Krajinu spustošila chudoba, no aj tak v nej po stáročia zostala silná viera. Jasným dôkazom sú kostoly vytesané do skál. Legendy vravia, že ich vytvorili pomocou tímu anjelov.
Prináša toho veľa aj napriek tomu, že nie je veľké. Nejde o veľkomesto, obýva ho približne 19 000 obyvateľov. Kúsky jeho podzemia však prichádzajú obdivovať mnohí veriaci. Mesto Lalibäla leží v africkom rohu, na severe Etiópie, približne 350 kilometrov od hlavného mesta krajiny Addis Abeba.
Kresťanská Etiópia
Etiópia sa považuje za najstaršiu kresťanskú krajinu na svete. Oficiálne je ňou už od roku 330 nášho letopočtu. Zrodila sa tu údajne najstaršia štátna cirkev. Jasným dôkazom prepojenia medzi vierou a architektúrou Etiópie sú kostoly vytesané do skaly.
Pútnická Lalibäla
Pútnické miesta boli pre miestnych príliš ďaleko, a tak si založili vlastné, priamo v Lalibäle. V tom čase v meste vládol Kráľ Lalibäla. V roku 1 187 kráľ údajne navštívil Sväté mesto, po návrate domov chcel kresťanov vítať podobným spôsobom. Lalibälu premenil na nový Jeruzalem. Dnes ide o druhé najposvätnejšie miesto v krajine, jeho kostoly sa stali súčasťou pútnického miesta pre veľkú ortodoxnú kresťanskú komunitu v Etiópii.
Túto lokalitu, ktorá patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO, sem prichádzajú preskúmať aj cudzinci, aby uvideli jedno z najvýnimočnejších historických miest Afriky.
Kto ich postavil?
Okolo pôvodu lalibälských kostolov sa viedlo mnoho diskusií. Kostoly sa považujú za architektonické dielo. Ide o jedenásť monolitických štruktúr, ktoré vtlačili do hĺbky 40 až 50 metrov.
Slnečné svetlo do nich preniká cez dlátové otvory v tvare kríža. Údajne vznikli na prelome 12. a 13. storočia. Domáci veria, že ich vytesali anjeli. A to len za jednu noc, aby pomohli kráľovi Lalibäle. Iní sa uchyľujú k predstave, že ich vytesali rytieri alebo kresťanskí križiaci. V oblasti sa dokonca nachádza aj miesto odpočinku samotného kráľa Lalibäle.
Prečo sú kostoly v zemi
Legiend existuje viacero, i keď miestni tvrdia, že dôvody, prečo kostoly zakopali do skaly, sú len dva. Prvý z nich slúžil ako forma ochrany.
Moslimskí jazdci v priebehu storočí zničili mnohé z najdominantnejších kostolov. Kráľ Lalibäle sa ich pred nimi rozhodol ukryť do bezpečia. Druhý dôvod pochádza z Biblie. Kráľ Lalibäle sa údajne inšpiroval narodením a smrťou Ježiša v jaskyni na Golgote.
Prázdno zapĺňajú veriaci dodnes
Od kostola ku kostolu vedú štíhle chodníčky a tunely. Nezívajú prázdnotou, prúdia po nich stovky veriacich na bohoslužby. Mladí pomáhajú starším. Kostoly sa zapĺňajú nielen počas omší, mnohí veriaci k nim prichádzajú nasať atmosféru aj počas dňa.
Bete Medhane Alem, jeden z nich, je dlhý 33 metrov, široký 23 metrov a vysoký 10 metrov. Považujú ho za najväčší monolitný kostol na svete. Kostol Bete Amanuel naopak slúžil ako kráľovská rezidencia.
Ťažký dôkaz
Dielo takého charakteru sa rozhodne prekonať len odvážlivec. 60 kilometrov južne od Lalibäly sa do toho už pred viac ako dekádou pustil miestny mních. A hoci kostoly Dagmawai Lalibela sú zatiaľ menšie ako tie pôvodné, po ich dostavaní chce ľudí presvedčiť o pochybách. Mnohí totiž tvrdia, že pôvodné kostoly museli postaviť s pomocou cudzincov. Výstavbou nových kostolov im chce dokázať, že sa mýlia. Už teraz je jasné, že nie všetky nejasnosti sa dajú v živote hneď dokázať. Na niektoré je potrebný čas. Alebo aj obrovské množstvo času, ako je tomu v prípade výstavby nových skalných kostolov.
Autor
Čítať viac článkov