Rozhovor s milovníčkou Číny (1. časť): Krajina pragmatických romantikov

Majú Slováci nejakú zafixovanú predstavu o Číňanoch alebo o Číne, ktorá nie je pravdivá? Čo Slovákov prekvapí počas cestovania v Číne?

Myslím, že to už nie je také rozdielne ako v minulosti, denne sa stretávame s dostatkom informácií o tejto veľmoci. Ale je iné to zažiť na vlastnej koži. Možno si Slováci stále myslia, že sú väčšinou chudobní alebo že ľudia žijú akoby v minulosti. A možno si predstavu romantizujeme alebo príliš orientalizujeme. Moji turisti si naopak všímajú, akí sú sporiví a už bohatí, starostliví a verní ku svojmu klanu a rodine, ako sa vedia večer na uliciach zabávať, ako si užívajú dôchodok v spoločnosti komunity susedov a kamarátov. Ako dbajú na harmóniu tela a duše, obklopujú sa pekným, ako sa radi vyťahujú, akú majú vyspelú infraštruktúru a technológie a že komunizmus sa vôbec nepodobá na to, čo sme tu mali my. Dajú si očistný pôst od Facebooku či Gmailu a domov sa vracajú s kilami naviac, keďže jedlo tu chutí lepšie ako v slovenskej čínskej reštaurácii.

Na čo si si v Číne zvykala najťažšie?

Neviem, prijala som to ako to bolo. Brala som to ako fakt a prispôsobovala sa. Aj nad špinou na ulici som vedela zatvoriť oči, ale pokazené záchody alebo smrad boli aj na mňa občas „nepredýchateľné“ . Vadí mi prehnaná byrokracia a alibizmus. Cením si svoj čas a občas ma trápia dopravné zápchy. Vadí mi nevšímavosť a egoizmus. Vadí mi, že sa ľudia boja pomôcť človeku, ktorý spadol na ulici, len aby ho náhodou neobvinil, že pád zapríčinil ten, čo pomáhal. Vadí mi prílišný materializmus a odpadky, nezodpovednosť voči okolitému prostrediu. Vadí mi pokrytectvo a vzhliadanie k celebritám a autoritám. To, že si z vás profesori môžu urobiť lacnú pracovnú silu a že im musíte tľapkať ich konský zadok, aby ste boli v priazni. Vadí mi silná konkurencia, kde ste nútení robiť nadčasy, lebo ste nahraditeľní. Vadí mi nafukovanie a nedostatok citu pre detaily. Ale aj realitné bubliny a deti bez voľného času a šance byť deťmi. No a o novom štátnom náboženstve ani nehovorím – tým sa stávajú peniaze. A tiež vytrácanie autentického prostredia –  a to sa deje až príliž rýchlo, preto je dobré sa do Číny vybrať čím skôr.

Čínska kuchyňa je v Číne celkom iná, než na akú je Slovák zvyknutý v našich čínskych reštauráciách. Žiadne sladkokyslé polievky a pod. Čo tebe najviac chutí resp. jedlá z ktorej oblasti Číny ti chutia najviac?

Jednoznačne provincia Guangdong, aj preto som v tej časti žila 6 rokov. Milujem rána a dlhé raňajky, kde popíjam čaj, zajedám to rôznymi ľahkými buchtičkami, plnenými pirohmi, mäsovými guličkami, rezancami, ryžovými kašami, plackami a koláčmi aj tri hodiny s priateľmi alebo klientami. Táto kuchyňa je tiež známa morskými plodmi a nemá až tak výrazné (sladká, slaná, kyslá, horká) chute, tiež dbá na vyvážený pomer zeleniny a mäsa.

Tu na Slovensku si myslíme, že Číňania bežne jedia psie mäso. Do akej miery je to rozšírené?

Číňania psov milujú! Ale skôr ako domáce zvieratká, ktoré sú často aj veľmi drahé. Na druhej strane sa v južnej provincii Guangxi každoročne koná Yulin festival, ktorý je festivalom psieho mäsa. Ale ľuďom sa to do povedomia už dostáva, že je to asi nie je správne. No zdroje pochádzajú z fariem a nie z pouličných stratených psov, aj keď rôzne organizácie to tak prezentujú. Psie mäso sa považuje za veľmi výživné, podobne ako jahňacina na zimné obdobia, nakoľko zohrieva telo – a jedáva sa nielen v Číne, ale aj v Južnej a Severnej Kórei.

Ale toto je celkom rozporuplná debata – čo na to také morčatá v Peru, veveričky v Británii, veľryby, žraloky na Islande, kone v Kazachstane a kravy, ovce, prasce, hydina všade  inde na svete. Nezostáva nám nič iné, ako sa stať vegetariánom alebo znížiť príjem jedla.

Ktorú časť Číny máš najradšej a prečo?

Mám rada miesta s nižším počtom obyvateľov, miesta, kde ešte materializmus nezničil ľudskú náturu. Mám rada oblasti, ktoré boli vyhlásené za kultúrne alebo prírodné svetové dedičstvo, ale najradšej sa držím ďalej od turistických nástrah. Snažím sa hľadať zlatú strednú cestu ekonomického rozvoja a autenticity. Takže ma najskôr stretnete niekde na motorke, bicykli alebo loziť po skalách či horách Huangshan, avatarských horách Zhangjiajie alebo Guiline. V marci sa konečne chystáme do Yunnanu a Sečuánu a viem, že sa mi to tam bude páčiť pre bohatú rôznorodosť prírodných krás, parádne výhľady a pandy. Mám teda rada juh Číny aj kvôli tomu, že je tam teplejšie, vzduch je čistejší a môžem veľa kráčať. Na druhej strane je tu vlhko, čo mi veľmi neprispieva k harmónii tela.

Čína má rôzne tradície a povery. Ktoré sú pre teba najzaujímavejšie a ktoré nepochopiteľné?

Príde mi romantický príbeh Chang‘e a jej milencovi, s ktorým sa má možnosť stretnúť len raz ročne na Mliečnej dráhe za úplného splnu. V reálnom svete s nimi trávia večer aj Číňania v parkoch vonku, jedia sa tzv. mooncakes  (tradičný je ale najotrasnejší koláčik, aký som kedy jedla  – vie tam byť celý uvarený žĺtok, našťastie teraz sú na trhu aj chutné verzie), detičky vychádzajú von s lampiónmi a všetci sa snažia zazrieť na mesiaci mileneckú dvojicu v objatí. A tak Chang’e 1 bol aj názov prvej kozmickej sondy k prieskumu mesiaca.

Číňania sú bájkari a zasnení romantici, čo zase naráža na realitu bežného dňa. Ľudia veria v pravú lásku, ale sú to poriadni pragmatici. Ja sa najviac zasmejem na príbehoch z tohto pragmatického romantizmu dnešného dňa. Raz chlapec požiadal frajerku o ruku so srdcom vytvoreným z 99 Iphonov (číslo 9 znamená navždy, dlho).  Často sa muži sťažujú, že svadby sú drahé (reálne možno pol až 5 Euro za byrokratický úkon v matrike), ale je pravdou, že ak chce muž požiadať ženu o roku, musí mať obnos aspoň 10 000 eur pre rodičov, byt, auto a tučný bankový účet. Aj keď rozvody už nie sú spoločensky neprijateľné, mnohí sa rozvedú „na papieri“, aby mali právo kúpiť si nový byt alebo sa nerozvedú a trpia si navzájom milenku či milenca. Nie je nič zvláštne pre ženu rýchlo sa vydať, porodiť, dať dieťa rodičom a pracovať na kariére, rozviesť sa s mužom, ktorý sa o ňu bude materiálne starať, lebo majú spolu dieťa. No takéto príbehy píše život nielen v Číne, ale aj inde na svete.

V druhej časti nám Iva prezradí, ako sa učila čínsky jazyk a ako sa to dá zvládnuť.

Hľadáš cestovateľské rady a informácie o Číne? Čo vidieť, ako sa dá prepravovať a čo koľko stojí? Pozri si naše Cestovateľské rady – Čína alebo si vypočuj videoblog Čína a čínsky nový rok.

Iva Chandoga

Slovenským menom Iva Chandoga (Ivana Chandogová), no Číňania ju poznajú skôr ako 李文 – Coco. Profesionálne sa venuje tlmočeniu z/do čínskeho jazyka, učeniu čínštiny a angličtiny pre deti ale najradšej má turizmus, keďže rada kráča a veľa rozpráva ako sprievodkyňa pre Európanov v Číne, Severnej Kórei, Mjanmarsku či Indii, ale zároveň zabáva aj Číňanov v Európe. V Číne prežila 7 rokov svojej mladosti prácou v exporte, akademickým štúdiom čínskeho jazyka a kultúry, manažmentu turizmu v menšom 15 miliónovom meste Guangzhou na juhu Číny. Venovala sa aj práci udržateľnosti turistických destinácii pre UNESCO, sociologickým výskumom čínskych turistov na cestách v zahraničí, ale aj láske v modernom čínskom ponímaní svadieb a svadobných ciest. Aj keď sa občas cíti ako kurtizána dvoch svetov, miluje ázijskú kuchyňu, no v láske podporuje domácu výrobu a dušou je oddaná rodnej strednej Európe, kde naďalej pracuje na rozvíjaní povedomia o strednej Európe pre ázijský trh, ale naopak aj aktivitami pre rozšírenie poznania o Číne a svete, ako aj rozvoja kreativity slovenských detí vďaka čínskemu jazyku. Viac informácií nájdete na jej webe www.mamahuhu.sk alebo na jej blogu http://www.victorytravel.sk/www/author/chandogova/.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.