Michaela Babicová od roku 2013 žije v hlavnom meste Rijád so svojím manželom – Saudom a dvomi malými dcérami. Pochádza z Ružomberka a do Saudskej Arábie prišla už vydatá. Predtým pracovala v cestovnej agentúre sprostredkujúcej liečebné kúpele pre arabskú klientelu v Karvinej. V najnovšom rozhovore „Ženy v Saudskej Arábii sú oveľa samostatnejšie“ sa dočítate ako sa žije ženám v arabskej krajine.
Ako dlho bývaš v Saudskej Arábii a ako si sa tam dostala?
V Saudskej Arábii žijem od júna 2013, keď som sa vydala za Sauda a po krátkom čase sme sa tam presťahovali.
Dnes sa Saudská Arábia otvára svetu. Ako vnímaš tento aspekt? Zmenilo sa niečo? Je Saudská Arábia iná?
Saudská Arábia je určite iná ako v roku 2013, keď stále fungovala náboženská polícia (mutawa) a neexistovali verejné podujatia. Ženy v tých rokoch mali veľmi obmedzené možnosti v zamestnaní a nešoférovali (Ale tu pozor, nebolo to až také, že by sa ženy sťažovali, že nešoférujú. Žena v Saudskej Arábii má úplne iné myslenie. Saudská žena si nepovie, že nemôže, ale že nemusí). Saudská Arábia sa v roku 2018 oveľa viac otvorila svetu. Dovtedy bolo nemožné sa sem dostať bez pracovných víz. Napríklad taký turizmus bol do toho roku vyslovene neznámy pojem a aj preto dnes chýba zázemie pre turistov.
Mnoho ľudí si pod pojmom Saudská Arábia predstaví zahalené ženy. Je to tak? Musia mať ženy šatku na hlave alebo sa musia nejako prispôsobovať? Je to stále výrazne konzervatívna krajina?
Z môjho pohľadu to až také iné nie je. My sme už ani v roku 2013 nenosili šatky. Napríklad sme sa stretávali so silnou komunitou Čechov a Slovákov na rôznych kultúrnych akciách na ambasádach.
Keď som prišla do tejto krajiny, hlavné mesto Rijád bolo oproti Džidde, druhému najväčšiemu mestu v krajine oveľa konzervatívnejšie. V Rijáde ženy nosili viac-menej iba čierne abaje a nikáby. Toto sa zmenilo, za posledné roky vidno na uliciach farebné abaje a šatky len tak prehodené cez vlasy… samozrejme, nikáby z ulíc nezmizli, ale nik vám ich určite nenúti. Ako turistka ich nemusíte mať vôbec. Stačí len tričko s dlhším rukávom a nohavice pod kolená alebo dlhé šaty. Za seba vám poviem, že to nie je pravda, že by sa na vás chlapi priam vrhali hladnými pohľadmi. Naopak, to ženy zazerajú spod nikábu. Mne sa hlavne zdá, že len mimo veľkých miest sú ľudia paf z cudzincov, ale domáci sú našťastie veľmi milí.
Čo by si ľudia mali uvedomiť pri návšteve Saudskej Arábie?
Ak človek plánuje navštíviť Saudskú Arábiu, nemal by mať podľa mňa očakávania ako v prípade iných štátov Perzského zálivu. Nie je tu vôbec vytvorené zázemie pre turistov. Dosť ťažko sa tu orientuje a zároveň je Saudská Arábia taká veľká krajina, že cesta autom z bodu A do bodu B vie zabrať aj 10 hodín a po ceste natrafíte len na ojedinelé čerpacie stanice.
Ľudia by si pri návšteve mali uvedomiť, že je to stále moslimská krajina a veľa ľudí žije v súlade s tradíciami, ktoré však nevychádzajú ani tak z islamu ako z ich kultúry. A ja nevidím dôvod, prečo nepreukázať rešpekt k ich kultúre.
Aký je to pocit, žiť ako mladá Slovenka v moslimskej krajine?
Ja som sa sem prisťahovala ako veľmi mladá, mala som iba 23 rokov. Očakávania som nemala žiadne, prosto som sem priletela na punkáča (naslepo? na blind? na drzovku?) s tým, že som už poznala manželovu rodinu z Európy. Mala som však neuveriteľné šťastie, že som sa do týždňa od príletu zoznámila so slovenskou komunitou a hneď od začiatku som sa vlastne adaptovala do života expatov. Ľudia sa ma vždy pýtajú, ako sa mi tu žije a ako som si zvykla. Na to mám jednoduchú odpoveď. Na Saudskú Arábiu sa zvyknúť nedá. Treba ju prosto prijať. Je to naozaj taká iná kultúra a niečo také úplne iné, než v čom sme vyrastali my doma na Slovensku. Keď to poviem po lopate, pre mňa to bolo o kus ťažšie, pretože som nekonvertovala na islam. Tým pádom mi niektoré veci nedávali zmysel, ale človek sa časom naučí všetky tie rozdiely akceptovať. V duchu si sem-tam poviete, prečo to robia tak či onak, keď by to išlo inak a jednoduchšie, ale keď niečo nie je vo vašej moci, nezmeníte to. Sem-tam prosto musíte kývnuť rukou a brať veci, aké sú. Ale aj po tých desiatich rokoch ľudia vždy urobia niečo, čo náš rozum neberie.
Aké sú saudské ženy? Počula som, že sa veľmi zaujímajú o módu, sú moderné a dbajú o seba.
Ženy v Saudskej Arábii sú oveľa samostatnejšie, ako to bolo pred niekoľkými rokmi. Zákony sa veľmi zmenili. Verte či nie, ale pod nikábom sú to také isté ženy ako my – a ktorá baba by sa nechcela páčiť? Len tu sa prosto parádite na čaj s kamoškami, na svadby a pre manžela.
Je nejaká obyčaj, na ktorú si nevieš zvyknúť? Alebo vlastnosť?
Bolo ťažké zvyknúť si na zatváranie obchodov počas modlitby, ktoré už vraj nie je povinné a vyžadované od miestnych autorít. Dnes je to tak pol na pol. Niekto nechá otvorené, iný zavrie a vráti sa až po modlitbe. Mala som problém aj s tým, že keď som niečo hovorila mužom, tak na mňa pozerali ako cez sklo a vždy som v tom videla, že mňa ako ženu nerešpektujú. Časom som zistila, že naopak, v ich kultúre je to prejav úcty k žene. Celkom na prd je, že človek musí ísť všade autom. Neexistujú chodníky, v meste máš štvorprúdovky a je veľmi ťažké sa pohybovať bez auta. Nehovoriac o teple, ktoré tu je v letných mesiacoch na nevydržanie (máj až september).
Čo ma prvý rok najviac prekvapilo, bola v Saudskej Arábii zima. Teplota vie v januári klesnúť až k bodu mrazu. Je to taká suchá zima, čo vám vlezie až do kostí.
A naopak, ktorý zvyk sa ti v Saudskej Arábii veľmi páči a zaviedla by si ho u nás doma?
Páči sa mi, ako vedia rodiny držať spolu. Dosť to síce vychádza z ich náboženstva, ale u nás takú súdržnosť len tak nevidno.
Ako zvládaš pôstny mesiac ramadán? Musíš ho dodržiavať aj ty?
Zvládam ho v pohode, nedodržiavam pôst. Ale rešpektujem ho a nejedávam a nepijem pred rodinou, s cigaretou a kávou sa zavriem na terase a je pokoj. Tak isto sa vyžaduje od všetkých ľudí na verejnosti, aby sa do magrib (modlitby pri západe slnka) zdržali pitia vody a jedenia. Nie je to až také ťažké dodržiavať, lebo všetko začína ožívať až po isha (večerná modlitba) Cez deň sú otvorené supermarkety a reštaurácie sa otvárajú až po asr (popoludňajšia modlitba).
Čo ti najviac chýba zo Slovenska?
Zo Slovenska mi chýbajú halušky!!! Bryndza. Rožky, treska, joj, donekonečna by som to mohla jesť 🙂 Ale to ľudia žijúci mimo Slovenska poznajú.
Máte otázky na rozhovor „Ženy v Saudskej Arábii sú oveľa samostatnejšie“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Čo takto zažiť Saudskú Arábiu na vlastnej koži?
Cestovateľské rady na Saudskú Arábiu nájdete tu
Autor
Čítať viac článkov