Rozhovor: Dve mladé Slovenky o živote v Saudskej Arábii (2. časť)

V 1. časti ste sa dozvedeli, čo ich do Saudskoarabského kráľovstva vlastne priviedlo, ako sa im tam žije a ako vyzerá ich bežný deň v Saudskej Arábii. V 2. časti pokračujeme v rozhovore o tom, ako vnímajú Saudov, aké parádnice vedia byť Saudky, ako aj o tom, aké rôzne zaujímavé pravidlá musia dodržiavať.

Máte nejaké blízke kamarátky – Saudky?

Veronika: Ja osobne so Saudkami veľmi do styku neprichádzam. Občas vídam Mišinu dospelú nevlastnú dcéru – Saudku, keď prídem k nim na návštevu. Ale inak som stále iba s cudzinkami.

Miša: Ani nie. Stretávam sa iba s dievčatami zo Slovenska a Česka. My bývame v dome, takže skôr chodievame na návštevu k nim, pretože väčšina expatriotov býva v compoundoch. Alebo sa stretávame v nákupných centrách, ktorých je tu naozaj veľa a počas horúceho leta je to asi jediné miesto, kam sa môžeme ísť trochu prevetrať aj s deťmi.

Aké sú saudské ženy? Počula som, že sa veľmi zaujímajú o módu, sú veľmi moderné a dbajú o seba.

Miša: Áno, móda ich veľmi zaujíma. Súdiac podľa toho, čo vidím v rodine, sledujú všetky známe profily na instagrame, lietajú po svete za nákupmi, objednávajú si veci online. Okrem toho, považujem ich za prieborníčky v make-upe. Ja sama sa skoro vôbec nemaľujem, ale ony si vedia namaľovať doslova inú tvár. Za make-up utrácajú, podľa mňa, hriešne peniaze. Nedávno som bola na svadbe a to teda bolo niečo ako hotová módna prehliadka! Krásne šaty, vlasy, tváre.

Veronika: Niekedy neverím vlastným očiam ako sa dokážu nalíčiť. Okrem make-upu a módy, neodmysliteľnou súčasťou saudských žien je aj mobilný telefón. Mobil má každá Saudka a bez neho sa nepohne ani na krok. Saudky sú prihlásené na všetkých sociálnych sieťach, pretože je to pre nich často jediná možnosť zábavy.

Rozhovor: Dve mladé Slovenky o živote v Saudskej Arábii (2. časť)

Módna prehliadka, na ktorej predvádzala modely aj Veronika

Krém, ktorý má vraj vybieliť pokožku. V Saudskej Arábii ho často používajú aj muži.

Ak je na výrobkoch zobrazená žena, tvár je prelepená alebo zafarbená.

Ako vás ako cudzinky vnímajú ľudia?

Miša: Rodina ma ako cudzinku prijala úplne normálne, je ale pravda, že ja mám muža z veľmi otvorenej a modernej rodiny, v ktorej všetci cestujú a poznajú svet. Vonku sa mi ani nezdá, že by niekto príliš zazeral. Keď sa to aj stane, tak to robia paradoxne ženy, najmä tie v niqaboch, takže len vidíte, ako vás sledujú čierne oči. 🙂 Ak pozerajú tak, že je mi to nepríjemné, hneď sa ozvem.

Veronika: Keď som sem prišla pred tromi rokmi, tak na mňa pozerali ako na mimozemšťana. Asi kvôli mojim svetlým vlasom, bledej pokožke a modrým očiam. Často ma zastavovali ženy v obchodnom dome a prosili ma, či by som sa mohla odfotiť s ich deťmi. Po troch rokoch však vidno, že krajina je už otvorenejšia, žije tu veľa expatriotov, takže miestni sú už viac-menej zvyknutí na cudzincov. Samozrejme, stále ma sledujú zvedavé oči miestnych, ale už pre nich nevyzerám ako z inej planéty. 🙂

Mnohí sme už prišli do styku s rôznymi národmi sveta. No Saudov na Slovensku takmer nikto poriadne nepozná. Akí sú?

Miša: Saudi mi prídu veľmi priateľskí, radi hostia, aj keď skôr iba večer. Je to dané tým, že majú 5 modlitieb denne (fajr, duhr, asr, maghrib, isha). Zaujímavé je, že 10 minút pred modlitbou sa zastaví život, všetko zavrú a idú sa modliť. Pre mňa to nie je veľmi praktické, keď som práve v obchodnom dome a musím čakať 20 minút, kým zase otvoria. Nie je to však také zlé v prípade, že ma zavrú práve v potravinách, lebo počas modlitby si aspoň nakúpim. Rodiny sa preto stretávajú až po poslednej – isha – modlitbe, aby mali pokoj. U nás je to trošku problematické, keďže moje malé dcéry po 19-tej hodine už spia. Ale malé saudské deti sú úplne iné. Tie počujete hulákať na ihrisku aj do 5-tej hodiny ráno.

Veronika: Okrem toho, že sú priateľskí, často sa zaujímajú, odkiaľ ste a čo vás do ich krajiny priviedlo. No musím povedať, že sú to asi najpohodlnejší národ, aký som kedy videla. Lenivosť ich dokonale vystihuje. Ak nechcete dostať predčasne infarkt, treba sa tu vybaviť veľkou dávkou trpezlivosti. Inak, všade sa ku mne správajú veľmi slušne, úslužne a vždy ma oslovujú madame alebo aj sister, najmä keď si beriem taxík alebo zjednávam cenu na trhu. Veľa cudziniek toto oslovenie neznáša, ale ja sa na tom vždy len zasmejem.

Foto: Veronika Charton Siteková

Tzv. námestie chop-chop, na ktorom sa vykonávajú popravy a fyzické tresty ako napr. odťatie rúk. Prístup na výkon trestu majú iba moslimovia.

Miša je v Saudskej Arábii usadená zrejme natrvalo. Vieš si ale ty, Veronika, predstaviť, že by si tu ostala žiť?

Veronika: Tak toto si vôbec neviem predstaviť a obdivujem baby, ktoré tu dokážu prežiť desiatky rokov. Veľmi mi tu chýba voľnosť a prekáža mi, že som neustále na niekom závislá. Mimochodom, nevieme ani presne, dokedy tu vlastne budeme, keďže manžel pracuje vo futbale a tam si človek nikdy nie je istý zajtrajškom. Platí to hlavne v arabských krajinách. Keď sa totiž princ zle vyspí a do toho mužstvo prehrá nejaký dôležitý zápas, musíme byť pripravení na všetko. Napríklad v roku 2014 sme odišli na dovolenku, ale naspäť do Saudskej Arábie sme sa už nevrátili. Kamarátke som len zatelefonovala, aby mi išla zobrať najdôležitejšie veci a za pol roka mi ich priniesla na Slovensko.

Saudská Arábia pôsobí – aj kvôli prísnym pravidlám vstupu – ako pomerne uzavretá krajina. Ako to vnímaš a pociťuješ?

Veronika: Človek si musí zvyknúť na veľa vecí, ktoré v Európe nie sú bežné alebo naopak ktoré sú tu bežné, ale v Európe nie. Napríklad to, že v čase modlitby sa všetko zavrie a musíme čakať aj 30 minút, kým sa zase začne pracovať. Najťažšie je zvyknúť si na iný život. Ak sa však rýchlo adaptujete, je to pre vás potom oveľa jednoduchšie. Treba sa skrátka prispôsobiť, inak sa zbláznite. Platí to najmä pre mňa ako nepracujúcu ženu.

Saudská Arábia má svoje pravidlá, ktoré človek musí rešpektovať, inak sa dostane do problémov.

Pohľad na Rijád z výškovej budovy

Hovorili sme už o pravidlách obliekania. Aké ďalšie pravidlá musíte dodržiavať?

Veronika: V reštaurácii musia všetky ženy sedieť v tzv. family section. Existuje aj single section, kde sedia iba muži. Ak však prišiel muž s rodinou, sedia všetci spolu vo family section. Ak sú sami, idú do single. Takéto delenie však pôsobí dosť vtipne vo fastfoodoch. Tam sa totiž berie jedlo iba so sebou, ako take away. Zákazníkom sú vyhradené 2 pokladne – single section a family section. Niekedy však nie sú vôbec ničím oddelené, takže jeden meter vľavo ste už v single section. 🙂

Ďalej, ak muž a žena nie sú zosobášení, nemajú právo stretávať sa na verejných priestranstvách ako sú reštaurácie či kaviarne. Nemôžu sa spolu ani len tak prevážať v aute. Je to pre mňa záhada, ako sa dnešná mladá generácia zoznamuje. Tu sú však bežné dohodnuté manželstvá, keď sa mladí vidia len dvakrát-trikrát pred svadbou.

V Saudskej Arábii je tiež prísny zákaz konzumácie alkoholu a bravčového mäsa. Klobásky a naša oravská slanina mi chýbajú najviac.

Okrem toho nemôžem ani chodiť na futbalové zápasy. Ženy majú prísny zákaz vstupu na štadión a do futbalového klubu. Raz som sa zastavila za manželom na niekoľko minút, no mala som zákaz vystúpiť z auta. Len som stiahla okno a už som mala pri sebe príslušníka bezpečnostnej služby.

A čo šoférovanie? V mnohých moslimských krajinách, napríklad v Iráne či Kuvajte, je to ženám bez problémov povolené. Ako je to v Saudskej Arábii?

Veronika: Je to jediná krajina na svete, kde ženy ešte stále nemajú povolené šoférovať. A keďže tu neexistuje ani verejná doprava, všade ma musí zaviesť manžel alebo si musím vziať taxík. Pred tromi rokmi to bolo zložitejšie, no dnes už máme Uber (alebo Careem v arabských krajinách), takže doprava je jednoduchšia a cenovo prístupnejšia. S taxikármi si toho človek veľa zažije. Ak si berie taxík žena, nemôže sedieť vpredu vedľa šoféra.

Miša: Aj keby mi dali možnosť šoférovať, v živote by som to tu nechcela vyskúšať. Na cestách sa neustále prebiehajú opravy, vodiči sú bezohľadní, mladí sú blázniví. Predstavte si naháňačku na autách, keď by chceli dobehnúť auto plné mladých dievčat. Saudská žena by však nikdy nepovedala, že „nemôže“ šoférovať, ale že „nemusí“. Saudka nemusí vybehnúť do potravín, ona pošle šoféra. Nie že nemôže ísť do práce, lebo mohla by, ale väčšina z nich nemusí. O tom je celé tajomstvo.