Je osem hodín večer a muži všetkých vekových kategórií sa začínajú schádzať v slabo osvetlenej uličke neďaleko hlavného yazdského námestia Amir Chakhmak. Ich kroky vedú k budove, ktorá je druhým skvostom tohto námestia. Dominuje jej päť badgirov, chytačov vetra, ktoré od pradávnych čias fungujú ako dômyselná vzduchotechnika v tejto nehostinnej púštnej oblasti. Toto miesto kedysi slúžilo ako obrovský rezervoár pitnej vody, ale zavedením vodovodného potrubia v meste stratilo svoj niekdajší význam.
Dnes slúži ako dom sily. To je doslovný preklad slova zurkaneh z perzštiny. Muži a chlapci schádzajú po schodoch do kruhovej miestnosti, v ktorej sa všade po stenách nachádzajú vyblednuté fotografie bývalých šampiónov minulosti a taktiež maľované obrazy Imáma Aliho a iných svätcov Islámu. Miestnosť preto skôr pripomína mystické alebo rituálne miesto ako posilňovňu. Vstupné dvere do nej sú prinízke, a preto sa všetci športovci musia pri vstupe skloniť a vzdať tak hold miestnosti do ktorej vstupujú a najstaršiemu športu sveta, ktorí v nej praktikujú. Nejde predsa o akékoľvek športovisko.
Zurkhaneh je totiž šport, ktorý je pevne prepletený s iránskymi a islámskymi tradíciami. Jeho oficiálny názov je varzesh-e pahlavāni (šport hrdinov) alebo varzesh-e bāstāni (starodávny šport) a pod týmito názvami je zapísaný aj do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Bežne sa však označuje za zurkhaneh podľa špecifických telocviční, v ktorých sa výhradne praktikuje.
Tieto miesta sú špecificky navrhnuté, aby spĺňali predpisy rituálov a tradícii spätých s týmto športom. Strecha “telocvične” je vždy kónického alebo kupolovitého tvaru a jej stred sa nachádza priamo nad stredovým bodom gowdu. Gowd je samotné osemhranné cvičisko, ktoré je zapustené asi o meter nižšie ako okolie. Tomu dominuje sardam, zväčša vyvýšené miesto pripomínajúce oltár alebo svätyňu, kde sedí kapitán družstva, nazývaný morshed, ktorý svojim spevom a rytmickým bubnovaním na veľký hlinený bubon, potiahnutý kožou, vedie celé cvičenie.
Kedy približne zurkhaneh vznikol?
Samotný zurkhaneh je cvičenie, ktoré má pradávnu históriu, údajne siahajúcu až do roku 1065 pred našim letopočtom. To by znamenalo, že tradícia cvičenia tohto športu siaha takmer 3100 rokov dozadu, do čias legendárneho perzského mystického hrdinu Rostama a jeho syna Sohraba. Ich prípravu na boj pomocou “športu hrdinov” opísal vo svojej knihe Shahnameh alebo Kniha kráľov známy perzský básnik Ferdowsi. Tak isto sa ním fyzicky pripravovali perzskí paladiny či bojovníci za čias veľkých dobyvateľov akými boli Kýros Veľký, Xerxes či Dárius Veľký
O čom vlastne šport zurkhaneh je?
Zurkhaneh by sa dal opísať ako spojenie atletiky, posilňovania, bojových umení, jógy a kalisteniky spolu s duševnou, morálnou, etickou a náboženskou prípravou pre perzských bojovníkov. Táto kombinácia duševných a telesných cvičení ich mala pripraviť na rôznorodé prekážky, ktorým mohol rytier alebo džentlmen čeliť vo svojom živote. Dnes toto starodávne cvičenie pozostáva hlavne z rituálnych gymnastických pohybov nasledovaných silovou prípravou a končiacou formou perzského zápasenia nazývaného koshti pahlavāni, ktoré pripomína grécko-rímske zápasenie.
Od atlétov zurkhanehu sa očakáva, že budú vzornými členmi spoločnosti, keďže v minulosti slúžili práve títo športovci ako provizórna polícia vo svojich komunitách. Kvôli tomu sa od nich očakáva pomoc iným, ktorí to potrebujú. Taktiež sú počas svojich tréningov učení, že budovanie fyzickej sily im nedáva povolenie stať sa osobami, ktoré budú túto výhodu používať na šikanovanie iných a svoj osobný prospech. Od športovcov sa vyžaduje, aby preukazovali pokoru a štedrosť, keďže ich morálnym príkladom je Imán Ali, prvý šítsky imám a prvý mužský nasledovník islamského proroka Mohameda.
Priebeh cvičenia
Cvičenie začína vstupom atlétov do malého do zeme zapusteného cvičiska alebo ringu, kde najprv pobozkajú podlahu, aby vzdali hold športu samotnému. Potom prichádza rituálny spev a bubnovanie od morsheda, ktoré udáva rytmus pre športovcov. Tí sa podľa vzoru najskúsenejšieho z nich začnú točiť okolo vlastnej osi a pomocou drevených hranolov, symbolizujúcich niekdajšie meče, začnú robiť pohyby pripomínajúce kombináciu klikov a jógy, ktoré opakujú do rytmu až kým nie sú dostatočne rozcvičení a rozohriatí.
Následne prichádza asi najzaujímavejšie cvičenie, kedy si muži berú drevené valce s rúčkami nazývanými mil, s ktorými krúžia okolo hlavy a simulujú úder bojovým palcátom. Toto cvičenie je navrhnuté na vybudovanie sily a dokonalé nacvičenie daného úderu ktoroukoľvek rukou. Najmenšie valce majú váhu len necelých dvoch kíl, ale tie najťažšie dosahujú aj váhu okolo 30 kilogramov.
Keď skončia s palcátmi, zoberú si nesmierne ťažké drevené štíty, s ktorými v ľahu trénujú obranu v prípade pádu na zem. Štíty sú nesmierne veľké a naozaj ťažké a ja osobne som mal problém oboma rukami zdvihnúť jeden samotný a nie cvičiť s jedným v každej ruke. Keď som to spomenul iránskemu kamarátovi Shahruzovi, ten sa len zasmial a utrúsil: “Všetko je o zvyku a pravidelnom cvičení. Keby si roky cvičil stále tie isté pohyby ako títo chlapi, tiež by ti to už neprišlo tak náročné. Vytrénuješ tým konkrétne svalové partie. Avšak zurkhaneh nie je len cvičenie. Trénuje aj myseľ a ducha, a preto je pre mnohých Iráncov tak dôležité. Je v ňom hlboko zakorenená časť našej perzskej kultúry.”
To je viditeľné hneď pri ďalšom cvičení, kedy si muži berú ťažké železné tyče, na ktoré sú pripevnené železné reťaze s tak isto železnými okami, ktoré majú symbolizovať luk, ktorý využíval legendárny perzský hrdina a lučištník Arash, ale aj iní perzskí bojovníci dávnej histórie. Tento “luk” si zdvihnú nad hlavu a za rytmických, takmer tanečne vyzerajúcich, pohybov ním trasú. Na koniec celého cvičenia prichádza klasické perzské zápasenie, ktoré sa však vzhľadom na veľké riziko zranenia začína viac a viac vynechávať. Úplne na záver sa športovci pomodlia a za potlesku publika opúšťajú znížený gowd.
Kedysi nebolo toto prastaré tradičné cvičenie povolené sledovať divákom a ani ženám. Dnes to je už dávno minulosťou a vítaný je každý. Cvičenia samotného sa však môžu zúčastniť len muži. Avšak vyzerá to, že aj najstarší šport sveta sa začína pomaličky meniť. Pri našej poslednej návšteve sme medzi športovcami videli aj malé dievčatko. Že by to bol záblesk modernity pre Irán a aj samotný šport zurkhaneh?
Chceli by ste zažiť Irán a pozrieť sa na zurkaneh tréning?
Autor
Čítať viac článkov