Rozhovor: Španielsko muselo zaviesť vysoké pokuty

Alexandra Antošová žije v Španielsku sedem rokov a pre Travelistan nám opísala momentálnu situáciu v čase koronavírusu. Ako to tam všetko funguje-nefunguje sa dočítate v článku ,,Rozhovor: Španielsko muselo zaviesť vysoké pokuty“.

Aká je momentálna situácia v Španielsku?

Musím povedať, že dosť zúfalá. Je to už šiesty týždeň, čo sme zavretí doma a vieme, že to takto zostane minimálne do 10 mája, ale pravdepodobne aj dlhšie. Svet akoby sa zastavil. Žiadne také, že pôjdem sa prejsť do parku alebo do lesa. 14 marca bol vyhlásený núdzový stav a odvtedy je zákaz vychádzania z domu. Výnimkami je len niekoľko konkrétnych dôvodov, akými sú nákup potravín, liekov, tabaku, novín, časopisov a elektroniky. Tiež je možné ísť natankovať, do banky alebo vyvenčiť psa. A aj na to sú určené konkrétne pravidlá, napríklad ako ďaleko od domu sa človek môže vzdialiť. Pred obchodmi sú 15-30 minútové rady ľudí s 2 metrovým odstupom a všade sú plastové rukavice. Niekedy nekúpiš tuniaka v olivovom oleji, ale len v slnečnicovom a inokedy len balenie 30tich vajíčok a nie 12tich. Takže čo sa zásobovania týka, je to ok, máme čo jesť.

Je Španielsko uzavreté pred svetom, alebo len pred niektorými štátmi?

Samozrejme že áno. Hranice sú strážené ozbrojenými silami. Aj keď skôr by som povedala, že zvyšok sveta je uzavretý pred Španielskom. Treba si uvedomiť, že Španielsko je na vrchole európskeho rebríčka, čo sa aktuálnej vážnosti situácie týka. Do dneška bolo prostredníctvom testov identifikovaných už viac ako 200 tisíc prípadov nakazených koronavírusom a 20 tisíc ľudí na jeho následky zahynulo. Podľa najnovšej správy sú ale čísla oveľa vyššie, tak ako sme mnohí predpokladali. K 48 tisícom nakazených v Madride je potrebné pripočítať 233 tisíc tých, ktorí prejavujú symptómy spojené s COVIDOM, ale neboli testovaní, liečia sa doma a sú monitorovaní telefonicky. Takže štatistikám, ktoré hovoria o alarmujúcom percente úmrtnosti v Španielsku netreba veriť.

Aké sú všeobecné opatrenia v krajine? Ľudia chodia do roboty? Je zákaz vychádzania alebo v čom je život iný ako pred vírusom?

Život sa radikálne zmenil z jedného týždňa na druhý. Prvé dva marcové víkendy sa konali všetky spoločenské akcie tak ako obyčajne a my (rozumej Španieli) sme si z koronavírusu robili srandu. Futbalové zápasy na preplnených štadiónoch, manifestácie, ulica Gran Vía hemžiaca sa nákupu chtivými ľuďmi, plné bary, terasy aj parky. Od pondelka 9 marca, kedy bolo v Španielsku identifikovaných 1000 prípadov, z toho polovica v Madride, to ale začalo mať strašne rýchly spád. V priebehu týždňa sme teda prešli z normálu do úplného lockdownu.

O tom, ako sa to vyjíjalo som informovala v článku koronavírus v Madride na mojom webe aj na instagram stories COVID-19.  Väčšina ľudí, čo pracuje v kanceláriach bolo postupne poslaných na homeoffice, ale keďže španielska pracovná kultúra na to nie je celkom pripravená, niektorým firmám to chvíľu trvalo. Keď ale 28 marca vláda v opatreniach pritvrdila a nariadila pozastavenie všetkých ekonomických aktivít s výnimkou tých, ktoré sú pre fungovanie spoločnosti nevyhnutné, mnohé firmy už nemali na výber. Takže človek, čo pracuje v kancelárií je buď na homeoffice, alebo nepracuje vôbec. Ale o tom neskôr. Tí, ktorých aktivita je potrebná, ako predavači v obchodoch, poľnohospodári, rybári a ľudia v potravinových fabrikách musia dodržiavať prísne pravidlá, ako vzdialenosť 2 metre, rukavice a rúška počas celej pracovnej doby.

Ako dokáže vláda ustrážiť ľudí?

Prostredníctvom trestov. V piatok 13. Marca, keď už bolo v krajine známych viac ako 4000 prípadov, ale vláda ešte len odporúčala zostať doma, ulice, parky aj lesy boli plné ľudí. Mnohí Madridčania sa dokonca masívne „sťahovali“ do svojich domovov v horách alebo na pláži, čo vytvorilo neuveriteľné zápchy na cestách a znechutenie Španielov žijúcich v iných provinciách.

V pondelok 16 marca sa ale situácia radikálne zmenila. Štát „zapriahol“ všetky policajné zložky na kontrolu obyvateľstva a tie za jeden deň rozdali takmer 300 pokút. Do dneška už bolo pokutovaných takmer 400 000 občanov a do kontroly verejných priestranstiev je zapojená aj armáda.

Ako berú miestny ľudia opatrenia vlády? Sú podľa nich správne? Majú dôveru k tomu, čo vláda robí?

Myslím si, že tak ako takmer všade na svete, ľudia sa sťažujú a nedôverujú. Za akýchkoľvek okolností. Počas týždňa, kedy to celé ešte len začínalo naberať na obrátkach sa Španieli sťažovali na zatváranie škôl, že ako na to prídu rodičia, hnevali sa, že španielska futbalová liga bola pozastavená, že zatvárajú múzeá, fitcentrá aj bary a nerešpektovali odporúčanie nechodiť von. Práve preto musela vláda pritvrdiť a zákaz vychádzania z domu vyhlásiť 14 marca ako nariadenie. Keď sa ale počet nakazených v priebehu nasledujúceho týždňa vyšplhal na 25 000, z každej strany som počúvala sťažnosti na to, že vláda reagovala neskoro. Veľké osočovanie nastalo aj vtedy, keď sme sa dozvedeli, že rýchle testy, ktoré štát objednal od Číny za stovky miliónov eur boli nefunkčné. Alebo keď hlásili správy o tom, že Turecko skonfiškovalo rúška, ktoré sa tadiaľ prevážali z Číny do Španielska. A aby toho nebolo veľa, do krbu prikladá uhlie ešte aj opozícia. Pravdu povediac, žiadnemu politikovi, ktorý musí navigovať v tejto novej, nejasnej situácii nezávidím.

Z tvojho pohľadu, sú opatrenia na Slovensku dostatočné?

Myslím si, že áno. Kvitujem najmä to, ako rýchlo Slovensko reagovalo. Prvé opatrenia sa predsa zaviedli, keď ešte bolo len pár známych prípadov.  Navyše, mám pocit, že občania to zobrali zodpovedne. Nedajú sa však porovnávať hrušky s jablkami. Keď sa začali zavádzať opatrenia na Slovensku, bolo dostupné veľké množstvo informácií z iných štátov EU, kde sa už vírus šíril raketovou rýchlosťou. Navyše, stav zdravotného systému na Slovensku si priam vyžadoval reagovať okamžite. Čo sa týka aglomerácií a medziľudského kontaktu, na Slovensku je omnoho jednoduchšie mať situáciu pod kontrolou, aj keď neexistuje vyslovený zákaz vychádzania z domu. Treba si uvedomiť, že Madrid je druhá najväčšia aglomerácia v EÚ a hustota populácie je 5300 ľudí na kilometer štvorcový, zatiaľ čo v Bratislave je to len 1258. Španielska kontaktná nátura, božtek sem, božtek tam, tiež robí svoje. To, vďaka čomu je Španielsko veľmi príjemnou krajinou na návštevu, teraz situáciu komplikuje.

A ešte jedna pochvala pre Slovákov.  Fascinuje ma, ako rýchlo si ľudia začali doma šiť rúška. Možnože je to jeden z pozitívnych dôsledkov bývalého režimu.

Je problém s rúškami? Koľko stoja? Je dezinfekcia všade pred vstupom do obchodov?

Teraz to už vyzerá byť pod kontrolou. Španielsku sa napokon podarilo od Číny nakúpiť 10 miliónov rúšok a priviezť ich bezpečne do krajiny. Textilná firma Inditex, pod ktorú spadajú značky ako Zara alebo Bershka teraz namiesto poslednej módy šije rúška. Tie sa od pondelka 13 apríla rozdávajú vo veľkých mestách pri vstupe do verejnej dopravy.  Ale odkedy epidémia v Španielsku vypukla, nedostatok rúšok bol jedným z hlavných problémov. Nestačili ani pre samotných zdravotníkov. Tí museli počas celej šichty používať jedno a to isté rúško, pričom v idelálnej situácii by si ho mali meniť po kontakte s každým pacientom. Práve preto je počet zdravotníkov, ktorí boli nakazení koronavírusom naozaj alarmujúci. Vyše 25 000. Nemocnice boli počas niekoľkých týždňov v takom kritickom stave, že povolaní do práce boli aj študenti posledného ročníka medicíny, lekári na dôchodku, a zapojený súkromný sector zdravotníctva.

Španielsko do boja proti epidémii zapojilo aj armádu. Práve tá je zodpovedná za dezinfekciu verejných priestorov, nemocníc a geriatrických rezidencií, ktoré sú naozaj v kritickom stave. Takmer 9000 ľudí, polovica z celkového počtu tých, ktorí zahynuli na príznaky koronavírusu žilo práve v rezidenciách.Vojaci odtiaľ odvážajú mŕtvoly a až do minulého týždňa mnohé z nich uskladňovali na zimnom štadióne, z ktorého sa stala márnica. Krematória nestíhali. Nemocnice tiež nie, takže armáda pomáhala aj pri vytváraní dočasných nemocníc, ako napríklad expozičné centrum IFEMA v Madride. Ozbrojené sily tu vytvorili 1300 nemocničných lôžok za rekordných 18 hodín, z toho 100 z nich s respirátormi. Pre menej vážnych pacientov ponúkli lôžka mnohé hotely.

Zasiahlo to ekonomiku? Je nejaké štátna pomoc? Aké su vyhliadky na najbližšie mesiace?

Následky epidémie na ekonomiku je asi to, čoho sa obávame najviac. Teda tí z nás, ktorých blízki sú živí a zdraví. Niekoľkých kamarátov, ktorí pracujú v cestovnom ruchu vyhodili z práce a iným bol pozastavený plat. Ich zamestnávatelia ich zaradili do kolónky tzv. ERTE, teda ich pracovná aktivita je dočasne pozastavená a zo štátnych financií dostávajú 70% platu. Alebo teda, mali by. Zatiaľ im na účet nič neprišlo. Musia počkať, kým skončí núdzový stav. Ja ako sprievodca v Madride som na tom finančne tiež dosť zúfalo. Požiadala som o podporu pre živnostníkov, ktorých priamo ovplyvnil núdzový stav a čakám na odpoveď zodpovednej inštitúcie. Turizmus je závislý od otvorenia hraníc a vôle ľudí cestovať, čo ešte nejaký ten čas asi potrvá. Moje vyhliadky na nasledujúce mesiace, čo sa príjmov týka teda veľmi svetlé nie sú. Voľný čas ale využívam na vytváranie nových produktov (ktoré môžu byť zaujímavé aj pre mladších cestovateľov), písanie článkov, zlepšovanie marketingu a webstránky madridcanka.com. Tiež som začala ponúkať konverzácie španielčiny online, tak ak by ste si ju niekto chceli zlepšiť, ozvite sa.  A popri tom dúfam, že keď to celé bude za nami, ľudia začnú cestovať s ešte väčším nadšením ako doteraz.

Je tam niečo také ako v Taliansku alebo na SLovensku nejaké spievanie hymny či tlieskanie zdravotníkom.

Potlesk pre zdravotníkov je pravidelné rande so susedmi odkedy sa začala karanténa. Častokrát ho sprevádza aj pesnička „Resistiré“ (nájdete ju v jednom z mojich príspevkov na facebooku), ktorá sa stala hymnou počas boja s koronavírusom. To je ale len minimum, ktoré robí 90% krajiny. Na Veľký Piatok v susedstve jednej kamarátky dokonca zorganizovali komunitnú procesiu kríža z okna do okna.

Kreativita a humor, ktoré Španielom nikdy nechýbali sa teraz prejavujú ešte viac. Niektorí hrávajú medzi oknami ping pong, iní „venčia“ prenosné elektrické radiátory, tí talentovanejší hrajú z balkónov na hudobné nástroje. Na sociálnych médiách už vnikli rôzne výzvy, ako napríklad kto dlhšie požongluje nohou s toaletným papierom, alebo kto rýchlejšie vypije plechovku piva. Kamarát Jorge nám v deň svojich narodenín poslal sériu fotiek, na ktorých sa prezliekol do rôznych kostýmov a my sme mali uhádnuť o aké filmy sa jedná.

Za posledný týždeň klesajú počty nových nakazených, v nemocniciach sa uvoľňujú lôžka a my čakáme, kedy sa konečne zmiernia opatrenia. Neviete si predstaviť, ako sa teším do prírody! Hneď ako sa bude dať, pôjdem na minimálne 20 kilometrový trek do madridského pohoria Sierra de Guadaraama. Iní Madridčania sa zas nevedia dočkať momentu, kedy otvoria bary a oni budú môcť opäť postávať s kamarátmi na pive a na tapas. Fanúšikovia futbalu prekvitnú v eufórii po obnovení ligových zápasov. Všetko má aj svoje pozitíva, a obrovská radosť z maličkostí, ktorú nám postupné zmierňovanie opatrení bude prinášať nás snáď naučí byť vďačnejší.

Aká je situácia v Číne? Čo je realita a čo hoax? Dočítate sa v rozhovore so Slovíkom Pavlom Dvořákom

Autor

Martin Navrátil

Čítať viac článkov

Martin cestuje po svete už 17 rokov, počas ktorých navštívil viac ako 175 krajín všetkých kontinentov sveta.  Takmer 14 rokov pracoval ako turistický sprievodca v CK BUBO, kde zorganizoval viaceré slovenské prvoexpedície s cestovateľmi ako napríklad cesty do Afganistanu, na najchladnejšie obývané miesto na svete Ojmiakon či kompletný prechod hodvábnou cestou. Je vyštudovaný historik a bohužiaľ fandí Baníku Ostrava.