Politické sľuby by sa mali plniť. A niekde sa aj plnia. Amazonský dažďový prales zažíva historické zmeny. Analytici tvrdia, že od roku 2005 je situácia najlepšia. Neožíva však len brazílska zeleň, ale aj morský život na juhovýchodnom pobreží krajiny.
„Úplný mier je ten, čo zahŕňa aj mier s prírodou.“
Susana Muhamad, kolumbijská ministerka životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja.
Mier, ktorý odporuje prírode, nie je dlhodobo udržateľný. Zdá sa, akoby brazílska príroda v niečom začala ožívať. Stačí sa nakloniť z boku člna na juhovýchodnom pobreží Brazílie a pozrieť do vody. Jemne počuť pleskot chvostom. Sú zaň zodpovedné veľryby, konkrétne vráskavce dlhoplutvé. V uplynulých rokoch ich počet dramaticky stúpol. Mnohé sa začali vracať na pôvodné miesta pozdĺž brazílskeho pobrežia, kde ich kedysi pre tuk masovo zabíjali. Niektoré prišli z Antarktídy, iné z Patagónie alebo až z Austrálie.
Po zavedení právnej ochrany sa ich počet začal zvyšovať. Len v brazílskych vodách ich v súčasnosti žije viac ako 30 000. Nárast veľrýb nie je skvelou správou len pre ochrancov morí v Brazílii, ale pre celý svet. Vďaka patrí aj občianskym dobrovoľníkom. Kým život v mori rastie, v Amazonskom dažďovom pralese dochádza k poklesu. Nie však počtu stromov, ale nelegálnych ťažieb.
Nová Amazónia
Odlesňovanie Amazonského dažďového pralesa v Brazílii v porovnaní s júlom minulého roka kleslo najmenej o 60 percent. Od januára do júla sa celkovo znížilo o 34 percent. Analytici označili predbežné údaje z roku 2023 za neuveriteľné. Na zníženie takéhoto charakteru čakali takmer 20 rokov. Tvrdia, že situácia je najlepšia od roku 2005. Nelegálne odlesňovanie by sa v ďalších mesiacoch mohlo znížiť ešte viac, až o 70 %.
Podniknuté kroky
Zlepšenie dosiahli najmä vďaka novej administratíve. Vláda vyhnala nelegálnych baníkov, vytvorila viac chránených oblastí, potrestala tých, ktorí pôdu nelegálne zaberali a vymedzila viac pôdy pre domorodých obyvateľov. Heslom „novej“ Brazílie je predsa nulové odlesňovanie.
Summit o pralese v srdci pralesa
S pozitívnou informáciou sa rokovania začínajú jednoduchšie. 8. až 9. august je dňom „Amazonského dažďového pralesa“. V týchto dňoch sa totiž v krajine dažďového pralesa koná summit o Amazonskom pralese. Rokuje sa v Beléme, v najväčšom meste brazílskeho štátu Pará.
Boj proti ťažkému nepriateľovi
Spolu dokážu bojovať efektívnejšie. Aj preto sa summitu zúčastňuje 8 amazonských krajín, a to hosťujúca Brazília, Kolumbia, Bolívia, Peru, Ekvádor, Venezuela, Guyana a Surinam.
No summit by mal byť viac ako len prejav jednoty. V čase rekordného tepla potrebujú juhoamerické krajiny nájsť čo najrýchlejšie riešenie, aby Amazonka neprepadla kritickému bodu vysychania. A hoci nelegálna ťažba je ťažkým súperom, tento ju prekoná: klimatická kríza. Zlom, keď začne prales vysychať a odumierať, ako tvrdia vedci, sa blíži.
Nový prezident, nový prales
Rýchly pokrok v zákaze odlesňovania nespadol z neba len tak. Dôležitú úlohu hrajú práve politické zmeny v krajine. S novým rokom 2023 prišla aj nová prezidentská nádej. A nová nádej mala meno Luiz Inácio Lula da Silva.
V rovnakom čase pred rokom bolo všetko inak. Amazonský dažďový prales počas vlády krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara zažíval historicky jednu z najhorších sezón ťaženia. Z najhoršieho sa prepracoval k najlepšiemu.
Sľuby treba plniť
Lula sa snaží bez pochýb splniť svoje sľuby z predvolebnej kampane. Okrem iného sa v nej zaviazal, že to bude práve on, kto zastaví nárast nezákonného odlesňovania v Amazonskom dažďovom pralese. Niet pochýb, že práve ekológovia a domorodí obyvatelia mu pomohli dosiahnuť tesné víťazstvo v prezidentských voľbách. On im to novým kyslíkom z pľúc Zeme teraz chce opätovať.
Autor
Čítať viac článkov