Mnohí si Turecko obľúbili pre jeho služby v cestovnom ruchu, ono však ponúka omnoho viac. Napríklad 300 kilometrov od turistického jadra Antalye leží prvé založené mesto na svete. A to nie je všetko, bývalá Anatólia vlastní ešte niečo honosnejšie.
Založili ho dávno, ešte dávnejšie ako predpokladáme. Je to už viac ako deväťtisíc rokov, čo sa na svete pospájali okolité dediny, aby vytvorili prvé mesto Çatalhöyük. Mesto nechcelo len prežiť, ale zožať aj úspech. Dá sa povedať, že sa mu to podarilo, existovalo totiž viac ako dve tisíc rokov, čo možno považovať za neuveriteľný výkon.
Jeho ruiny sa nachádzajú na území dnešného Turecka a ešte aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Vyzeralo nasledovne…
…hlinené domy blízko seba, ešte bližšie, než si vieme predstaviť. Vyzerali ako medový plást s otvormi. A blízko k sebe mali aj ľudia v nich, ktorých v Çatalhöyük žilo medzi päť až sedem tisíc.
Buď spolu obchodovali, jedli alebo sa hádali… A časom vytvárali po stenách domov obrazce. Zdá sa, že odzrkadľovali miestne náboženstvo podobne ako najstarší chrám sveta. Ten ako inak tiež ležal na území dnešného Turecka…
Prvá budova sveta
Na svete existuje v súčasnosti viac ako 4,3 bilióna budov, no titul najstaršia a zároveň prvá získala len jedna. Göbekli Tepe – kde inak ako na vrchole vápencovej náhornej plošiny neďaleko mesta Sanliurfa v Turecku, kedysi v Hornej Mezopotámii.
Znie to nemožne, no Göbekli Tepe postavili pravekí ľudia ešte šesť tisíc rokov predtým ako vznikol Stonehenge. Ruiny majú viac ako 11 tisíc rokov, čím pretvorili predstavy o civilizácii a stali sa najstaršími stavbami ľudstva.
Komplex smrti alebo osada?
Najstaršia ľudská stavba sveta dosiahla svoj vrchol medzi rokmi 9 600 až 8 200 pred Kristom. Čakala teda pomerne dlho, do roku 1994, keď archeológovia našli kúsok z nej v podobe roztrúsených kúskov vápenca na nenápadnom kopci v juhovýchodnom Turecku. Nazvali ju aj katedrála na kopci… Okrem toho, že ide o najstaršiu ľudskú stavbu, Göbekli Tepe sa považuje aj za celosvetovo najstarší chrám ľudstva. Göbekli Tepe bolo skôr rituálnym centrom či komplexom smrti, než osadou.
Stavba z ľudských rúk
Niektoré piliere vážia do 20 ton a údajne kedysi merali viac ako 5,5 metra. V súčasnosti bežné, v minulosti náročné, a to doslova. Nemali kov ani keramiku.
Stavbu postavili len za pomoci ľudských rúk… Dobre, našlo sa aj zopár základných nástrojov z kameňa, dreva či kostí. Rúk však museli byť stovky. Archeológovia tvrdia, že na stavbe pracovalo množstvo klanov, dokonca v tom istom momente viac ako 600 ľudí.
Zázrak, ktorý zmenil chápanie
Postavili monumentálne stavby Göbekli Tepe a ešte aj zažili prerod ľudstva. Tieto komunity totiž údajne žili počas prechodu života lovcov a zberačov k prvým farmárskym komunitám. Tvrdia to niektorí archeológovia, hoci ani po rokoch skúmania neexistujú v archeologickom nálezisku dôkazy o domestikovaní zvierat či rastlín. Jedno je však zrejmé, nálezisko Göbekli Tepe zmenilo chápanie neolitu u mnohých vedcov. Kočovní lovci a zberači totiž údajne zistili, že ak by sa usadili, lepšie by ubránili a naplnili svoje potreby. Údajne ich k tomuto kroku doviedla viera a sila náboženstva.