaním peňazí od turistov. Ak však človek obíde Pattayu, Red Light District a ping pong show v Bangkoku a vybranú štvrť v Chiang Mai v nočných hodinách, tiež Full Moon Party na Koh Phangane a vyhne sa ultra turistickým miestam na iných ostrovoch, tak zistí, že podobné reči sú len fáma. Thajsko sa mimochodom za posledný rok-dva začalo zbavovať tejto povesti aj striktnejšou procedúrou povolenia na vstup cudzincom.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Ubytovanie v bungalove

Čo sa týka klamania turistov s cenami – znova platí – vyhnúť sa párty ostrovom, turistickým reštauráciám a tuk-tukom pred pamiatkami, a nik si od vás nebude pýtať troj- až päťnásobok bežnej ceny. Vždy je lepšie zistiť si približnú cenu od recepčnej na hoteli alebo majiteľa guest housu, koľko za dopravu alebo jedlo platia oni. Ľahšie sa potom orientuje, aká je reálna cena.

Chcem ísť na kurz varenia, ktorý by si odporúčala?

Ak ješ mäso, tak veľmi nepomôžem, haha. Som vegánka, bola som len na makrobiotickom a raw food kurze. V každom prípade, predtým, než sa niekde človek prihlási, kontaktovala by som majiteľa školy varenia a zistila by som si, koľko ľudí je v skupinke na kurze (ideálne 5, max. 7 ľudí), či inštruktor hovorí dobre anglicky, či kurz zahŕňa aj návštevu trhu, či vysvetlia načo sa jednotlivé ingrediencie používajú.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Hľadala by som na ich webe info alebo sa ich priamo v emaile spýtala, či ti po ukončení kurzu dajú aj cook book, čo je brožúrka s receptami, prípadne zoznamom náhradných ingrediencií, ktoré doma nemusíš nájsť v obchode. A jednoznačne by som si dala námahu a prešla recenzie na TripAdvisore, vrátane tých najhorších, aby som zistila, čo ostatným na kurze vadilo a či na to majiteľ reagoval.

Ceny sa pohybujú od 1000 do 2500 THB (25 – 64 eur), a v zásade platí, že tie lacnejšie majú aj viac ľudí na kurze v skupinke, čomu by som sa vyhla. Inak sa môže stať, že sa na kurze budeš ponáhľať s varením, inštruktor nebude mať čas pristaviť sa pri tvojom stole, nebude čas na otázky…

Ak sa pýtaš na konkrétne mená škôl varenia, tak zo skúseností kamarátov môžem odporučiť Thai Farm Cooking School a May Kaidee’s Cooking School v Chiang Mai (May Kaidee’s má pobočku aj v Bangkoku). Škola Dot Cooking School ponúka dobré súkromné kurzy s 1-4 ľuďmi v skupinke.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Ochutnávka čaju pu-er

V Bangkoku sa oplatí vyskúšať Chef LeeZ Thai Cooking Class alebo Silom Thai Cooking.

A úplne najlepšou možnosťou je ubytovať sa v homestay a poprosiť pani domácu, či by vás nenaučila variť tradičné jedlá priamo u nej doma. Je to zážitok.

Vieš odporučiť v bodoch miesta pre cestovateľov, čo idú prvý krát do Thajska? Taký malý itinerár.

Ak ide dajme tomu o 2-týždňovú dovolenku a niekto cestuje za kultúrou a históriou, tak by som šla trasou Bangkok – Lopburi – Sukhotai – Lampun – Chiang Mai –  Chiang Rai, resp. dá sa aj opačne, zo severu na juh.

Pre plážových dovolenkárov by som zvolila Bangkok – Koh Phayam – Koh Lanta alebo Koh Lipe. Je lepšie vybrať si jeden, max. dva ostrovy a užiť si to tam, než behať hore dole po 3-4 rôznych ostrovoch.

A pre tých, ktorí si to najviac užijú v prírode, tak Bangkok – národné parky pri meste Kanchanaburi – Chiang Mai – Chang Dao – Doi Inthanon.

 Je niečo, čomu by sa mali cestovatelia v Thajsku vyhnúť?

Určite všetkým zvieracím atrakciám, ktoré podporujú ilegálny lov a chov divožijúcich zvierat, ktoré neskôr trénujú tyranským spôsobom. Hovorím o návšteve tzv. tigrieho centra, kde si človek urobí selfie s nadrogovaým tigrom, jazde na slonovi.

Tiež sa treba vyhnúť návšteve krokodílej farmy, show s hadmi, opicami, a cibetkovej káve z hovien šeliem. Viac o tom, prečo nejazdiť na slonovi v Thajsku napísala v tomto článku a o iných zvieracích atrakciách zase v tomto.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

V záchranom centre Lanta Welfare na Koh Lante

Ja osobne mám rád, keď sa cesta spojí s nejakým sviatkom. Ktorý je pre teba ten ,,pravý“?

Za mňa je to Loi Krathong a festival svetiel Yi Peng v Chiang Mai v novembri, thajský nový rok Songkran v apríli v Chiang Mai alebo Bangkoku a pre tých, ktorí majú silnejšie žalúdky, tak Vegetarian Festival na Phukete. Nejde o žiadne zdravé lakocinky. Viac o tom píšem v e-booku.

Dopísala si teraz ebook o Thajsku, trochu ho predstav.

Thajsko bez cestovky je 150-stranový e-book pre tých, ktorí sa chystajú do Thajska prvýkrát, ale aj tých, ktorí boli len v hlavnom meste a maximálne na 1-2 ostrovoch, ale majú chuť vidieť v Thajsku viac.

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Človek tu nájde pohromade všetko, čo potrebuje vedieť pred cestou, ale aj počas dovolenky, počnúc obsiahlym zoznamom miest, kam sa vybrať, čo všetko sa dá v Thajsku zažiť a vyskúšať okrem pláží a chrámov.

Sú tam podrobné informácie o počasí počas celého roka, zoznam top festivalov, tipy ako a kde hľadať ubytovanie, letenky, ako sa pohybovať v krajine, ale aj čomu sa v Thajsku vyhnúť. E-book je zatiaľ jediný kompletný sprievodca Thajskom na Slovensku, a sú tam zozbierané vlastné skúsenosti a tipy kamarátov, ktorí v krajine cestovali do menej známych miest.

Profil:

Rozhovor: Thajsko nie je len o sexturizme a lacných drinkoch

Ivana Grešlíková

Vyštudovala anglický – ukrajinský jazyk na Filozofickej fakulte PU v Prešove, kde následne ostala na doktorandskom štúdiu. Absolvovala dvojročný kurz arteterapie na Masarykovej univerzite v Brne.

Žila a pracovala v Prahe, Londýne a Frankfurte. Balí a vybaľuje svoj 10kg ruksak od roku 2013.

Spolu s priateľom Gianni Bianchini založili cestovateľský portál NomadisBeautiful.com. V slovenčine bloguje na ivanagreslikova.com

Nájdete ju vo svete posrkávať pu-erh čaj, na house sittingu, ranných trhoch a kopcoch.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Zdieľaní