Hoci centru Mexica City patrí prívlastok „historické“, nie je jediným kútom metropoly, kde sa dá nasať kus histórie. Takmer 30 kilometrov južne od centra ležia „živé“ zvyšky aztéckej ríše.
Počas skorého rána vyzerá Mexico City inak. Cesty nie sú preplnené taxíkmi a slovo zápcha sa neskloňuje každých pár metrov. Je to najvhodnejší čas zamieriť skrz jedno z najľudnatejších miest sveta smerom na juh. Približne 28 kilometrov od centra mesta sa rozprestiera mestská časť Xochimilco. Nekonečné bludisko plné kanálov, plávajúcich záhrad a farebných pltí trajineras. Každú zdobí originálny názov.
Čo majú kanály s históriou
Ruch v centre mesta vystrieda v Xochimilcu pokojnejšie prostredie a čistejší vzduch. Po vystúpení z auta človeku automaticky učarujú farby lodiek a okázalí obchodníci sombrer, či ugrilovaných kukuričných klasov elotes. K dokonalému zážitku chýba len jedno: prenajať si jednu z pltiek trajiner, nasadnúť na ňu a zveriť sa do rúk mexického „kormidelníka“.
Zdá sa akoby človeka už nič nemohlo prekvapiť. Unáša sa pokojne na loďke naprieč kanálmi a sleduje chinampas, teda plávajúce záhradky. Pri tom všetkom si ani neuvedomí, že sa pozerá na staroveký inžiniersky zázrak.
Skvost v podobe plávajúcich záhrad
Mexico City založili na ostrove v strede prastarého jazera Texcoco a práve v južnej časti Mexica City dodnes existuje časť prastarého jazera. Plávajúce záhradky sú poslednými pozostatkami systému chinampas zo 14. storočia. Aztékovia na nich vytvorili ostrovné farmy na pestovanie, ktoré dodnes slúžia ako zdroj obživy pre obyvateľov metropoly.
Prečo mesto stojí na vode
Mešikovia počúvali vnútorný hlas a riadili sa nadpozemskou silou, ktorá im pomohla vybrať si to správne riešenie. Legendy o domorodých civilizáciách sa stali jadrom mexickej kultúry.
Odovzdávali sa z generácie na generáciu a dodnes na ne domáci spomínajú pri poháriku čerstvo naliatej tequily. Jedna z nich hovorí o založení ríše Mešikov, ktorí sú vo svete populárnejší ako Aztékovia. Vodca kmeňa Mešikov musel nájsť orla sediaceho na kaktuse opuncia ako si pochutnáva na hadovi. Dravého vtáka s hadom v zobáku našiel práve pri jazere Texcoco.
Centrum svojej ríše Tenochtitlán sa preto rozhodol vybudovať na vode. A z centra jeho ríše vzniklo jedno z najľudnatejších miest sveta – Mexico City.
„Umelé“ ostrovčeky
Po výstavbe Tenochtitlánu na pôvodnom ostrove si Aztékovia uvedomili, že im chýba priestor na ďalšie časti mesta. Vynašli preto geniálny plán: chinampy, ktoré vystavali južne od centra mesta. Chinampa v preklade z aztéckeho jazyka Nahuatl znamená trstinový priestor. Išlo o dlhé, úzke pásy zeme, ktoré vybudovali nad jazerom.
Nahromadili zeminu na trstinu, nadvihli ju do požadovanej výšky a ostrovčeky ukotvili ku dnu jazera prostredníctvom salixu bonplandiana, teda trvácej vŕby. Tieto plávajúce záhrady následne premenili na poľnohospodárske centrum, v ktorom pestovali plodiny a chovali zvieratá.
Ekologické a sebestačné
Španieli po dobytí krajiny však veľkú časť mesta na vode zničili a z mezoamerickej metropoly zostalo len málo. Kým v centre mesta možno obdivovať pozostatky Tenochtitlánu, na juhu sa rozprestiera pomerne zachovalá mozaika ostrovov zapísaných v zozname svetového dedičstva. Ostrovy sú dodnes plodné a ekologické. Odborníci tvrdia, že ide o jeden z najproduktívnejších ekologických systémov na svete.
Sú totiž neuveriteľne efektívne a najmä sebestačné. Pôdu obohacujú jemné usadeniny z jazera, ktoré dodávajú rastlinám výbornú chuť. Nie náhodou Mexičania tvrdia, že najlepšiu zeleninu, ktorú dodnes konzumovali, jedli práve na chinampas.
Návšteva pre všetky zmysly
Pre Mexičanov legenda o zrode mesta na vode nie je hocaká, je to udalosť, ktorá zdobí aj národnú zástavu Spojených štátov mexických. Za dedičstvom pôvodných obyvateľov sa tak možno vybrať aj na juh metropoly. Návšteva Xochimilca poteší všetky zmysly. Krásu prostredia dopĺňa čerstvý vzduch, ktorým prúdi aj slávnostná tradičná hudba Mariachi.
Na loďkách okrem histórie a jedla nechýbajú ani títo hudobníci, ktorých UNESCO uznalo za nehmotné dedičstvo ľudstva.
Autor
Čítať viac článkov