Narodila som sa na Slovensku ako Michaela. Dnes sa volám Sumukhi (dobrá tvár). Moje nové meno pochádza z hindštiny. Ako som ho dostala? V roku 2002 som odišla do Indie za mužom, s ktorým som zdieľala rovnaké zmýšľanie, rovnaké názory a priateľstvo. Ešte v tom roku sme za vzali, konvertovala som na hinduizmus a dostala moje nové meno. Manžel pochádza z Mumbai, kde študoval a kde žije celá naša indická rodina. Svoje detstvo prežil v dedinke Parule pri hranici Maharashtra – Goa (1), v krásnej prírode, v palmových lesoch, kde rastie veľké množstvo rôzneho ovocia, kokosov a aj korenia. Kvôli jeho práci sme sa usadili na juhu Indie. Sunil pracuje ako konzultant pre rozmnožovanie a chov kreviet a ja pracujem okolo neho a našich detí, teda klasicky indicky – žena v domácnosti alebo ako to moderné indické ženy hovoria “homemaker” a nie “housewife”.
India je môj druhý domov. Vždy, keď idem na návštevu na Slovensko, chýba mi. S manželom tu vychovávame dve dcéry a vždy, keď sa dá cestujeme na rôzne miesta. Je toho neskutočne veľa, čo som ešte nevidela, aj za tých 14 rokov života tu. Najviac má ohúrilo Hampi (2), Pattadakal (3) a celý Malvan (4). Hampi svojimi pamiatkami, históriou, človek sa tam dostane do úplne iného sveta. Pattadakal je tiež historický skvost, skupina krásnych chrámov a Malvan je nádherný, zelený kút Indie s množstvom malých dedín (Malvan, Tarkarli, Devbag, Kellus, Dabholi (11), Vengurla (10)…), kde žijú obyčajní a veľmi milí ľudia a je tiež známy úžasnou kuchyňou, hlavne čo sa rýb týka.
K indickej kuchyni som sa dostala práve vďaka manželovi. Indická kuchyňa je ako malé dobrodružstvo, naučila som sa veľa o nových koreniach, ktoré som pred tým nepoznala, nové spôsoby prípravy jedál, ale aj rôzne zaujímavé kombinácie surovín. Napríklad čerstvý kokos. Kým som neprišla do Indie, myslela som si, že kokos patrí len do koláčov. No tu som sa naučila, že patrí aj do hlavných jedál. Nádherne zjemní chuť pálivých indických karí, či subzi. Kokos sa využíva najmä v južnejších častiach Indie. Vďaka tomu som sa tiež zoznámila so zaujímavým nástrojom, ktorý sa volá villi. Je to tradičný nástroj, ktorý sa používa na krájanie zeleniny, čistenie rýb, krájanie mäsa a aj na strúhanie spomínaného kokosového orecha. Ako na to, si môžete pozrieť vo videu (5).
A pre ukážku ako sa taký kokos využíva v kuchyni, tu je recept Keralskej kuchyne.
Kath Kaha
1 hrnček čerstvého strúhaného kokosu
olej
3 sušené červené chilli papričky (lal mirch)
1 lyžica koriandrových semien
kúsok škorice
4 klinčeky
5 guľôčok čierneho korenia
1 červená cibuľa
1 zemiak
1 mrkva
asi 8ks fazuľových strukov
menšia hrsť mrazenej kukurice
menšia hrsť mrazeného (alebo čerstvého lúpaného) hrachu
štipka asafoetida* (hing)
1/2 lyžičky hnedých horčičných semienok
1/2 lyžičky tmavej rímskej rasce (shah jeera)
1/2 lyžičky mletej kurkumy (haldi)
1 ázijský bobkový list (tej patta)
1 červená cibuľa
1 muškátový kvet
soľ
voda podľa potreby
(asi 1/2 pohára na vymixovanie kokosovej zmesi a 1 pohár na karí)
šťava z 1/2 baby citróna
Postup:
V hrnci zohrejeme troška oleja. Pridáme strúhaný kokos a na miernejšom ohni ho restujeme dohneda. Odložíme ho bokom do ďalšieho použitia.
V tom istom hrnci orestujeme sušené chilli papričky a koriandrové semená. Keď koriander zavonia, pridáme klinčeky, škoricu, čierne korenie a necháme rozvoňať. Opražené korenie dáme do mixéra, pridáme orestovaný kokos, nakrájanú 1 cibuľu, 1/2 pohára vody a vymixujeme na pastu. (Ak chcete menej pálivé karí, môžete dve chilli papričky pred mixovaním odstrániť.)
Zemiak a mrkvu očistíme a nakrájame. Fazuľové struky odnitkujeme a nakrájame.
V druhom hrnci zohrejeme troška olej. Pridáme asafoetidu, horčičné semienka, rímsku rascu a kurkumu a restujeme, kým nezavonaju. Potom pridáme bobkový list a nadrobno nakrájanú 1 cibuľu. Restujeme cibuľu domäkka. Ďalej pridáme pripravenú kokosovú pastu, muškátový kvet a 2 minúty restujeme na stredne silnom ohni.
Pridáme 1 pohár vody a soľ. Hneď pridáme pripravenú nakrájanú zeleninu. Karí privedieme k varu, oheň trocha zmiernime a varíme 10 minút. Potom pridáme mrazený hrach a kukuricu a varíme ďalšie 2-3 minúty. Hrniec odstavíme z ohňa, pridáme citrónovú šťavu a karí premiešame.
Podávame buď s ryžou ako napr. Jeera rice (6) alebo s plackami ako napríklad Chapati (7), Naan (8), Paratha (9). (Karí je hustejšie, preto sa k nemu placky hodia).
*asafoetida – má štipľavú, horkú chuť a silný nepríjemný, štipľavý zápach. Je dôležitou zložkou v indickej vegetariánskej kuchyni. Vzhľadom k silnému a nepríjemnému zápachu je vhodné surovú asafoetidu skladovať vo vzduchotesných nádobách. Jej aróma je schopná zasiahnuť aj ostatné koreniny. Používa sa často ako náhražka cesnaku a cibule počas pôstu, keď sa jedlo pripravuje bez týchto dvoch surovín.
- http://akochutimasala.blogspot.in/2014/05/dedinka-parule.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2014/05/zalubte-sa-do-hampi.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2015/04/pattadakal.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2014/05/na-rieke-karli.html
- https://www.youtube.com/watch?v=mIiX6RMcVog
- http://akochutimasala.blogspot.in/2011/03/ryza-s-rimskou-rascou-jeera-rice.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2010/04/capati.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2010/05/naan.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2010/05/paratha.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2014/05/malebna-vengurla.html
- http://akochutimasala.blogspot.in/2014/05/dedinka-dabholi.html