Slovinsko alebo roadtrip elektromobilom

Slovinsko elektromobilom? Keď sme v septembri 2023 dostali možnosť vyskúšať nový Volkswagen ID Buzz a zobrať ho na cestu, neváhali sme ani chvíľku. Už dlhšie sme boli fanúšikmi elektromobility a chceli sme preto overiť, ako sa nimi cestuje na dlhších cestách. V predošlých rokoch sme absolvovali podobné výlety, avšak s autami so spaľovacími motormi. V roku 2021 sme zobrali VW California prevetrať do Dolomitov a v roku 2022 sme prešli Balkán na jeden šup s VW Multivan. Obe nám poslúžili fantasticky a bola radosť ich šoférovať. Preto sme boli plní očakávaní, ako v tomto porovnaní obstojí ich elektrický bratranec. Musím povedať, že si počínal nad očakávania. O tom však viac v článku.

Hlavná otázka bola, kam zobrať ID Buzz, aby sme ho vedeli poriadne otestovať. Na tento účel sme potrebovali vzdialenejšiu cestu, ideálne aj s vysokými horami, aby sme dokázali zhodnotiť potenciál auta. Keďže predošlé roky padla voľba na Taliansko a Balkán, tento krát sme sa rozhodli ísť strednou cestou. Doslova. Bolo rozhodnuté, ide sa do Slovinska. To je totiž dostatočne ďaleko, ale zároveň by vzhľadom na svoju polohu vedľa Rakúska, Talianska a Chorvátska nemalo mať žiadny problém s nabíjacou infraštruktúrou či cestami. To by totiž mohol byť problém. Okrem toho Slovinsko poskytuje takmer všetko, čo si milovník cestovania a turistiky môže priať. Má more, jazerá, rieky, údolia, jaskyne, historické mestečká, ale aj majestátne hory. Táto viac ako 1500 kilometrov dlhá cesta bola tým pádom pre nás ideálna, lebo okrem oddychu a krásnych miest zahŕňala aj náročné stúpania a strmé zjazdy, kde sme mohli preveriť čo ID Buzz dokáže a ako je to naozaj s jeho dojazdom. Pripravili sme si nasledovný itinerár, aby sme len za jeden pracovný týždeň, ale celkovo s víkendmi za 9 dní spoznali čo najviac zo Slovinska:

deň – Bratislava – Maribor (330 km, 3,5 hodiny)

Naša cesta začína v Bratislave a cez Rakúsko vyrážame do Mariboru, druhého najväčšieho slovinského mesta a regionálneho centra severu Slovinska. Cestou však musíme auto v Rakúsku na diaľnici nabíjať. Netrvá to však viac ako 30 minút, kým sa nabije na 80%. Aspoň máme čas sa najesť. Maribor je veľmi príjemné, asi 100 tisícové, mesto ležiace vo vinárskom regióne na rieke Drava. Práve na nábreží tejto rieky sa nachádza jedna z najväčších zaujímavostí tohto krásneho stredovekého mesta. Ide o najstarší svetový vinič, zapísaný aj do Guinessovej knihy rekordov, nazývaný “Žametovka” alebo “Modra Kavčina”. Údajne má viac ako 400 rokov a stále rastie.

2. deň Maribor – Ľubľana (130 km, 1,5 hodiny)

Doobeda, kým sme sa túlali historickými uličkami Mariboru, sme ID Buzz nechali na nabíjačke, a preto môžeme po obede bez problémov vyraziť do hlavného mesta Slovinska. Ľubľana, so svojim počtom obyvateľov nepresahujúcim 300 tisíc pripomína skôr provinčné mesto, ako hlavné mesto krajiny. Avšak určite nesklame. Neveľké centrum mesta je naozaj malebné a na hlavnej pešej promenáde, lemujúcej brehy rieky Ljubljanica, nájdete veľké množstvo reštaurácií, vinárni či dizajnových butikových obchodíkov a hotelíkov. Nad mestom tróni stredoveký hrad, ktorý bol počas vojny zničený a prestavaný a za pekného počasia je z neho údajne výhľad až na Alpy. Čo nás na Ľubľane však zaujalo najviac je nesmierne príjemná a pohodová atmosféra v centre mesta. Sem sa ešte určite budeme musieť vrátiť. Výhodou pre nás taktiež bolo umiestnenie nabíjačiek priamo v centre, ako aj na hrade. S nabíjaním auta zatiaľ nie je väčší problém. Čiže počas parkovania sme mohli auto dobíjať a nemuseli sme sa strachovať o dojazd a ďalšie pokračovanie.

3. deň Ľubľana – Portorož/Piran (120 km, 1,5 hodiny)

Opätovné doobedné túlanie sa Ľubľanou či návšteva hradu, posledná kávička, obed a relatívne krátky presun na pobrežie Jadranského mora. Kto by mal záujem cestu si predĺžiť a zároveň objaviť niečo nové, môže navštíviť možno najznámejšie slovinské pamiatky – jaskyňu Postojna jama a stredoveký hrad Predjama, postavený do strmého brala. Nachádzajú sa totiž priamo na ceste medzi Ľubľanou a Piranom. Čím viac sa budete blížiť k slovinskému pobrežiu, tým viac sa budete cítiť ako v tradičných chorvátskych či talianskych prímorských mestečkách a dedinkách. Začnú pribúdať olivovníky a typické stromové aleje okolo cesty. Vzhľadom na kopcovitý ráz Piranu, je auto potrebné nechať v jednom z veľkých parkovacích domov, ktoré sa nachádzajú pred závorami tohto prímorského mestečka. Dokonca aj domáci parkujú mimo mesta. Nabíjacia stanica sa však nachádza hneď za rampami, a preto máte s elektromobilom možný vstup a nabíjanie na 5 hodín zdarma. Čo je v tomto prípade celkom výhodou.

4. – 5. deň – Piran/Portorož/Izola/Koper

Aj napriek tomu, že Slovinsku patrí len 47 kilometrov jadranského pobrežia, využíva ho na maximum. Nachádzajú sa tu totiž až 4 rôzne prímorské letoviská. Tromi z nich sú historické mestečká Piran, Izola a Koper a štvrtým je moderná a luxusná Portorož, kde okrem apartmánových domov nájdete aj kúpele či kasíno. My však bez váhania odporúčame Piran, ktorý je bezpochyby perlou slovinského pobrežia a určite by sa nestratil, ani keby malo Slovinsko kilometrov viac. Možno aj preto je častokrát označovaný za najkrajšie slovinské mesto. Snúbi sa tu totiž gotická benátska architektúra s azúrovým morom a zelenými vŕškami, ktoré sa týčia nad mestom. K tomu pridajte prímorskú atmosféru, slovinské vínko, skvelé jedlo (určite odporúčame okienko Fritolin u Cantini) a možnosť kúpania sa v meste takmer kdekoľvek a na krásnych pár dní máte zarobené. Nečakajte však široké pieskové pláže, ale kúpanie priamo z kameňov tvoriacich vlnolamy, alebo na jednej malej štrkovej plážičke vedľa mesta a nudistickej pláži pod útesom na ktorom stojí kostol svätého Juraja. Vtipné, nie? 🙂

6. deň – Piran – Triglavski Narodni Park – Mangartske sedlo (232 km, 4 hodiny)

Posledné ranné kúpanie v Jadranskom mori a na obed odchod smerom k možno najkrajšej časti výletu. Ak sa vám Slovinsko páčilo doteraz, ďalej budete unesení. Pokiaľ však cestujete elektroautom podobne ako my, nezabudnite, že dnešnou cestou budete potrebovať pred horami auto dobiť na maximum. Cestu si treba preto dobre naplánovať, keďže v horách je prístup k dobíjacím staniciam obmedzený. Avšak stojí to za to. My sme sa vydali cestou cez talianske Trieste a Udine a následne pomedzi majestátne štíty Álp smerom na Triglavski Narodni park. Ak by platilo, že cesta je cieľ, tak po dnešku by sme boli na konci. Hlavne cesta do Mangartskeho sedla, so svojimi úzkymi serpentínami, hlbokými zrázmi, majestátnymi horami a monumentálnymi výhľadmi, patrí medzi tie najkrajšie svetové horské cesty. Sme absolútne presvedčení, že neexistuje veľa panoramatickejších ciest. Jediná škoda, že je v Mangartskom sedle zakázané prespávať v aute. Toto miesto je na to ako stvorené. Pred výjazdom sme sa trochu obávali, či ID Buzz vzhľadom na nesmierne strmú a kľukatú cestu výstup zvládne, keďže do kopca sa vybíja rýchlejšie. Boli sme však príjemne prekvapení, keď sme pod vrchol došli so 70 kilometrovým dojazdom. Okrem toho sme cestou nadol v rekuperačnom móde na strmom klesaní získali viac ako sme minuli. Bomba. Na noc sme sa vybrali na taliansku stranu hranice, na brehy jazera Lago del Predil, kde je narozdiel od Slovinska povolené prespať v aute.

7. deň – Mangartske sedlo – Soča – Kranjska Gora – jazero Bled (110 km, 2,5 hodiny)

Vzhľadom na to, že sme si predošlý deň potvrdili, že ani v horách nie je s ID Buzzom problém, keďže cestou dole získame stratený dojazd, sme sa rozhodli vyraziť do Mangartskeho sedla aj na východ slnka. Bol to skvelý nápad. Sledovať prvé ranné lúče nad špicatými končiarmi hôr je pohľad pre bohov. Milovníci via ferrata tu môžu absolvovať aj výstup na vrchol Mangartu, potrebujú však ferratovú výbavu. My sme si v prekrásnom prostredí dali krátku turistiku, piknikové raňajky v prírode a vyrazili sme sprevádzaní úchvatnými výhľadmi smerom do údolia rieka Soča. Tu sme pre krátkosť času zastavili len na fotopauzu, ale ak ste fanúšikom adrenalínových športov, vyhraďte si na toto miesto viac času. Určite si to táto azúrová rieka zaslúži. Soča je totiž mekou pre nadšencov raftingu, kajakingu či kaňoningu. Smerom do Kranjskej Gory, mieste konania pretekov svetového pohára v alpskom lyžovaní, očakávajte časté zastávky. Tie okolité scenérie sú totiž opäť ako z pohľadnice. Za pekného počasia uvidíte cestou aj Triglav, najvyšší vrch Slovinska. Podvečer príchod na možno najznámejšie a najfotografovanejšie miesto tejto maličkej krajinky – ikonické jazero Bled s kostolíkom na maličkom ostrovčeku.

8. deň – Jazero Bled – Zgornje Jezersko – Velika Planina (120 km, 3 hodiny)

Po večernej prechádzke okolo jazera by bola chyba vynechať aj tú rannú. Poprípade sa vydať na jednu zo známych vyhliadok, či stráviť čas člnkovaním sa po jazere a návštevou slávneho ostrovčeka s kostolom Nanebovzatia Panny Márie. Na čo však nesmiete zabudnúť je ochutnávka lokálneho kremeša. Receptúra tohto známeho zákusku pochádza práve z mesta Bled, kde bol v roku 1953 v hoteli Park prvý krát pripravený v dnešnej podobe. Je naozaj vynikajúci. Následne sa vydajte smerom na Zgornje Jezersko, kde vás čaká ďalšie prekvapenie. Táto cesta je totiž opäť prenádherná a bude vás nútiť robiť pravidelné fotopauzy.

Nestrácajte však príliš veľa času, aby ste na Veliku planinu stihli doraziť ešte pred západom slnka. Na ňu sa totiž nedá doviesť autom, ale budete musieť ešte minimálne 40 minút šliapať. Bude to však stáť za to. Na západ slnka dorazíte do dnes už takmer strateného sveta vysokohorských pastierov, kde si krajina stále zachováva svoj tradičný kolorit slovinských drevených salašov.

9. deň – Velika Planina – Bratislava

Skoré ranné vstávanie a návrat na Velikú planinu. Východ slnka je tu jeden z najkrajších, aký sme kedy zažili. A ak si návštevu necháte na polovicu septembra podobne ako my, možno tu budete tiež úplne sami. Len my, prekrásna prírode a ľúbezné drevené pastierske domčeky. Odporúčame zobrať si so sebou jedlo a najesť sa priamo na priedomí jedného zo salašov. Je to nezabudnuteľný zážitok. Následne posledné potulky Velikou planinou, nasadnutie do auta a návrat domov.

No a aké bolo cestovanie elektrickým ID Buzzom na dlhšie vzdialenosti? Určite lepšie ako sme očakávali. Hlavne nás prekvapila výborná rekuperácia smerom dole v horách, kedy sme boli schopní získať veľké množstvo dojazdu späť. To funguje naozaj výborne. Okrem toho auto fantasticky vyzerá, keďže je elektrickou reedíciou ikonického Camper vanu. Mnohí sa za nim otáčali, budí totiž značnú pozornosť. Je naozaj krásne, skvelé sa šoféruje a jeho zrýchlenie je fakt úžasné. Ten krútivý moment elektromotoru sa totiž nedá oklamať. Pre nás to bola prvá skúsenosť s elektroautom, a tak nás to prekvapilo. Skvelé taktiež je, že v aute sa dá aj pohotovostne prespať, keďže je veľmi jednoduché zložiť zadné sedačky do absolútnej roviny, kedy má človek vzadu doslova „letisko“. Nie je to California, ale na 1-2 noci ideál. No a ako s dojazdom? Ten sa nám pohyboval podľa podmienok niekde okolo 300 kilometrov, čo nie je zlé, ale ani zázrak. Zatiaľ to aj vzhľadom na relatívne slabú infraštruktúru nie je úplne ideálne. Minimálne nie na takéto dlhšie výlety. Možno v blízkej budúcnosti. Avšak na denné výlety po okolí z jedného miesta je to fantastické auto. Domov by sme ho brali hneď.

Ak hľadáš iné cestovateľské itineráre do celého sveta, nájdeš ich v tomto odkaze.

Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.