V dnešnom rozhovore s našim Samom sa pozrieme na krajinu o ktorej máme niekedy až príliš skreslené predstavy. Alebo sú pravdivé?
Čo ťa na Číne tak fascinuje?
Veľa vecí. Skôr by sa dalo spýtať to, čo ma nefascinuje. Fascinujú ma kultúrne odlišnosti. Jej kultúra, história a zvyklosti sa vyvíjali mimo nášho západného sveta tisíce rokov. Funguje tu úplne iná mentalita, etiketa, zvyklosti, stolovanie a jedlo. Množstvo vecí je iných. Preto často hovorím, že Čína je iný vesmír. Mnoho ľudí tak možno odpudzuje, no mňa to naopak zaujíma. Človek sa tu aj po rokoch a opakovaných návštevách učí niečo nové.
Aký je najväčší stereotyp o Číne, ktorý je mimo realitu?
Podľa mňa je mnoho stereotypov mimo realitu, ťažko vybrať len jeden… Tak zľahka: že Číňania sú malí. Aktuálne to už nie je pravda. Staršia generácia, a hlavne na vidieku, je určite menšia. Všetko závisí od stravy. Tí, čo vyrastali v dobe nedostatku sú menší. Dnes majú Číňania naozaj čo jesť a mládež už naozaj nie je malá. A často ani chudá. Zažil som napríklad sprievodcov vo vlaku, ktorí mali problém vyhnúť sa v uličke…
Ktorú oblasť máš najradšej? A kam by si sa chcel pozrieť?
Najviac sa mi pravdepodobne páči menej známy juh krajiny. Čínska príroda. Zároveň sem chodí máličko Európanov. Ide o naozaj autentickú Čínu. Provincia Yunnan je skvelá. Ale aj Sečuan a Hunan. Pri tak obrovskej krajine ťažko určiť jedno miesto. Koniec koncov Čína je veľká ako Európa… No a kam ísť? Ešte som nebol na svätej taoistickej hore Wudang, tú by som si pozrel.
Čína patrí asi medzi najrýchlejšie rozvíjajúce krajiny na svete. Aká bola Čína počas tvojej prvej návštevy a teraz?
Ilustroval by som príkladom. Keď som prvý raz prišiel do Pekingu, u nás na školách sa učilo že ide o mesto s najväčším počtom bicyklov na svete. A ja som nevidel jediný bicykel. Všetci už mali autá. O pár rokov neskôr prišla vlna bicyklov a elektro bicyklov na požičiavanie a od jesenne do jarnej návštevy ich bolo v Pekingu zrazu milión. A tak sa mení celá krajina. Za tých 10 rokov, čo sem chodím sa určite zmodernizovala. Je to vidieť na sieti rýchlovlakov, ktoré sú teraz všade vo východnej polovici krajiny. No je to vidieť aj na ľuďoch. Mnohé „obľúbené” zvyky u Európanov ako je pľutie alebo tlačenie sú na ústupe. Štát ich k tomu vedie. A dozerá na to. To sa zvýšilo tiež. Viac kontrol, kamier a podobne. Mnohí to berú ako dobré opatrenia. Ale je jedno, čo sa zmení na povrchu. Jadro čínskej kultúry ostáva nedotknuté a to je dobre.
Veľa ľudí povie, že Číňania sú nevychovaní – chrchlanie, pľutie…čo im na to povieš?
…že sa to zmenilo. Zároveň, a to hovorím vždy aj ľuďom, ktorí so mnou cestujú, odporúčam mieru kultúrnej tolerancie. Správanie, ktoré u nás považujeme za neslušné je často súčasťou miestnych zvyklostí. Stačí sa zaujímať a zistíte, že to je “iný kraj, iný mrav” len vo väčšom. Ako to povestné chrchľanie – dnes je naozaj menej bežné ako kedysi – starší Číňania zas budú na Vás pozerať prečo smrkáte, je to pre nich rovnako neslušné. Koniec koncov sa Číňania vyvíjali tisíce rokov na opačnej strane sveta od nás, tak nie je prekvapivé, že prišli s rozdielnymi riešeniami v niektorých veciach.
Si známy, že miluješ čínske jedlo. Ktoré je tvoje najobľúbenejšie a naopak, ktoré ti nechutí?
Vždy vyberať len jedno…. No dobre Yuxiangrousi (鱼香肉丝 ) – alebo bravčové mäso s rybacou príchuťou. Ide o skvelý príklad na to, aké mätúce niekedy čínske názvy jedál sú a prečo nám robia taký problém. To jedlo nemá nič s rybou. Podobne ako “zbojnícka kapsa” u nás, ktorá nemá nič so zbojníkmi a pre Číňana musí byť celkom orieškom. Ide o jemne nakrájané bravčové mäso so zázvorom, cesnakom, chilli, čiernymi hríbmi a trochou cukru. Veľa chutí naraz, tak to mám rád. Pre zmenu nemám rád vnútornosti a tie sú dosť populárne. Nový hit v strednej Číne – baranie držky plnené mletou baraninou sa mi zdajú naozaj nič moc…
Poďme do Tibetu. Ako vnímaš Tibet? Veľa ľudí si predstavuje, že tam nájde scénky z filmu Sedem rokov v Tibetu…
A veľa ľudí si možno predstavuje, že keď príde na Slovensku, bačovia tam budú pásť ovce. Pokrok je už všade vo svete. V Tibete je však určite viac tradičných jakov ako na Slovensku uvidíš oviec. Tibet má atmosféru. Samozrejme aj on sa zmenil, hlavne Lhasa. Vďaka čínskemu vplyvu je už iná ako bývala. Stále si však myslím, že ide o jeden úžasný kút planéty, ktorý si aj napriek všetkému zachováva šarm a svojskú emóciu niečoho odľahlého a miestami mystického. 7 rokov v Tibete to ale určite už nie je.
Je Tibet stále autentický?
Podľa mňa áno. Veľa sa riešia čínske vplyvy. A sú cítiť. Ale im ide o politiku a moc. Centrum Lhasy, Barkhor, je stále veľmi príjemné. Mimo Lhasy je to ešte lepšie. Kláštory ako Tashilhumpo alebo Sera sú stále atmosférické. Špeciálne by som vyzdvihol odľahlejší kláštor Sakya, ktorý osobne pokladám za starosvetský Tibet. Ale ako odpoveď na otázku by som povedal – Tibet je určite autentický. Nie je to divadielko pre turistov, ale život. Aspoň ja to pokladám za autenticitu. A k životu patria rôzne situácie. V tomto prípade komplexná minulosť prepletená so súčasnosťou. Pomery súčasnosti nevieme zmeniť, takže by som sa tým veľmi nezaťažoval a užil si ho taký, aký je – krásny, malebný a fotogenický.
Koľko krát si už navštívil Čínu?
Fuf… ja nie som jeden z tých, čo to počíta. Ale bolo to zrejme 25-30krát.
Chceli by ste ísť so Samom do Číny? Poďte s nim v auguste!
Naše cesty nielen do Číny, ale aj do iných kútov sveta nájdete tu
Autor
Čítať viac článkov