Z neuznaných hraníc medzi Somálskom a Somalilandom sme sa v podvečerných hodinách dostali do mesta Burco. Slnko postupne zapadalo, ale cez posledné slnečné lúče sme videli nie príliš vábne mesto. Vlastne, ktoré mesto je v Somálsku, respektíve v Somalilande krásne? Áno, boli také, ktoré ležia pri pobreží a majú dlhú históriu, ale vojna sa postarala o ich novú fasádu a vzhľad. Dnes? Všetko tu vyzerá, akoby sa deti hrali s lego stavebnicou a každé by si chcelo postaviť svoj dom. Totálny vizuálny smog, ktorý sa mieša s prachom a nepredstaviteľným hlukom. Práve hluk je najväčší na hlavnom námestí, kam prichádzame, keď slnko zapadne.
Sfetovaní obchodníci predávajú ľahkú drogu kat a zjavne vyhráva ten, kto je hlučnejší a má lepšie a vtipnejšie hlášky. Takže hluk sa mieša so smiechom. Avšak smiech vás prejde, keď zistíte, čo je kat a aké má devastačné účinky na jeho konzumentov. Nebolo by to možno až také tragické, keby túto ľahkú drogu nekonzumovalo čoraz viac ľudí. Keď som tu bol prvýkrát pred 5 – 6 rokmi, kat tu nežul takmer nikto. Dnes? „To číslo sa blíži až k 40 percentám celej populácie,“ uvádza Ali a zdôrazňuje, že on je praktizujúci moslim a odmieta brať akúkoľvek drogu. To sa však nedá povedať o našich šoféroch a vojakoch, ktorí sú vždy okolo obeda sfetovaní pod obraz boží. Raz som im to zakázal žuť, ale keď som videl, aký je šofér okolo štvrtej popoludní nervózny a volant v jeho rukách neistý, tak som mávol rukou a dovolil mu žuť tie zelené lístočky menom kat. Mali ste vidieť, ako sa odrazu zmenil a s piesňou na perách žul ako angorský králik.
Kat je u nás nelegálna droga, ktorú však vo veľkom konzumujú v Jemene, Etiópii, Somalilande a v severnej Keni. Najhoršie je to v Jemene, kde takmer 80 percent obyvateľstva je sfetovaných už okolo obeda. Len si predstavte, že všetko musíte spraviť do určitej hodiny, lebo potom ľudia „katujú“ a už nič nedokážu spraviť. Raz som vošiel do obchodu a pri pokladni bol sfetovaný majiteľ obchodu, ktorý sa usmieval ako slniečko na hnoji. Vôbec neregistroval, že som si tovar zobral, zaplatil a on mi ešte aj vydal. Túto informáciu spracoval asi na druhý deň. Iba raz v živote som to skúsil a ten pocit by som opísal, akoby ste si dali na lačný žalúdok dva štamperlíky vodky a dve silné cigarety.
Takže teraz si do tej nevábnej siluety zakomponujte ešte aj sfetovaných ľudí, ktorí nie sú nebezpeční, len sa tak motkajú, usmievajú a sú bezprizorní. A prečo sme sem prišli? Pre trh, ktorý tu je každý deň v skorých ranných hodinách a patrí medzi najväčšie vo východnej Afrike. Už dávno som povedal, že čierny kontinent sa mi spája hlavne s trhoviskami.
O 6:30 ráno je tu veľmi rušno. Kým mesto ešte spí a spamätáva sa z drogového opojenia, na miestnom trhovisku to žije. Ide o veľkú prašnú plochu, kde má všetko svoj poriadok. Na pravej strane sa predávajú ovce, na ľavej kozy a tam vzadu ťavy. Po stranách trhu nájdete nielen čajovne, kde si dáte raňajky, ale aj mäsiarstva, kde vám šikovné ruky domácich naporcujú čerstvé mäso. Keď zatvorím oči, zdajú sa mi tie zvuky, ako keď orchester ladí nástroje pred koncertom. Tu však nie je jeden dirigent, ale tisíc maestrov v podobe predavačov, ktorí kričia svoje sumy. Ovce stoja 40 USD, kozy 50 USD a ťavu dostanete za 1 200 USD. Ten, kto má okolo sto tiav, je považovaný za boháča. Práve ťavy sa v dávnych dobách považovali za platidlo. Vlastne aj dnes. „Keby som zabil miestneho obyvateľa, automaticky dostávam trest smrti. Tento rozsudok môže zvrátiť rodina, ktorá mi odpustí alebo zaplatím ťavami,“ ozrejmí Ali miestny zákon, ktorý sa riadi šaríou. Dve hodiny sa tu prechádzame, fotíme a nasávame atmosféru. S kamarátom Peťom Dosedlom tieto miesta milujeme a pre ne chodíme do Afriky. Tu sa vieš ponoriť do kultúry a vypočuješ si všetky tie príbehy, ktoré vám teraz rozprávame. Aj keď krajinu nevieme úplne pochopiť, cez rozhovory s miestnymi sa k nim vieme priblížiť.
Našou ďalšou zástavkou je mesto Berbera, ktoré leží pri pobreží Červeného mora a voľakedy patrilo medzi najdôležitejšie prístavy v regióne. Dokonca si toto mesto vybral bývalý Sovietsky zväz, ktorý si tu postavil svoju vojenskú základňu. Centrum mesta dýcha akou-takou históriu z čias osmanskej nadvlády, ale práve vojna sa postarala, že sa skôr pozeráte na zrúcaniny ako na koloniálne budovy. Mnoho ľudí sa ma pýtalo, prečo si to domáci neopravia. Lenže za čo? Len si predstavte, že žijete z 50 USD na mesiac, krajina neexistuje a každý dolár navyše ide do dôležitejších vecí ako na opravu pamiatok. Ani my doma na Slovensku si nedokážeme opraviť všetky tie krásne budovy a necháme ich chátrať jedna radosť – a to sme oproti Somálsku niekoľkonásobne bohatší. Tu sú ľudia radi, že nie je vojna, majú mier a niečo do úst. O tom, ako mesto vyzerá, si môžete pozrieť krátke video.
Asi 80 kilometrov od Berbery nájdete jedno z najunikátnejších miest vo východnej Afrike. Nástenné maľby Las Gaal, ktoré nie sú najstaršie na svete (tie sú vraj v Indonézii), ale najlepšie zachované. Desiatky zobrazení domácich zvierat, ktoré nájdete pod skalnými prevismi v polopúštnej krajine. „Martin, pozeráš sa na maľby, ktoré majú v priemere 5-tisíc rokov,“ oznámi Ali a my všetci neveriacky pozeráme na tie krásne zachované farby. Hlavne červená farba je taká sýta, akoby ju praveký umelec len predvčerom naniesol na skalu. A viete, čo je na tom najzaujímavejšie? Že celé miesto bolo objavené až v roku 2002. Tu máte odpoveď, prečo sem nikto nechodí a koľko úžasných miest ešte čaká na svojich objaviteľov. Viac informácií nájdete v krátkom videu.
Prvý diel cestopisu si viete prečítať tu
O svojich cestách píšem aj v knihách. Najnovšiu knižku si môžete aj s podpisom kúpiť tu.
Chceli by ste ísť s nami na poriadnu expedíciu? Čo tak do Čadu krížom cez Saharu?
Autor
Čítať viac článkov