Sýrska občianska vojna alebo kto proti komu bojuje

Asi žiadna vojna mimo Európy nezarezonovala v poslednom období tak výrazne ako tá v Sýrii. Vojna, ktorá vypukla v roku 2011 a poslala na druhý svet vyše 200-tisíc ľudí, je nielen veľká tragédia, ale aj extrémne komplikovaná situácia na krátke vysvetlenie. Tu viac-menej neexistujú dve strany, ktoré by sme rozdelili na dobrých a zlých. Sýria sa stala bojiskom nielen pre domácich, ale aj zahraničných bojovníkov a každý z nich menil spojenectvá ako na bežiacom páse.

Ako to celé vysvetliť, aby ste z toho nemali zmätok a zároveň pochopili komplikovanosť celého problému? Najprv musíte zahodiť svoje videnie sveta. Zabudnite na myšlienkové mantinely a obľúbené svetové mocnosti. Aj tie sa tu stretli a každý z nich spôsobil neplechu od Iránu cez Rusko po USA, Izrael a Turecko.

Ako sa to celé začalo

V roku 1971 začala vládnuť dynastia Asadovcov, ktorá zvrhla nestabilnú vládu. Bývalý prezident Háfiz al-Asad dokázal ekonomicky stabilizovať krajinu a postupne z nej vytvoriť prosperujúcu krajinu, ktorá bola lokálnym lídrom. Lenže mu zachutila moc a z Asada sa stal klasický príklad začínajúceho diktátora. Postupne zakazoval politické strany, iný názor neakceptoval a svojich politických protivníkov dal nechutným spôsobom popraviť. V roku 1982 obkľúčil so svojou armádou mesto Hama a za necelý mesiac dal zmasakrovať vyše 25-tisíc obyvateľov. Háfiz al-Asad potom v roku 2000 zomrel a prezidentom sa stal jeho syn Bašár al-Asad.

V tomto období som často cestoval do Sýrie, mohol som vidieť meniacu sa domácu sýrsku politiku a vypočuť si názory jej obyvateľov. Ľudia videli v mladom prezidentovi nádej. Jeho názory patrili medzi veľmi pokrokové a verejne vyhlasoval, že chce svoju krajinu modernizovať. V Sýrii bolo cítiť veľké nadšenie, aj môj vtedajší sprievodca videl svetlo na konci tunela. Treba si však uvedomiť, že do tohto meniaceho sa sveta prišla sociálna sieť Facebook. Mladým ľuďom sa otvoril úplne iný obzor a mohli porovnávať svoje životné podmienky s hocikým iným na tomto svete. Štátne médiá, ktoré cenzurovali všetky informácie, nemohli tejto sieti konkurovať. Dnes je už takmer každý reportérom. Ak sa niečo stane, dáme to na sociálnu sieť a vie o tom celý svet. 

Čím bližšie bol rok 2011, tým viac sa svetlo nádeje postupne strácalo. Ceny rástli, represie boli čoraz horšie a mladí nemali žiadnu víziu budúcnosti. Viete, o čom bola arabská jar? O nedostatku príležitostí pre mladšiu generáciu a o skostnatenosti autoritárskeho režimu, ktorý si žiadal čoraz vyššie úplatky. Ľudia stále viac frflali a nadávali, až nakoniec vyšli do ulíc. Pod tlakom masových demonštrácií Bašár zrušil dlhoročný výnimočný stav a začal uvoľňovať niektoré autoritárske zákony. Lenže už  bolo neskoro.

Prvé výstrely

Všetko sa začalo meniť, keď v sýrskom meste Dará zatkli niekoľko tínedžerov za protivládne nápisy. Miestna polícia ich umučila. Režim sa pokúšal rozohnať protesty nielen ostrou streľbou, ale aj tankami či ostreľovačmi. V tomto období vznikla prvá vojenská opozícia v podobe Slobodnej sýrskej armády, do ktorej vstupovali Sýrčania nesúhlasiaci s režimom. Novovzniknutej armáde sa veľmi rýchlo podarilo obsadiť severozápadnú časť krajiny s tretím najväčším mestom Homs. O tom, že vojna bude krutá, svedčí aj fakt, že Asadova armáda prvýkrát použila chemické zbrane nielen proti vojakom, ale aj civilistom. A nebol to ojedinelý prípad.

Slobodná sýrska armáda mala medzi rokmi 2011 až 2013 až 70-tisíc bojovníkov a zbrane získali nielen od prebehnutých vládnych vojakov a z dobitých miest, ale aj zo zahraničia. Prvé peniaze na vyzbrojenie prišli od Sýrčanov, ktorí žili mimo krajiny. Potom prispela Saudská Arábia, Katar, Turecko a USA, ktoré nesúhlasili s Asadom. Prezident Asad získal podporu od Iránu, Ruska a teroristickej organizácie Hizballáh, ktorú Irán podporuje v boji proti Izraelu.

Ak ste mali pocit, že doteraz to bolo jednoduché, tak verte, že pravý chaos ešte len nastáva.

Opozícia bojovala proti Asadovi, ale začali sa medzi sebou hašteriť a drobiť. Slobodná sýrska armáda sa trieštila nielen politicky, ale aj nábožensky. Všetkých spájal boj proti Asadovi, ale nevedeli, čo sa stane so Sýriou po páde prezidenta. Bude to sekulárny štát alebo bude prevládať šaría? Kam bude krajina smerovať a kto bude jej zahraničným partnerom? Otázok bolo každý mesiac viac a Slobodná sýrska armáda sa začala trieštiť. Aj preto, že do nej vstúpili mnohí bojovníci z rôznych kútov sveta.

Na scéne sa objavili Kurdi, ktorí tvoria najväčší národ na svete bez vlastnej štátnosti. Tento národ nájdete nielen na území Sýrie, ale aj v Iraku a v Turecku. Ankara nebola nadšená z kurdskej armády a začala sa pripravovať na vojenský vstup do Sýrie – proti Kurdom. Stíhate sa orientovať v začínajúcom chaose? Teraz si teda držte klobúky.

Prichádza ISIS

Na scénu vstupuje organizácia ISIS, ktorá v neskoršom období vytvorila kalifát na území Iraku a Sýrie. Títo bojovníci vyhlásili vojnu všetkým. Patria medzi najkrutejších bez nejakých zábran. V roku 2015 som robil reportáž práve o ISIS z Iraku a už vtedy naháňali obyvateľom i vojakom hrôzu. Jediný, kto proti nim vedel statočne bojovať a nebál sa ich, boli Kurdi. Vedeli ich zatlačiť a poraziť. Povedali by ste si, že oni dostanú od veľkých hráčov všetku pomoc. Dostali prd.

Turci začali bombardovať kurdské pozície, ale turecké bomby sa vôbec nedotkli pozícií ISIS, hoci teroristická organizácia plánovala vytvoriť kalifát aj na území Turecka. Ankara tomu nasadila korunu, keď začala vykupovať ropu od ISIS a ďalej ju predávala do Číny, EÚ či Afriky. Ak to zhrnieme, máme tu štyri veľké vojenské zoskupenia (Sýrska armáda, Slobodná sýrska armáda, ISIS a Kurdi), ktoré medzi sebou bojujú. Asada podporuje Rusko, Irán a Hizballáh, Slobodná sýrska armáda dostáva peniaze a zbrane od Saudskej Arábie, Kataru, ale aj od USA či niektorých európskych krajín, Kurdi získavajú hlavnú pomoc od USA a ISIS má peniaze z ropných polí, ktoré obsadil. Bojovníci sa sem hrnú z celého sveta – aj zo Slovenska!

Píše sa rok 2024 a Asad dokázal oslobodiť veľkú časť svojej krajiny a ako-tak obnoviť poriadok. Vojna však pokračuje na rôznych izolovaných frontoch. Ak si myslíte, že to všetko speje k pokoju a mieru, ste na omyle. Za všetkým hľadaj peniaze a moc. A ovládnutie veľkého nerastného bohatstva Sýrie. V tomto konflikte zabudnete na svoju obľúbenú svetovú mocnosť. Tu dostanete facku od slečny menom realita. Jediný hráč, ktorý má u mňa sympatie, sú Kurdi, ktorí dokázali poraziť ISIS, ale všetci im hádžu polená pod nohy. Bez nich by ISIS stále ovládal veľkú časť krajiny, ale hneď ako sa im niečo podarí, Turecko ich zbombarduje a Asadovi je to viac-menej jedno. Áno, novinám poskytne nejaké naučené frázy, ale v skutočnosti mu to vyhovuje. Je Asad prezidentom všetkým obyvateľov Sýrie, alebo len tých, ktorí sú mu sympatickí? Asad hrá veľmi špinavú hru. Aj teraz sa Turecko rozhodlo zatlačiť Kurdov a Asadovi akoby neprekážalo, že má v krajine armádu, ktorá sa tam voľne pohybuje. Bizár? Realita.

Máte otázky na článok „Sýrska občianska vojna“? Dajte do komentu a radi odpovieme

Ako to vyzerá v Aleppe? Prečítajte si tu

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.

POTVRDIŤ

súhlasím so spracovaním osobných údajov za účelom príjmania noviniek, špecialnych akcií a marketingových ponúk