Rozhovor: Na bicykloch cez americký kontinent alebo ako sa cestuje so psami

Kedy vznikol nápad cestovať na bicykloch a vlastne kto ste?:)

Sme Ľuba a Tomáš, dvaja “blázni” z a spod Tatier, ktorí sa rozhodli zanechať kariérny život lekárov v Londýne a radšej začať žiť ten svoj :).

Cestovať po svete na dvoch kolesách bola pre nás jasná voľba. Posledných asi 7 rokov sme si vždy v lete zbalili to najnutnejšie, nejakým spôsobom to všetko pripevnili k bicyklu a vyrazili objavovať Európu. Najdlhší výlet bol ale len 3 týždne.

Takže keď sme sa v dobe Brexitu a chystaných zmien v britskom zdravotníctve rozhodovali, ako ďalej so životom, voľba bola jasná :).

Až počas cesty sme si ale uvedomili skutočný význam toho, čo robíme

Necestuje však sami, ale aj so svojimi psíkmi. Ako to zvládajú?

Keď sme spomínali, že balíme iba to najnutnejšie, tak naši chlpáči sú pre nás samozrejme to najnutnejšie z najnutnejšieho. Ako skúsení cyklo cestovatelia (absolvovali s nami všetky predchádzajúce cyklo cesty) to zvládajú bez väčších problémov a užívajú si to naplno. Na ceste sa vezú vo vozíku, ktorý Tomáš ťahá pripojený k bicyklu. Samozrejme na bočných cestách s minimom dopravy, prašných, lesných alebo poľných cestách, s nami bežia. Buď úplne na voľno, alebo ich máme špeciálnym elastickým “bungee”vodítkom pripnutých k opasku a utekajú vedľa bicykla. Druhý spôsob je veľmi príjemný hlavne pri dlhých úsekoch do kopca, kde vedia, napriek svojej veľkosti, aj celkom slušne potiahnuť.

Obaja milujú prírodu, voľnosť a keď môžu skoro každý deň objavovať nové veci a prostredie, tak už to nemôže byť oveľa lepšie. A navyše sú stále s nami, takže z ich strany maximálna spokojnosť :).

Koľko kilometrov ste prešli? Máte ešte nejaké štatistiky, ktoré by mohli byť zaujímavé?

Zatiaľ sme nakrútili 14 269km a momentálne si dávame 6 mesiacov pauzu na juhu Mexika (house sittujeme a prevádzkujeme malý penzión) a čakáme kým tu a v Strednej Amerike prejde obdobie dažďov, aby sme mohli pokračovať cestou aj necestou (bočné neasfaltované cesty, ktoré sa v lete menia na bahenný kúpeľ).

Ďalšie zaujímavé štatistiky? Napr. naša maximálna nadmorská výška dosiahnutá na bicykli je 4135 m.n.m. a 4430 m.n.m. po vlastných, 207 nocí z posledného roka sme strávili v stane a 235 dní v sedle našich tátošov. A počet vyfotených záberov? Niečo okolo 5551. Čísel máme samozrejme ešte viac, ale neradi by sme to tu zahltili “nudnou” štatistikou.

Čo bolo zatiaľ najťažšie?

Tu by som to rozdelil na dve časti – fyzicky a psychicky.

Fyzicky najnáročnejšie pre nás bolo rozhodne prvých pár týždňov na Vancouverovom ostrove. Pred odchodom sme totiž nemali veľa času na tréning, takže kým sme sa vypracovali, nebolo to vôbec jednoduché.

Psychicky sme si ale siahli na dno až v Mexiku. Konkrétne v horských oblastiach centrálneho Mexika, kde sme prechádzali cez malé osady a dediny. Počet túlavých psov pobehujúcich naokolo, hlavne tých v naozaj veľmi zúboženom stave nás dostal do kolien. A najhoršia na tom všetkom bola tá úplná ľudská ľahostajnosť. Malý psík bez srsti, ktorá mu vypadala v dôsledku demodexu (psieho svrabu), ktorého všetci odháňali, sa človeka bál natoľko, že keď sa nám ho asi po 15-tich minútach podarilo dobehnúť, k otvorenej konzerve tuniaka si ani nepričuchol…

Niekoľko mesačné šteniatko pri policajnej stanici, nepovšimnuté, bez vody alebo jedla. Kúsok od nás stojaci po zuby ozbrojení policajti, si ešte robia srandu, keď mu dávame vodu a granule (vždy máme so sebou extra granule pre takéto prípady). Na okríknutie, že idú svojim spoluobčanom výborným príkladom, už nemali čo povedať… 3 dni po sebe podobných zážitkov nás dostali do nálady, kedy jediné čo sme chceli, bolo sadnúť na lietadlo a vypadnúť odtiaľ. Ale keďže (našťastie) žiadne letisko nablízku nebolo,  pri celodennej jazde na bicykli má človek dostatok času na premýšľanie. Uvedomili sme si, že radšej ako od reality utekať, by bolo lepšie sa posnažiť situáciu vylepšiť. Postupne sme si vymysleli náš malý projekt Biciperros (v španielčine bici = hovorovo pre bicykel a perros = psy). Chceli by sme vytvoriť malú knižku s omalovánkami a s príbehmi Phoebe a Lola pre deti na prvom stupni a ukázať im, že pes môže mať, a zaslúži si, aj iný život, ako je tu bežné.  Detaily sú asi nad rámec tohoto rozhovoru, takže pre tých, čo majú záujem sa dozvedieť viac, kliknite tu

Zaujíma ma oprava bicyklov. Ako často ich opravujete, kontrolujete? Čo sa najviac ,,kazí“?

Opravy riešime podľa situácie, aktuálnej polohy a problému. Najčastejšia “oprava” je určite defekt. Prehľad o počte vymenených a zalepených duší sme bohužiaľ stratili už dávno. Na druhú stranu teraz zvládneme celú procedúru (skoro) aj zo zavretými očami :D.  Raz za čas treba samozrejme dofúkať gumy, namazať  alebo vymeniť reťaz, podoťahovať všetky skrutky a skontrolovať, že všetko drží pevne tam kde má. A tiež netreba zabúdať občas skontrolovať brzdy a podľa potreba vymeniť opotrebované časti.

Závažnejších porúch sme mali našťastie len zopár – 1x prasknutý rám kolesa, 1x zlomený nosič a 1x zlomené koleso následkom pádu pri prehriatí rámu a následnom defekte na dlhom a strmom zjazde (lekcia s kontrolou bŕzd naučená tvrdým spôsobom…). Tu sme sa nezaobišli bez pomoci okoloidúcich motorizovaných dobrých ľudí, ktorí nás zviezli do najbližšieho servisu :).

Cestovať vo dvojici. Byť 24 hodín spolu… Zvládate?

Malá oprava – cestovať vo štvorici :). Zvládame. Ono po 13-tich rokoch spolu už sa poznáme dosť na to, aby sme dopredu vedeli, že to zvládneme. A pre páry, ktoré spolu ešte takú dobu nestrávili alebo si možno nie sú isté, je to určite výborný spôsob, ako si vzťah upevniť. Každodenný “boj o prežitie” (oddrobností “kde nabrať vodu?” až po zásadnosti “kto pôjde vyhodiť pavúka zo stanu?”) preverí vzájomnú kompatibilitu a tímového ducha. Navyše sa nemáte s kým iným baviť, takže sa zlepšíte aj v komunikácii s partnerom :).

Ak by sa niekto rozhodol ísť, čo by ste im odporučili?

Ako hovorí zakladateľ a kapitán bandy žltých trabantov Dan Přibáň – “Hlavní je se neposrat!”. Takže sa treba rozhodnúť a hlavne potom aj toto rozhodnutie zrealizovať. Určite pred dlhou cestou doporučujeme niekoľko kratších testovacích jázd. Víkend alebo aj zopár týždňov na otestovanie výbavy a nájdenie si vlastného štýlu.

Čo sa výbavy týka, tak na cykloturistickom trhu je možné nájsť množstvo špecializovaných bicyklov, nosičov, doplnkov a vychytávok od výmyslu sveta. Dobrá správa však je, že nič z toho na to, aby ste s týmto druhom cestovania začali, nepotrebujete. Bicykel, nosič a zopár cyklotašiek úplne stačí. Helma a rukavice sú samozrejmosť. Čo ale určite doporučujeme pokiaľ aspoň časť trasy povedie po ceste, je zaobstarať si spätné zrkadielko (či už na volant alebo miniatúrne na helmu či okuliare). Niekoľkokrát nám už pomohlo, keď sme o tom autobuse rútiacom sa zozadu, vedeli o pár sekúnd skôr a mohli sme sa pripraviť.

Ďalšia výbava samozrejme záleží na štýle cestovania. Keď plánujete veľa kempovať, chcelo by to spoľahlivý stan, karimatku a spacák. Pokiaľ budete jesť v reštauráciách, tak varič a ešus so sebou ťahať nemusíte… Preto je dobré si to všetko najprv vyskúšať “nanečisto”, aby ste potom zo sebou zbytočne neťahali veci, čo nebudete potrebovať.

Na cykloturistike je super, že sa dá prispôsobiť takmer každému rozpočtu. Od prespávania v najlepších hoteloch a stravovania sa v dobrých reštauráciách až po stanovanie na divoko a varení na vlastnom variči. Čítali sme o ľuďoch, čo cestu okolo sveta zvládli za menej ako 5$ na deň.

A pre tých, čo by tiež radi vzali svojich chlpáčov na cesty zo sebou máme niekoľko užitočných rád zhrnutých na našom blogu

Kam najbližšie idete?

Najbližšie nás čaká Stredná Amerika. Teda aspoň podľa pôvodného plánu. Uvidíme ako sa bude vyvíjať situácia v Nikaragui a či bude bezpečné prejsť po zemi. Keby sme museli letieť, tak je možné, že poletíme rovno do Kolumbie. Medzi Panamou a Kolumbiou totiž nie je možnosť prejsť po ceste a museli by sme zháňať alternatívnu prepravu tak či tak. Dokonca aj slávna Panamerikana  vďaka Darien gap (neprejazdná, resp. extrémne ťažko prejazdná, a nebezpečná oblasť pralesa a močiarov) končí na juhu Panamy a znovu začína v Kolumbii. Takže zostávajúce možnosti sú loď alebo lietadlo.

Psi  neprotestujú pri ďalších plánoch?

Nemajú dôvod! Aj keď si myslíme, že občas by si nejaký ten deň, dva na gauči radi užili :D.

Ľuba Lapšanská a Tomáš Smejkal, povolaním lekári, ale srdcom cyklodobrodruhovia, cestovatelia a milovníci zvierat. V máji 2017 sa vydali na cyklocestu z Kanady do Argentíny spolu so svojimi psíkmi Phoebe a Lolom. Príbehy z cesty, fotografie a videá a praktické rady môžete sledovať na http://www.stepoutandexplore.com, facebooku alebo instagrame

A aby ste si vedeli predstaviť, ako to celé naozaj vyzerá, mrknite na video 

Prečítaj si rozhovor s odvážnou Češkou, ktorá prešla najťažší trek na svete z Mexika do Kanady v celkovej dĺžke 4200 kilometrov

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.