Národný deň čaju rozhodne nesmie chýbať v krajine akou je Spojené kráľovstvo. Slávia ho 21. apríla. I keď Turkov ročne ani zďaleka neprekonajú, čaj o piatej je jedným z britských synoným. Bez tejto Portugalky by všetko bolo možno inak. Angličania v jej rituáli našli inšpiráciu a tá sa premenila na čajový ošiaľ.
Úloha je jasná. Predstaviť si toho najanglickejšieho človeka na svete. Bez ohľadu na to, či bude vysoký alebo nízky, jedna vec nebude chýbať – šálka čaju v ruke.
Hoci čaj z Anglicka nepochádza, je taký anglický, že sa stal neodmysliteľnou súčasťou tamojšej kultúry. Aj keď má 4000-ročnú históriu, v Anglicku sa stal populárnym až v polovici 17. storočia.
Ako vzniklo anglicko-portugalské prepojenie?
V nedávnej minulosti by ho milovník čaju len márne hľadal. Je potrebné vrátiť sa v čase do roku 1662. Dcéru portugalského kráľa Katarínu z Braganzy vydali za anglického panovníka Karola II. Spolu s ňou pricestovalo do Anglicka aj veľké veno: peniaze, korenie, poklady a strategické prístavy v Bombaji a Tangeri.
A kým viacerí videli najväčší osoh v prístavoch, pomedzi prsty im pretekal tekutý skvost, ktorý si so sebou Portugalka pribalila. Našťastie si ho všimli a desiatky rokov nato ho preslávili po celom svete.
Z lieku spoločenský nápoj
Portugalská kráľovná Katarína z Braganzy sa čoskoro stala centrom britskej pozornosti. Jej šaty, šperky, koníčky boli in. Hoci mnohé veci sa v jej živote zmenili a ďalšie pribudli, ani po sobáši sa nevzdala svojej obľúbenej každodennej rutiny – popíjania čaju.
Jedna naberačka každý deň. Angličania na to neboli zvyknutí, v tom čase vnímali čaj ako liek, ktorý posilňoval telo. Portugalská kráľovná zdravotné tonikum premenila na spoločenský nápoj. A to, čo robila kráľovná, chcel robiť každý. Dámy sa hrnuli a predbiehali v pití čaju. Prostredníctvom neho sa chcel každý ocitnúť v jej kruhu.
Existoval, no bez popularity
Pitie čaju sa koncom 17. storočia premenilo na tradíciu vyššej vrstvy. Jeho príchod do Anglicka však nemožno pripísať portugalskej kráľovnej. Čaj sa na tamojšom trhu ocitol ešte šesť rokov pred sobášom. Mal však podstatný háčik – bol predražený. Hoci ho Holanďania dovážali, predávali ho za privysokú cenu. Komodita bola silne zdanená. Tým pádom si ju mohla dovoliť len najelitnejšia vrstva spoločnosti.
Dizajn predával už vtedy
Portugalsko bolo jednou z ciest, po ktorej putovali komodity z Číny do Európy. Medzi nimi sa ocitol aj porcelán. Domovina portugalskej kráľovnej ho spopularizovala, ona ho údajne priniesla vo vene a neskôr presadila medzi anglickou šľachtou. Bol ako najnovší mobil tým, že porcelán dámy priťahoval, čaj v ňom chcel popíjať každý. Historici vidia medzi vtedajšou dobou a dneškom paralelu: ľudia si kupovali drahé veci, aby ukázali, akí sú dôležití.
Popoludňajší čaj vďaka kamarátke kráľovnej
Vojvodkyňa z Bedfordu, Anna Maria Russell, jedna z najbližších kamarátok britskej kráľovnej Viktórie. Jej poobedňajší hlad sa premenil na zvyk a neskôr na britský obyčaj. Medzi obedom a večerou sa jej žiadal menší pokrm. Vyžiadala si šálku čaju s toastom. Neskôr do salónikov medzi 16.00 a 17.00 hod. začala pozývať aj ďalšie vojvodkyne. Z pauzy na čaj sa stala spoločenská udalosť.
Hoci historiek, legiend a mýtov existujú desiatky, rolu na britskom čaji si chcú pripísať viacerí. Portugalci veria, že bez kráľovnej Kataríny by 21.apríl rozhodne nebol Národným dňom čaju v Spojenom kráľovstve.
Autor
Čítať viac článkov