Pre niekoho sú len dopravným prostriedkom, iný ich považuje za umenie. Na svete existuje viac ako 190 systémov metier. Kým niektoré slúžia len na prepravu ľudí, iné vyzerajú ako galérie plné architektonických skvostov. Napríklad na to v uzbeckom Taškente človek rozhodne nezabudne.
Niekde tam… v Ázii, približne v strede Hodvábnej cesty leží najväčšie mesto Strednej Ázie a hlavné mesto Uzbekistanu. Taškent bol kedysi jedným z najvýznamnejších dopravných uzlov na historicky najznámejšej obchodnej trase medzi Čínou a Európou.
Hodvábno-sovietske útržky histórie
Spomienky z Hodvábnej cesty však v 20. storočí nahradilo členstvo v Sovietskom zväze.
Taškent sa rokmi premieňal na najväčšie mesto Strednej Ázie. Pri pohľade na moderné a upravené časti mesta je ťažké si predstaviť, že pred takmer 60 rokmi mesto zasiahla prírodná katastrofa. Zemetrasenie 24. júna 1966 dosiahlo silu sedem stupňov Richterovej stupnice. Viac ako 300 000 obyvateľov stratilo svoje domovy.
Sovietsky rukopis obnovy
Po katastrofe Sovietsky zväz investoval miliardy, aby mesto opäť obnovil. Pôvodné ulice nahradil typický veľký sovietsky bulvár a domy s charakteristickým dizajnom. Bežné dopravné prostriedky vystriedal efektívnejší druh dopravy. Ak počas sovietskych čias preskočil počet obyvateľov mesta jeden milión, mesto získalo nárok na výstavbu vlastného metra.
Nové metro
Architekti chceli prostredníctvom metra rozjasniť život miestnych obyvateľov. A s veľkou pravdepodobnosťou sa im to podarilo. Metro totiž turistov láka dodnes. Písal sa rok 1977, keď sa Taškent dočkal svojho metra. Výstavbou sa metropola premenila na siedme mesto Sovietskeho zväzu s vlastným systémom metra.
Podzemné sovietske bohatstvo
A hoci krajina získala v 1991 nezávislosť, podzemné sovietske skvosty históriu ani dodnes neoklamú. Okrem podzemného života ožili s výstavbou metra aj historické míľniky Uzbekistanu a Sovietskeho zväzu. Taškent sa premenil na sovietsky mestský model, no nie len na povrchu, ale aj pod zemou.
Kompetentní objednali konkrétne umenie a dizajnéri sa pustili do práce. Aj z týchto dôvodov označili architekti metro v Taškente ako jedno z najkrajších na svete.
Najznámejšia z najznámejších
Maľované dlaždice, ktoré pripomínajú mešity Hodvábnej cesty v Uzbekistane. Zdobené lustre a mramor zas pripomínajú európske tanečné sály.
Jednou z najznámejších zastávok taškentského metra je stanica Alisher Navoiy. Pomenovali ju po slávnom uzbeckom spisovateľovi a umelcovi. Jej klenuté kupoly a modré dlaždice prenášajú cestujúcich v predstavách do čias Hodvábnej cesty, priamo k starodávnym medresám.
Ide o jednu z najrušnejších staníc metra, ruch cestujúcich dopĺňajú turisti, ktorí si po rokoch zákazu fotia tieto fascinujúce klenby.
Metro v roku 2018 ožilo
Doslova počuť, ako si turisti užívajú spúšťanie snímača. Do roku 2018 to tak nebolo. Tým, že systém metra slúžil ako jeden z hlavných úkrytov pred jadrovými bombami, bolo zakázané stanice vo vnútri fotografovať. Úrady civilistom nedôverovali. Metro bolo až príliš strategické na to, aby odhalilo svoje zákutia.
Systém pozmenili až reformy a otvorenie ekonomiky či rozvoj cestovného ruchu. Vláda si údajne uvedomila potenciál metra, a preto zrušila 41-ročný zákaz jeho fotografovania.
Sovietsky závan hrdosti
Vnútro taškentského metra nezdobí len mramor, žula, sklo, keramika alebo alabast. Mnohé majú dokonca tematický motív, ktorý prezrádza aj samotný názov stanice. Len pár zastávok zo stanice pomenovanej po ruskom autorovi Puškinovi na línii Chilonzor sa nachádza skvost ako z nebies.
Priamo vo vesmíre alebo pod zemou
Biele dlaždice prechádzajú do bledomodrej. Pri strope ju menia na kráľovskú modrú.
Namiesto stanice metra to vyzerá priamo ako vo vesmíre. A prečo len ako… Naprieč dlaždicami svieti názov Kosmonavtlar.
Len kúsok od názvu vidieť známu tvár: Jurij Gagarin. Druhá strana patrí Valentine Tereškovovej. Slávni kozmonauti vznášajúci sa uprostred futuristického dizajnu čierno-modrej. Prvá žena a prvý muž vo vesmíre alebo tiež hrdinovia ZSSR a symbol sovietskej moci.
Taškentskému metru sa nedá odoprieť sovietsky nádych bohatstva. Mnohé fungujúce vlaky metra dokonca pochádzajú ešte zo 70. rokov minulého storočia. V roku 2013 ich premávalo takmer 170. Rokmi sa však svet posúva vpred a sovietske spomienky sa premieňajú na novšie modely.
Autor
Čítať viac článkov