Keď sa spomenie Sarajevo, každý si predstaví niečo iné. Tí starší mesto, kam sa chodilo v rámci bývalej Juhoslávie alebo mesto, kde bola v roku 1984 zimná olympiáda. Práve počas zimnej olympiády Československo získalo 6 medailí a umiestnilo sa v hodnotení národov na 12. mieste. Tí mladší si na mesto v Bosne a Hercegovine zaspomínajú, ako sa túlali krásnymi historickými uličkami. Každému sa však vybaví brutálna vojna v 90. rokoch, keď mesto obliehali srbské jednotky – neuveriteľných 1 429 dní. Možno vám ten údaj, 1 429 dní nič nehovorí, ale keď to porovnáme so Stalingradom či Leningradom, zistíme, že Sarajevo bolo vojensky najdlhšie obliehané mesto v 20. storočí. Samozrejme, nemôžeme takto porovnávať jednotlivé blokády, ale nikto nevenuje pozornosť udalostiam, kým sa nespomenie tento šialený údaj. Článok „Sarajevo – vojensky najdlhšie obliehané mesto v 20. storočí“ sa pozrie na časť bitky v rámci Juhoslávie.
Sarajevo bolo vždy symbolom zmiešaného sveta. Žili tu dlhé desaťročia v mieri Srbi, Chorváti a prevažne moslimskí Bosniaci. Hoci bolo mesto dlho pod osmanskou nadvládou, stále ste tu mohli natrafiť aj na kresťanské kostoly. Túto multikultúrnosť nenarušila ani okupácia zo strany Rakúska-Uhorska. Všetko sa začalo meniť, keď vypukla dlhá občianska vojna v Juhoslávii, ktorá trvala od roku 1991 až do 2001. Počas tejto vojny sa Juhoslávia rozpadla na niekoľko nezávislých štátov – na Slovinsko, Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Srbsko a Kosovo. Lenže srbským nacionalistom stálo mesto v ceste ich plánu na vznik takzvaného veľkého Srbska.
Jednou z hlavných príčin vojny bol extrémny nárast nacionalizmu v celej Juhoslávii. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej juhoslovanskej federácie, ale aj vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu smerovaniu svojho sebaurčenia. Ekonomicky vyspelejšie Chorvátsko a najmä Slovinsko prestali byť ochotné dotovať ekonomicky menej vyspelé oblasti federácie. Srbsko ako síce ekonomicky slabšie, ale politicky silnejšie (tvorilo v podstate jadro federálnej moci a jej armády) sa snažilo zabrániť úniku týchto ekonomických zdrojov. Prosto každý začal mať pocit, že dopláca na toho druhého. Takmer neexistujúce demokratické princípy za čias socialistickej Juhoslávie mali za následok, že začali vznikať požiadavky na demokratické voľby a referendá v jednotlivých krajinách.
Bosniaci sa v referende z 29. februára a 1. marca vyslovili za nezávislosť, ale v skutočnosti to nebola vôľa všetkých jeho obyvateľov. Referendum bojkotovala väčšina etnických Srbov. Belehrad sa rozhodol zasiahnuť a stoj čo stoj udržať Bosnu vo vtedy sa už rozpadajúcej Juhoslávii.
Aby Belehrad získal povestnú zámienku na vojnu, resp. vojenský zásah, začal cez médiá šíriť správy o údajných útokov moslimov na etnických Srbov, hoci väčšinou išlo o skreslené udalosti a fake news. Belehrad toto všetko vedel využiť a poslal do Sarajeva početnú armádu, ktorá obsadila okolité hory.
Armáda Republiky srbskej obliehala mesto, ktoré držali bosnianske sily. Celkovo trvalo obliehanie 1 429 dní (od 5. apríla 1992 do 29. februára 1996) a ide jednoznačne o najdlhšie obliehanie v dejinách 20. storočia.
Juhoslovanská ľudová armáda, resp. Armáda Republiky srbskej vybudovala okolo mesta líniu s dĺžkou 55 km, ktorú tvorila ťažká vojenská technika. Na mesto dopadalo denne 329 granátov. 22. júla 1993 ich bolo dokonca 3 777, najviac za celú dobu obliehania. Vznikli ohromné materiálne škody, zničené bolo veľké množstvo (až 35-tisíc) budov. Boje si vyžiadali vyše 11-tisíc ľudských životov (medzi nimi 1 601 detí), ďalších 50-tisíc ľudí bolo zranených.
Mesto by bolo vojensky dobyté, keby bosnianska armáda nepostavila tunel pod medzinárodným letiskom, ktoré zasa kontrolovali medzinárodné jednotky. Treba povedať, že letisko väčšinou kontrolovali Francúzi, ktorí tu boli v rámci jednotiek U.N. Bosniacke sily nemohli prejsť krížom cez letisko, a preto vybudovali tunel. Meral okolo 800 metrov a denne tadiaľto prúdili všetky podstatné suroviny nielen pre chod mesta, ale aj potrebné energie ako benzín či nafta. Tunelom dokázalo denne prejsť až 4-tisíc osôb a 30 ton zásob. Zaujímavosťou je, že Srbi o tuneli do konca obliehania nič netušili. Francúzi o ňom vedeli a podľa dohody to mali oznámiť, ale tvárili sa, že tunel neexistuje.
Ak by vás zaujímala história konfliktu, určite navštívte zaujímavé múzeum v Sarajeve. Aj keď dnes neprejdete celým tunelom, iba malou časťou (cca 20 metrov), získate veľké množstvo informácií o konflikte, o ktorom sa u nás doma veľa nevie. Viac informácií o lokalite, otváracích hodinách a vstupnom nájdete na odkaze tu.
Samozrejme, boj o Sarajevo bol iba fragmentom v zložitej vojne v Juhoslávii. Tento článok nehovorí o komplexnosti problému, chcel iba priblížiť jedno bojisko.
Máte otázku alebo by ste chceli niečo doplniť do článku „Sarajevo – vojensky najdlhšie obliehané mesto v 20. storočí“? Dajte do komentu pod článok.
Počuli ste o irackom Mosule, ktoré bolo komplet zničené? Ako to tam vyzerá? Apokalypsa v 21.storočí
Autor
Čítať viac článkov