Nás trip naprieč Tadžikistanom sme uskutočnili v partii šiestich kamarátov – Vasko, Zuzka, Maťo, Marta a my dvaja –  Katka a Veverka. Cieľ bol jasne daný – dostať sa na koniec sveta, k jazeru Karakul, požičať si kone, alebo ako miestni hovoria „lóšade“ a vyraziť do pravej divočiny Pamírskych hôr. Len tak, s batohom a stanom… Ako sa však hovorí, nie vždy cieľ nájdete na konci cesty, ale často sa cieľom stáva práve samotná cesta. Tak to bolo nakoniec aj v našom prípade, keďže pred nami boli stovky kilometrov po druhej najvyššie položenej ceste sveta, tadžickej Pamir Highway, ktorú ešte za čias sovietskej nadvlády vybudovali Rusi a od osamostatnenia Tadžikistanu začiatkom 90tych rokov do nej zrejme nikto neinvestoval jediný somón.

Jeden z najobávanejších, ale napokon najväčších zážitkov bol prelet malým 17 miestnym lietadlom ponad pohorie Pamír z Dushanbe do mestečka Khorog. Z Pamiru, ktorý nám ukrojil značnú časť z nášho pobytu v Tadžikistane, sme následne cez hlavné mesto Dushanbe a obávaný tunel Anzob pokračovali do vyhľadávanej turistickej destinácie – Fannských hôr. Tu nám učarovali najmä magické jazerá Iskanderkul a Alaudin, ale zároveň tu na nás čakalo najväčšie dobrodružstvo celého výletu v podobe správcu lesa Aliho a jeho neprekonateľného pomocníka – Lady Nivy.

A ako to nakoniec s lóšaďmi pri Karakule dopadlo? Nijaké sme nenašli. Za to odmenou nám boli iné, nečakané tadžické dobrodružstvá, ktoré sme zostrihali v nasledujúcich videách.

Autor: Katka

Video: Veverka

 

Zaujal vás Tadžikistan? Cestovateľské rady na túto krajinu nájdete tu.

Zdieľaj tento článok