Pôrodnosť v Južnej Kórei najnovšie klesla na nové rekordné minimum. Hoci je prírastok detí na svete oveľa menší, priemerná dĺžka života sa zvyšuje. Planéta sa stáva domovom starej populácie. Najvýraznejšie v takzvaných modrých zónach.
Každým ďalším dňom žijeme dlhšie a dlhšie. Tvrdí to prognóza OSN. Odhaduje sa, že priemerná dĺžka života do polovice tohto storočia prekročí 77 rokov.
Viac starších, menej detí
Keďže úroveň pôrodnosti klesá, vekový priemer svetovej populácie je preto vyšší. Svetová populácia je tým pádom čím ďalej tým staršia. Podľa BBC je aktuálne počet ľudí starších nad 65 rokov vyšší než detí do 5 rokov. V jednotlivých štátoch je priemerný vek odlišný. Zatiaľ, čo v Monaku je priemerná dĺžka života 87 rokov, v Čade dosahuje iba 53 rokov.
Najdlhší život
Podľa OSN popredné priečky v dlhovekosti okrem Monaka dobýja Hongkong, Japonsko, Macao, Švajčiarsko, Singapur, európske južanské krajiny Taliansko a Španielsko, ale aj Austrália, Lichtenštajnsko a Južná Kórea.
Krajiny na vrchole rebríčka nie sú náhodou. Súvisí to s ich pravidelným vysokým príjmom a rozlohou. Mnohé z nich sú rozlohovo menšie štáty a ich populácia nie je taká rôznorodá ako inde vo svete.
„Vyzerajú výnimočne, no v skutočnosti ide o štáty s umelou populáciou. Väčšina z nich totiž nevznikla náhodne a nepredstavuje tak zmes rôznorodých kultúr, ako v iných kútoch sveta. Okrem toho ich obyvatelia majú dobrý prístup k zdravotným aj k vzdelávacím službám.“
Vedúci prognózy OSN Patrick Gerland
Oobné rozhodnutia jednotlivca
Jedným z faktorov je rozhodne genetika. Dlhovekosť však ovplyvňujú aj podmienky života či individuálne rozhodnutia jednotlivca. Inak povedané, nejde len o zdravotný systém krajiny alebo miestnu stravu, dôležitý je aj životný štýl človeka. Ten ovplyvňuje počet hodín spánku, cvičenie alebo kontrola stresu. Odborníci hovoria o takzvaných „rozumných rozhodnutiach.“ Niekde sa ľudia skutočne rozhodli žiť „rozumnejšie.“ Ide najmä o tých z modrých zón.
Čo je to modrá zóna
Nie je jedna, existuje ich viac. Všetko začalo pred viac než dekádou, keď sa americký novinár Dan Buettner rozhodol nájsť odpoveď na otázku, ktorá prenasleduje filozofov či lekárov po stáročia: prečo niekde žijú ľudia oveľa dlhšie než inde.
Prečo modré
Poznatky z cestovania napokon zhromaždil v časopise National Geographic. V reportáži vyzdvihol 5 miest s nezvyčajne vysokou priemernou dĺžkou života. Pomenoval ich modré zóny. Dôvod bol prostý. Počas jedného z rozhovorov demograf označil mestá na mape modrým zvýrazňovačom. Na základe danej farby im redaktor prisúdil modrú farbu.
Toto sú oni
Za raj dlhovekosti označil Okinawu v Japonsku, taliansku Sardíniu, okres Nicoya v Kostarike, grécky ostrov v Egejskom mori Ikaria a mesto Loma Linda v Kalifornii.
Autor
Čítať viac článkov