Ako sa žije v Izraeli? Slovenka ktorá konvertovala na judaizmus vám priblíži život v tejto krajine cez svoj osobný príbeh. Diana Weinberg žije v Izraeli viac než 10 rokov a v rozhovore sa dozviete nielen každodenné problémy, starosti či radosti.
Ako si sa dostala do Izraela a čo tu robíš?
Presťahovala som sa sem za láskou. Momentálne pracujem v Slovenskom inštitúte a po večeroch či v skorých ranných hodinách pracujem pre firmu, ktorá pomáha preživším holokaust obdržať dokumentáciu súvisiacu s ich slovenským občianstvom. Vo voľnom čase, ktorý očividne nemám, ešte tvorím minidokumenty zo zaujímavých izraelských miest pre Tachles TV, československú židovskú televíziu.
Ako si sa stala židovkou? Čo všetko musíš splniť?
Židovská viera cielene nevyhľadáva nových stúpencov svojej viery. Zjednodušene by sa dalo povedať, že dbá na kvalitu a nie kvantitu, čo samozrejme netreba čítať povýšeneckým tónom. Aj ty by si určite nechcel aby ti vo firme pracovalo desať lajdákov, ale jeden poriadny zamestnanec, na ktorého sa dá spoľahnúť. A pred tým ako ho k sebe zamestnáš, asi si ho logicky preveríš zhora zdola. Všetci ma odhovárali a strašili rôznymi urbanlegendami spojené s konvertovaním. Mnohí ľudia doposiaľ nevedia, že som židovka. Viera je pre mňa súkromná vec, po tom článku už asi menej, hehe ale nie som zástancom toho aby sa viera akýmkoľvek spôsobom pretavovala do verejného života a ovplyvňovala naše slobodné rozhodnutia.
Konvertovanie mi trvalo tri roky a spĺňať treba neuveriteľné množstvo vecí. Finálny proces trvá v Izraeli 10 mesiacov, počas ktorého sa navštívi trikrát komisia rabínov, respektíve rabínsky súd. Posledná kontrola je vlastne aj skúška, kde sa pýtajú na rôzne modlitby, zvyky a tradície. Musím povedať, že som počas svojho konvertovania natrafila len na veľmi milých ľudí a doteraz túto skúsenosť beriem ako niečo, čo nie je tak odstrašujúce ako to na prvý pohľad môže vyzerať. Možno to bolo aj mojou záľubou v histórii a možno aj preto, že som konvertovala u trpezlivého a veľmi moderného rabína, ktorý vedel veci vysvetliť tak, že dávali zmysel a nie len preto, že „lebo Pán B-h povedal.“ Som človek, ktorý sa veľa a bez ostychu pýta a to môj rabín veľmi oceňoval. Judaizmus je viera, v ktorej sa veľa diskutuje a pýta. Slepé nasledovanie niečoho, čomu nerozumieme nedáva zmysel.
Niekto by povedal, že v Izraeli by nechcel žiť, lebo sú tam časté útoky, prepady… Ako to zvládaš?
Podľa stupňa výstrahy je Belgicko a iné európske krajiny na vyššom stupni ako Izrael, čiže mi tieto obavy prídu skreslené médiami, ktoré ľudia vidia. Do večerných správ sa nedostane šokantná správa o mierovom súžití v Izraeli, budú informovať až keď sa niečo zomelie. Je síce pravda, že keď sa tu niečo zomelie, tak to tu má riadne grády. Momentálne tu čelíme takmer dennodenným útokom nožmi, streľbou, dokonca minulý týždeň dvaja teroristi zabíjali ľudí sekerou na ulici. Napriek tomu sa tu stále cítim bezpečne. Ťažko sa to vysvetľuje. Môže to byť aj tým, že žijem v takzvanej telavivskej bubline. Aj keď je pravda, že len dvesto metrov od môjho domu bol iným teroristom vystrieľaný bar pred menej ako mesiacom. Neviem, príde mi zbytočné žiť v strachu z niečoho, čo sa mi ani nikdy nemusí stať. A nepamätám si, že by niekedy útočníka nakoniec nechytili. Tajné služby sú tu na veľmi vysokej úrovni. Posledných dvoch útočníkov napríklad dolapila jednotka tzv. stopárov. V armáde existuje jednotka, ktorá sa venuje čítaniu terénu. Táto jednotka spolupracuje s tourguidami, ktorí niektoré časti územia poznajú naspamäť a vedia rozoznať každú stopu.
Keď sú raketové útoky z Palestíny, kam sa ukrývaš? Aký je postup v takejto situácii?
Ukrývam sa na schodisko, pretože môj byt nemá bunker. Nové bytovky sa však stavajú zo vstavanými bunkrami. Podľa inštrukcií civilnej obrany treba ísť na schodisko, najlepšie na prvé druhé poschodie, aby črepiny z dopadnutej rakety náhodou neprišli z prízemia.
Ako to zvládaš ako matka a ako to berie tvoj syn? Dá sa na to zvyknúť?
Ako matka to musím zvládať tak, aby dieťa nemalo z toho traumu. Nie je čas na ľutovanie sa a nariekanie. Moje dieťa sa ma do dnešného dňa nedočkavo pýta, kedy bude ďalšia vojna. Môj syn to totiž bral ako hru a veľkú zábavu. Keď príde na Slovensko s bratrancami a sesternicami sa hrá na schovávanie pred raketami. Posledné pálenie rakiet ho veľmi bavilo a aj mimo útokov sme si neustále púšťali zvuk sirény, aby sme ho nemali spojené s niečím negatívnym. Skrátka keď sa spustila siréna, začala hra a len ja som vedela, že je to možno hra o život.
Nemala si niekedy pocit, že by si sa chcela vrátiť domov na Slovensko? Čo ťa vlastne „drží“ v Izraeli?
Áno, veľa ľudí mi povie, prečo sa nezbalím a nejdem na Slovensko. Paradoxne sa ale cítim vďaka vycvičenej a perfektne fungujúcej armáde oveľa bezpečnejšie. Posledný konflikt neďaleko hraníc Slovenska tento pocit vo mne iba umocnil. Taktiež treba spomenúť, že tu máme našťastie špičkový systém raketovej obrany, ktorý sa volá Železná kupola. Tá zničí ešte vo vzduchu všetky rakety, ktoré majú dopadnúť na obývané územie. Tento systém je veľmi finančne náročný oproti lacným raketám, ktoré vysiela teroristické hnutie Hamas na územie Izraela. Napriek tomu, že sú tieto rakety lacné a veľa krát zaplatené štedrým sponzorom alebo ukradnutými peniazmi z rôznych charít, stále sú smrteľné. Aj keď sú cieľom predovšetkým Židia, veľa týchto rakiet je zle vystrelených a skončia na samotnom území Gazy, kde zabíjajú vlastných obyvateľov. Taktiež v poslednej várke rakiet zomrelo aj arabské dievča so svojím otcom na území Izraela.
Poďme na bežný život v krajine. Aký je tam priemerný zárobok, koľko stojí nájom, byt…
Priemerný zárobok je myslím okolo 11 000 ILS v hrubom , co je približne 3000 EUR. Nájom v centre Tel Avivu, kde bývam je okolo 2000-2500 EUR za dvojizbový byt. Čiže jedna výplata ide len na nájom a energie. Výplata z druhej práce ide na životné náklady. Je tu neuveriteľne draho. Taktiež ako náhle človek zarába okolo 20000 ILS v hrubom, platí takmer 30-percentnú daň, čo je môj prípad. Čiže aj keď by mi niekto chcel závidieť môj obrovský hrubý plat, tak sa len schuti zasmejem.
A čo zdravotná starostlivosť?
Zdravotná starostlivosť tu je na vysokej úrovni. Liečia sa tu ľudia z celého sveta. Zdravotníctvo je do značnej miery digitalizované, čo prispelo k enormne rýchlemu zaočkovaniu populácie v Izraeli. So zdravotnou starostlivosťou som tu nadmieru spokojná.
Je niečo, čo by si zmenila v Izraeli? Niečo, čo by si preniesla zo Slovenska tam?
Snažím sa neporovnávať Slovensko a Izrael, pretože obe krajiny mám veľmi rada a pokaždé, keď niečo vypichnem ľudia na Slovensku to berú tak, že sa sťažujem na Slovensko a že mám hore nos, lebo som v zahraničí. Čo určite nie je môj prípad. V Izraeli by ľudia možno mohli brať trochu viacej ohľad na druhých a všímať si viacej ľudí naokolo, ale potom by to už nebol ten divoký Izrael ale nejaká strojená atrapa Izraela a na Slovensko by som si priala priniesť schopnosť prijať kritiku. Časom sa to mení na Slovensku, ale kritické myslenie je veľmi slabé žiaľ.
Je pravda, že ľudia v Izraeli viac pri sebe stoja a pomáhajú si?
Áno. Oni to priam milujú, ak môžu niekomu pomôcť. Ak sa čokoľvek na ulici zomelie hneď sa každý zapája. Dokonca ak sa niekomu deje nejaká krivda alebo počujú nejaký rozhovor, zapoja sa, pomôžu.
Keby som chcel cestovať do Palestíny, dá sa to? Aké nástrahy cestovateľa čakajú?
Palestína je rozdelená na dve časti na Pásmo Gazy a West Banku. Slováci môžu slobodne ísť do West Bank. S povolením na vstup do Gazy, čiže územie ovládané teroristickým hnutím Hamas, je to už o čosi komplikovanejšie. Pokiaľ viem, dá sa tam vstúpiť z Egypta alebo z Izraela. Na vstup z Izraela treba pravdepodobne preukaz novinára a prejsť špeciálnymi povoleniami.
Máš aj izraelský pas? Je to nejaká výhoda pre teba?
Áno, mám. Jediná výhoda, že nepotrebujem víza do Ruska. Haha. Zatiaľ som na žiadnu markantnú výhodu neprišla.
Ktoré miesto v Izraeli máš najradšej?
Makhtesh Ramon. Najväčší erózny kráter na svete uprostred púšte. Natočila som o ňom aj dva diely. Potom mám rada veľmi mesto Eilat, kde sa rada potápam. Veľmi sa mi páčili aj ľuďmi vytesané jaskyne Beit Guvrin, o ktorých som tiež natočila jeden diel.
Ktoré miesta by ľudia mali navštíviť a obchádzajú ich?
Postupne objavujem miesta, ktoré bežný turista za svoj dvojtýždňový pobyt v Izraeli nestihne a snažím sa tieto miesta zdokumentovať a ukázať svojím sledovateľom. Nie sú to len miesta ale taktiež aj menšiny, ktorých je v Izraeli naozaj neúrekom. Každá menšina má diametrálne odlišný spôsob života, niekedy úplne inú vieru, zvyky a tradície. A tým je práve Izrael výnimočný, že tu má miesto každý.
YouTube
Chceli by ste sa ešte niečo spýtať v rámci rozhovoru „Slovenka, ktorá konvertovala na judaizmus“? Dajte do komentu a Diana rada odpovie
Autor
Čítať viac článkov