Ako najlepšie precestovať Saudskú Arábiu? No predsa autom. Áno, nájdete tu skvelé letecké spoločnosti s dobrým pokrytím miest, ale verejná doprava mimo hlavného mesta viac-menej neexistuje. Viem si teraz predstaviť, ako nejeden z vás radostne zahvízda, že šoférovanie je preňho aj druh odpočinku a že toto zvládne ľavou zadnou. Áno, zvládnete to rovnako ako ja, čo mám vodičský preukaz len sedem rokov, ale… V Saudskej Arábii vás čakajú rôzne nástrahy, s ktorými nikto pred cestou nerátal. Šoférovanie v Saudskej Arábii je akože vtipný pohľad a článok… Akože 🙂
Vždy si objednávam auto cez renomovanú zahraničnú spoločnosť. Ani v Saudskej Arábii tu nebolo inak, vybrali sme si Europcar. Poviete si, že v tomto by nemal byť problém. Problém nie je ani tak v spoločnosti ako skôr v procesoch, ktoré existujú v tejto púštnej krajine. Prídeme na dohodnutý čas na medzinárodné letisko v Džidde a usmievavý pracovník nám bez mihnutia oka radostne oznámi, že naše auto tu nie je a možno ho získame o dve či tri hodiny. Pozeráme naňho ako vyorané myši a ja sa ho pýtam, či tu za dve-tri hodiny to auto naozaj bude. Opäť sa na mňa usmejú tie jeho myšie nevinné očká a vysloví slovné spojenie, ktoré ma ešte viac zneistí: „Inš Alláh“ čiže „Ak to Boh dovolí“. Kým lapáme po dychu ako kapry na suchu, pracovník miestnej pobočky nám veľkodušne ukáže náhradu. Namiesto objednaného chevroletu pre päť ľudí nám ponúkne auto neznámej značky čínskeho výrobcu, kde by sme sa tlačili ako baltské rybičky v sovietskej konzerve a k tomu by sme zaplatili len o 250 eur viac. No nekúp to!
Malý Saud je však oveľa viac ako my prekvapený tým, že sme jeho výhodnú ponuku odmietli. Pohrúži sa do ticha, ktoré trvá takmer polhodinu. Vtedy si uvedomím, prečo ma to prekvapuje. Opäť sa opakuje scenár spred piatich rokov. Aj vtedy sme si chceli objednať auto, respektíve my sme si ho aj objednali, zaplatili a dostali email so všetkými informáciami. Našou chybou bolo, že sme vyrušili autopožičovňu počas modlitby a nezastihli sme majiteľa v práci, lebo si zobral náhlu dovolenku. Zamestnanec sa pekne ospravedlnil a ponúkol nám, že zajtra auto dostaneme za nezmenenú cenu. Darmo sme argumentovali, že zajtra už budeme niekde o 400 kilometrov ďalej, auto nebolo. Doteraz čakáme na peniaze, ktoré nám mali prísť hneď na druhý deň. Chápem však, že ťavia pošta je v 21. storočí pomalšia ako letecká.
Po 90 minútach sme získali naše auto, otočili kľúčikom a vydali sa v ústrety našim zážitkom. Hneď ako sa dostanete z letiska a pripojíte sa na miestne cesty, začína sa dobrodružstvo, na ktoré nikdy nezabudnete. Kým začnem opisovať naše zážitky, treba povedať, že v Saudskej Arábii máte oveľa lepšie cesty ako u nás doma. 4- až 5-prúdové cesty s krásnymi namaľovanými čiarami, rôznymi informačnými tabuľami, pri ktorých sa narýchlo naučíte arabské číslice a… Koniec. Saudi získali najlepšie cesty na svete, ale vodiči si robili vodičské preukazy v dobe kamennej. Uznávam však, že možno len my sme rozmaznaní tými našimi pravidlami. Len si predstavte, že ste v pravom pruhu a cez odstavný pruh vás šialenou rýchlosťou predbieha Saud, ktorý nielenže má všetky pruhy pred sebou prázdne, ale ešte aj vášnivo reční do telefónu. Ak máte pocit, že už horšie nemôže byť, tak ste na omyle.
Stojíme na križovatke a chceme sa pekne a predpisovo dostať na druhú stranu. Vtom sa rozsvieti zelené svetlo a začne sa Formula 1 na arabský spôsob. Vodič auta v ľavom pruhu, ktorý chcel ísť rovno, si to rozmyslel a šialene rýchlo sa chcel dostať tam, kadiaľ sme išli my. V tom momente si to všimli vodiči v iných autách a prepadli ich obavy, že ich niekto predbehne. Namiesto toho, aby zmätenému vodičovi dovolili prejsť, začali hru, kto ho pustí posledný. Výsledok? Chaos na jednoduchej križovatke.
Celý čas musíte sledovať cestu pred vami, ale aj spätné zrkadielka si získajú vašu neustálu pozornosť. Obzeráte sa ako hyperaktívna myš na všetky smery a obávate sa, čo sa stane. Aj keď je cesta prázdna, stále ste v napätí. Preto vás tristokilometrová cesta vyšťaví tak, že si chcete zobrať predĺžený víkend na oddych. Aj sme si mysleli, že to celé zvládneme bez ťuknutia, ale zasa sme sa mýlili. V tichej saudskoarabskej dedine na kruhovom objazde sme ako blbci išli zas predpisovo. Dokonca sme dali svetelnú signalizáciu, že odbočujeme, keď v tom momente do nás niekto narazil. Bol to len ťuk – a vraj naša chyba, že sme vodiča zmiatli signalizáciou. Zasa sme pozerali ako vyorané myši – verte, že tento výraz sme mali stále. Vlastne vodič mal pravdu. Tu nikto nedáva najavo, kam kto odbočuje. Prosto sa ide a tvojou úlohou je sa v tom zorientovať a predvídať. Nechcem vidieť Sauda, keď príde k nám. Musí spáchať rituálnu samovraždu na našej prvej križovatke, lebo nebude vedieť, ako sa dávajú smerovky.
Za 14 dní sme prešli vyše 2-tisíc kilometrov a postupne sme si na všetko zvykli. Keď sme si obliekli miestne oblečenie, aj auto nás viac poslúchalo, domáci nás lepšie chápali, len tí policajti nás niekedy vedeli poriadne prekvapiť. Práve v Medine sa stalo, že sme zaparkovali auto na 10 minút a išli sa ubytovať. Na naše prekvapenie sme našli auto v krásnych žltých papučiach. Dôvod bol vraj ten, že tu sa nesmie parkovať vyše sedem minút. Darmo som im vysvetľoval, že tento oznam nikde nie je, stojíme len pred hotelom a… Policajt to zabil výrokom: „Zjavne sa vo vašej krajine jazdí bláznivejšie, keď neovládate pravidlá.“ Otvoril som ústa, zaplatil 25 eur a mávol rukou. Toto nevymyslíš. Toto je Saudská Arábia, ktorú musíš prijať takú, aká je. A vlastne to je na tom to krásne. Už teraz sa teším na ďalšie šoférovanie, počas ktorého nielen schudnem ako pretekár Formuly 1, ale aj získam zážitky, ktoré mi nikto nebude chcieť veriť. Saudská Arábia je iný svet, kde čas a pravidlá fungujú ináč. Ak toto neprijmeš, budeš v strese od rána do večera. Šoférovanie v Saudskej Arábii je neskutočný zážitok. Je jedno či pozitívny alebo negatívny, hlboko sa vryje do pamäti.
Čo takto zažiť Saudskú Arábiu na vlastnej koži?
Chceli by ste sa spýtať niečo v rámci článku „Šoférovanie v Saudskej Arábii“? Dajte do komentu a radi odpovieme