10 dní v budhistickom kláštore: Meditáciou k trvalému šťastiu (1. časť)

O svojom pobyte v nepálskom kláštore by som vedela rozprávať donekonečna a ani tak by som nevyčerpala všetky pozitíva, ktoré mi tento pobyt dal. V dvojdielnom cestopise sa pokúsim aspoň trochu priblížiť kurz, ktorý som absolvovala. Nech je tento článok pre vás malou inšpiráciou na ceste k práci s vlastnou mysľou.

„Šťastie hľadáme väčšinou vo vonkajšom svete. Ak sme nešťastní, často za to viníme iných. Hromadíme stále viac vecí, zážitkov, chceme stále viac a viac pôžitkov. Šťastie však nie je tvorené externými zmyslovými objektmi. Šťastie a pôžitok sú dve rozdielne veci. Šťastie prichádza z vnútra. Vytvára ho naša myseľ,“ začala svoje prvé učenie Ani (sestra) Karin. Karin Valham prišla do Kopanu prvýkrát v roku 1974 po viac ako ročnom cestovaní po Ázii a Austrálii počas známej hippisáckej vlny. Absolvovala meditačný kurz v kláštore Kopan a rok na to sa stala mníškou. Teraz bola vedúcou nášho kurzu a robila to excelentne. Mohla by som ju počúvať bez prestania celý život. Pripomínala mi tie veľké starodávne stromy z Pána prsteňov – Entov, ktorí rozprávali pomaly, premyslene a múdro. Bola vtipná, pokojná, vždy k dispozícii odpovedať na najrôznejšie otázky a najmä vedela skvele vysvetliť dharmu, Budhovo učenie. Rozprávala tak, aby si z toho vedeli zobrať niečo pre seba do svojho „západniarskeho“ života aj tí z nás, ktorí neboli budhisti alebo neakceptovali úplne všetko čo počuli, napríklad takú reinkarnáciu.

10 dní v budhistickom kláštore

Hlavná meditačná hala (gompa)

 

Kurzy

Kláštor Kopan sa nachádza na kopci severovýchodne od centra Kathmandu, asi 8 km od Thamelu (mapa). V kláštore som absolvovala kurz Discovering Buddhism (Objavovanie budhizmu), ktorý trval 10 dní a zahŕňal učenia aj meditáciu. Kláštor Kopan však ponúka množstvo kurzov pre začiatočníkov aj pokročilých a tiež duchovné obnovy, ktoré sú o niečo intenzívnejšie. Dĺžka kurzov je rôzna a rovnako aj ich zameranie. Niektoré sú spojené s výučbou, iné sú iba meditačné. Sú všeobecné kurzy a aj kurzy venované konkrétnym témam, napríklad smrti. Ak si začiatočník, odporúčam určite začať so začiatočníckym kurzom (introductory). Pokročilé kurzy (intermediate) predpokladajú väčšiu disciplínu, viac odriekania a lepšie pochopenie budhistickej filozofie. Webovú stránku – www.kopanmonastery.com –  majú prehľadnú a všetky potrebné informácie o kurzoch nájdeš v časti Courses & Retreats.

10 dní v budhistickom kláštore

Vedúca kurzu Ani Karin odpovedá na naše otázky 

Denný harmonogram

Pokiaľ ide o môj 10-dňový základný kurz, program bol nasledovný:

6.00 budíček, ranný čaj
6.45 meditácia (David Marks)
7.30 raňajky
9.15 učenie (Ani Karin – mníška západného pôvodu)
11.30 obed
14.00 diskusia v desaťčlenných skupinách týkajúca sa témy daného učenia
15.30 učenie (Geshe Losang Sherab)
17.00 čaj
17.45 meditácia (David Marks)
18.30 večera
19.30 otázky a odpovede (Ani Karin/David Marks)

Posledné dva dni už neboli učenia, iba meditácia celý deň, vrátane meditácie v chôdzi. Meditácia v chôdzi trvala zvyčajne 15 minút. Prechádzate sa pritom okolo gompy (=meditačná sála) alebo v záhrade okolo stúpy, ale kolečká sa robia vždy zľava, čiže v smere hodinových ručičiek. A ako si to máte predstaviť? Nádych – krok, výdych – krok. Čiže idete veľmi-veľmi pomaly, každý krok je jeden nádych resp. výdych. Pozeráte iba pred seba, s rukami zloženými na bruchu, pravá cez ľavú.

Posledný deň sa konala veľká ceremónia, tzv. pudža (puja). Boli to vlastne modlitby k bielej Tare (ženská podoba Budhu, symbolizujúca najmä dlhý život a uzdravenie) v prospech lámu Zopa Rinpocheho, jedného zo zakladateľov kláštora. V hlavnej gompe sa pri tejto príležitosti zišlo okolo tisíc ľudí – prišli všetky mníšky zo susedného kláštora, mnísi z Kopanu, my, účastníci kurzu a tiež návštevníci zvonka. Skutočne veľkolepá udalosť. Na pudžu sme mali dokonca povolené priniesť si fotoaparáty. 🙂

10 dní v budhistickom kláštore

Pudža pre dlhý život lámu Zopa Rinpocheho

10 dní v budhistickom kláštore

Takmer tisíc ľudí v jednej gompe

10 dní v budhistickom kláštore

Trúby, bubny, zvony – zvuk, aký som dovtedy počula len vo filmoch 🙂

 

10 dní v budhistickom kláštore

Mnísi podávajú počas pudže mliečny čaj

 

Prísne pravidlá a disciplína sú v tvoj prospech

Cennosti – „Prosím, uložte svoje cennosti, ako pas, hotovosť, kreditnú kartu a fotoaparát na recepcii,“ vítal nás nápis na recepcii. Do skrinky som si tak na desať dní odložila laptop, zrkadlovku, pas a kreditky.

Komunikácia s vonkajším svetom – V kláštore platil aj zákaz telefonovania a používania prístrojov s pripojením na wifi. Telefón sme si smeli ponechať ako budík za predpokladu, že sme na recepcii odovzdali SIM kartu. Desať dní bez internetu a bez Facebooku. Hurá! To som nezažila už ani nepamätám.

Správanie – Počas kurzu a pobytu v kláštore platil prísny zákaz zabiť, kradnúť, klamať, zákaz požiť opojné látky (drogy, alkohol), zákaz pohlavného styku a zákaz hudby. Piť kávu bolo povolené. Fajčenie bolo povolené iba vonku, za bránami kláštora.

Mlčanie/ticho – Každý deň od 20.30 večer do skončenia obeda nasledujúceho dňa, čiže približne do 12.30 platilo mlčanie. Zahŕňalo nielen zákaz rozprávať, ale aj zákaz očného kontaktu a akejkoľvek formy neverbálnej komunikácie. „Smiem sa na niekoho aspoň usmiať?“ Spýtala sa jedna dievčina, keď nám tento zákaz oznámili. „Viete, úsmev je určitým spôsobom provokácia,“ odpovedala humorne Ani Karin. „Druhá osoba sa totiž potom cíti povinná usmiať sa na vás tiež. Dodržiavajte prosím toto veľkorysé ticho. Ak sú tu nejaké páry alebo kamaráti, najlepšie je, ak si v jedálni a v meditačnej sále nesadnete vedľa seba. Doprajte druhým ticho. Bude to znak toho, že danú osobu rešpektujete.“ Mlčať ste však mohli dobrovoľne aj viac dní alebo po celý čas kurzu. Na znak toho si stačilo pripnúť na hruď žltú stužku. A aký bol vlastne význam ticha? „Čím viac budete mlčať počas tohto kurzu, tým hlbšia a účinnejšia bude vaša meditácia. Silne vám odporúčam mlčať pokiaľ možno, čo najviac,“ prízvukovali nám Ani Karin aj David Marks, náš učiteľ meditácie.

Dress code – Krátke nohavice nesmú byť príliš krátke, žiadne tričká na ramienka ani priesvitné blúzky či šaty.

10 dní v budhistickom kláštore

Záhrada so stúpami (Stupa Garden), v noci vysvietená

10 dní v budhistickom kláštore

Voľný čas

Čo sa teda vôbec popri toľkých zákazoch smie robiť? Smiete čítať, ale iba dharma knihy, čiže knihy vzťahujúce sa k budhistickému učeniu alebo knihy o meditácii. Takéto knihy si môžete napríklad požičať v knižnici, ktorá patrí ku kláštoru. Okrem toho je tam obchod s knihami, suvenírmi, vonnými tyčinkami, aj malé potraviny a bufet, kde som väčšinou zakotvila na šálku kávy. V kláštore je veľmi atmosferická, aj keď malá, záhrada so stúpami (Stupa Garden).  Výborne sa tam číta a medituje alebo sa môžete len tak rozprávať s kamarátmi (ak práve neplatí mlčanie). V záhrade so stúpami je však zakázané cvičiť jogu, spať a ležať. Jogu si však môžete zacvičiť napríklad na kopci nad gompou. Samotný kláštor neorganizuje hodiny jogy, ale súkromne si cvičiť pokojne môžete.

 

Jedlo

Počas základného kurzu dostávate jedlo trikrát denne. (V rámci niektorých kurzov pre pokročilých máte jedlo iba dvakrát denne.) Strava je čisto vegetariánska.

Na raňajky müsli, avšak nie s mliekom, ale s teplou ovsenou alebo ryžovou kašou. Priznám sa, že spočiatku mi to prišlo ako dosť zvláštna kombinácia, ale človek si rýchlo zvykne. Tiež chlieb s maslom/džemom/arašidovým maslom.

Najlepšie boli obedy – pestré a chutné: ryža, dal (=šošovica), zeleninové sabdží (niekedy aj s tofu), nejaká tá parená buchta, strukovinová príloha, niekedy aj šalát a ovocie (jablko, melón). Hladovať určite nebudete. 🙂

10 dní v budhistickom kláštore

Obedy boli (nielen) moje obľúbené 🙂

 

Ubytovanie

Cena 10-dňového základného kurzu je 140 USD. V tejto cene je zahrnutá už aj strava a ubytovanie vo viacposteľovej izbe (dormitory) so spoločnými toaletami a sprchami. Ak chcete samostatnú jedno-, dvoj- alebo trojposteľovú izbu s vlastnou kúpeľňou, čiže nadštandard, priplatíte si ca. 3-8 USD/noc. Ceny extra poplatku za nadštandardné izby nájdete tu (posledný stĺpec ukazuje, koľko budete doplácať k základnej cene kurzu/deň).

10 dní v budhistickom kláštore

Trojlôžková izba s vlastnou kúpeľňou

2. časti sa dozviete o jednotlivých učeniach a o meditácii, jej význame, vrátane niekoľko konkrétnych meditačných praktík, ako aj to, prečo som vlastne do kláštora išla a čo som si z toho odniesla.

Viac informácií o Nepále nájdete v časti Cestovateľské rady – Nepál.

  1. KATKA CIHLAROVA says:

    Dobry den,vase informace me velice potesily a jsem za ne nesmirne vdecna,protoze ma cesta me vede k uvnitrneni a citim potrebu odjet do budhistickeho chramu a ucastnit se meditaci…mam jen jediny problem,umim velice malo anglicky,jen zaklady,asi je to prekazka? Prosim o radu ma smysl vydat se do klastera i presto? Dekuji za odpoved a preji krasne dny Katka

    • Dobrý deň Katka,
      sme veľmi radi, že článok bol pre Vás užitočný. Pokiaľ ide o angličtinu, určite Vám nezakážu zúčastniť sa kurzu aj s malou znalosťou AJ. Avšak nebudete sa môcť zapojiť do diskusie a neodnesiete si veľa z výkladu učení, takže Vy musíte zvážiť, či sa Vám to oplatí… Meditácie (vysvetlenia k nim) však boli podľa mňa celkom jasné a jednoduché, a tie by ste možno zvládli aj s menšou znalosťou AJ… ťažko povedať, lebo neviem, na akej ste úrovni. Ideálne je asi napísať do kláštora a vysvetliť im čo by ste chceli – ak vie niekto za Vás im napísať v AJ, možno Vám odporúčia iba retreat (duchovnú obnovu), pri tej sa aj tak veľmi ani nerozpráva.

  2. Ivona says:

    Ahoj Marta,
    ako si fotila foto obeda, pripadne izby, ked fotak si mala v trezore?
    Mne osobne by dost vadilo, ze sa nedalo fotit, teda okrem tej ceremonie na konci kurzu.

    • Ahoj Ivona, 🙂 izbu som odfotila hneď po príchode. Mohli sme sa najprv zložiť v izbe a až potom odniesť veci do trezoru. Obed som odfotila posledný deň. Dobre, že sa pýtaš na fotenie. Vznikol tam totiž trošku zmätok v tomto ohľade. Na recepcii povedali, že fotoaparát máme odovzdať. Keď som povedala, že mám blog a chcela by som to niekedy nafotiť, mních na recepcii a tiež vedúca kurzu mi povedala, že posledný deň si môžem priniesť foťák. Pochopila som to tak, že platí zákaz fotenia do posledného dňa. Asi šiesty-siedmy deň som však videla pár ľudí s foťákmi pobehovať. Nevedela som, či je to tým, že zákaz nerešpektujú alebo som zle pochopila zákaz. Niektorí si ho zrejme vysvetlili tak, že fotiť sa smie vonku (záhrada a okolie), ale nie vnútri v gompe a priebeh kurzu. Tak som sa spýtala na to verejne v diskusii vedúcej kurzu, ako to teda je. Tá povedala, že smieme fotiť. Ale po rozhovore s viacerými účastníkmi sme sa zhodli na tom, že zrejme to povolila iba preto, lebo chcela byť fér a videla, že niektorí fotia… Na pudže sme ale vyslovene mali povolené mať foťáky, ale mali sme fotiť decentne, neprechádzať sa príliš hore-dole a nestrkať foťáky mníchom do tváre 😀 pudže boli inak dve (jedna veľká – longlife puja – posledný deň a jedna menšia asi ôsmy deň – puja pre zachovanie lineage). Napriek tomu, že fotenie je nielen moje hobby, ale už v podstate aj práca, a teda tiež som najprv nebola nadšená zo zákazu fotenia, napokon si myslím, že oveľa lepšie boli dni, keď nikto nefotil. Lebo potom k záveru začali cvakať toľkí ľudia, že už to vyzeralo ako na turistickej atrakcii 🙂

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML atribúty:

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Zdieľaní