Na ostrove Ha´apai sme boli šesť dní a z toho trikrát sme pozorovali veľryby na otvorenom mori. Prvý raz nás k sebe nepustili, ale na druhý deň nás prijali a pekne sa predvádzali. A na tretí deň? To bolo úplne iné predstavenie. Nevieme, ako sa tie tvory dohodli, ale na tretí deň bolo na programe skákanie do mora. Ak ste vy pri krásnom prírodopisnom filme žasli nad vyskakujúcimi veľrybami, tak my to sme teraz zažívali každú chvíľu. „Pozri tam!“ zakričala Ivica a všetci sme otočili hlavy doľava, kde sa matka veľryba vyhodila nad morskú hladinu a hlučne plesla naspäť. „Na piatej hodine tiež!“ upozornila Evka. Ďalšia matka sa rozhodla prekonať šou svojej kolegyne a hneď nato ju napodobnilo štvormesačné päťtonové mláďa. Výskok a plesk naspäť do modrého oceána. Celých šesť hodín sme boli divákmi cirkusového predstavenia s najkrajšími morskými tvormi.
Hoci to okolo nás skákalo ako na cirkusovom predstavení, nevynechali sme ani zopár ponorov. „Dnes to tu šantí, preto sa budeme držať trochu bokom,“ upozornila skúsená sprievodkyňa Marta a kým dohovorila, už sme mali nasadené plutvy a masky. Skočili sme do chladného mora, nadýchli sa, ponorili a odrazu sme mali matku s mláďaťom hneď vedľa seba. Mama si nás vyslovene nevšímala a jej pokojné oko nám prezrádzalo, že s nami nemá problém. Lenže mláďa vyhodnotilo situáciu tak, že tu má kamošov a zamierilo priamo k nám. Magda naznačila, aby sme sa stiahli, ale nemali sme taký typ plutiev, ktoré by nám dodali potrebnú rýchlosť. O pár sekúnd sa mláďa obtrelo o kamaráta Peťa, ktorý popritom robil skvelé zábery. Tie vidíte nielen v tomto článku, ale aj na našom instagrame. „Dotkol si sa niekedy veľryby?“
Smejeme sa a tešíme z tohto zážitku. Pre takéto situácie žijeme a cestujeme za nimi niekoľko desiatok hodín. Chvíľa, ktorá nás nabije energiou a dokáže nám, že tento svet je prenádherné miesto. Už sme si mysleli, že lepšie ani nemôže byť. Omyl.
Mama sa prebudila z ľahkej letargie a rozhodla sa, že si tiež vyskočí. Len si to predstavte: ste v mori a vo vzdialenosti asi 15 metrov od vás vyskakuje na hladinu obor vráskavec. Mláďa sa na nás v okamihu vykašľalo a napodobnilo svoju mamu. Bum, bum a zasa bum. S Ivicou a Paluškom sa na seba pozrieme a začneme sa smiať ako malé deti, ktoré dostali najlepšiu maškrtu. Ako som bol pred pár dňami nervózny, či sa sem vôbec dostaneme – vďaka chybe leteckej spoločnosti, tak si teraz užívam každú sekundu a dúfam, že sa mi to všetko uloží v pamäti. Žiadna fotografia ani video nezachytí tento zážitok. Máte pocit, že som príliš nadšený? Máte pravdu. Neberte moje slová ako lacný marketingový trik či pokus niečo predať. Som prosto v siedmom nebi. Bodka.
Loď na konci dňa zamieri k istému ostrovu, kde sa vraj nachádza jedna z najkrajších pláží sveta. Či je najkrajšia, neviem, ale už som si dal záväzok, že sa zdržím hlasovania. Hoci som navštívil vyše 180 krajín sveta, vždy natrafím na niečo, čo ma dostane do kolien. Ak by ste ma niekedy na našom zájazde počuli, ako vravím, že som už všetko videl a už ma nič nemôže prekvapiť, prefackajte ma. Na každej ceste po tomto svete sa presviedčam, že krás nikdy nie je dosť. Nedá sa všetko vidieť. Aspoň sa však pokúsim z toho krásneho a sladkého koláča menom Zem čo najviac odhryznúť a zapamätať si.
Čo dodať na záver? Plňte si sny – nemusia byť nutne cestovateľské. Nič nie je krajšie ako keď sa vám splnia priania. Ten pocit je na nezaplatenie.
Pokračovanie nabudúce
Chceli by ste sa dozvedieť 8 zaujímavostí o Tonge? Prečítajte si tu
Máte otázky na článok „Tonga alebo potápanie s veľrybami“? Dajte do komentu
Autor
Čítať viac článkov