Prečo vnímajú smrť v Mexiku inak? A čo je to vlastne Día de los muertos?
Na svete stále existujú technické diery. Prístroje, ktoré nik nevytvoril, hoci by si to mnohí želali. Jedným z nich je stroj oživenia, ktorý by ľuďom aspoň na pár dní vrátil svojich blízkych. A niekde na svete im ho možno aj vracia. Aj keď nie fyzicky, tak aspoň v legendách. Día de los muertos má tisícročnú tradíciu, uplynulé roky sa však premenil na populárnu turistickú atrakciu. Pramení v tejto predhispánskej legende.
Vysvetliť náš postoj cudzincovi je náročné. Nevnímame ju ako tragédiu, pristupujeme k nej s rešpektom. Týmito slovami opisoval význam smrti v Mexiku jeden z obyvateľov Ciudad de México pri práve naliatom pohári pulque, ktorý v sebe skrýva vykvasený nápoj zo šťavy agáve.
Sviatok zosnulých na mexický spôsob
Oltáre zosnulých, hroby plné konfiet a oranžových kvetov cempasúchil, sviečky, obľúbené hrnce plné jedla, lebky a sladkosti.
Po príchode do Mexika si človek uvedomí, že ľudia vo svete nevnímajú smrť rovnako. Mexičania zo smrti nemajú strach, rešpektujú ju. A v niektorých častiach ju uctievajú alebo si z nej robia dokonca aj žarty. Uplynulé roky sa počas Sviatku všetkých svätých skloňuje okrem slova Dušičky aj Halloween. Mnohí naň prichádzajú prezlečení za La Catrinu.
La Catrina
Ide o posmešnú smrtku vyzdobenú kvetmi. S Halloweenom však nemá nič spoločné. Jej korene pochádzajú z Mexika z osláv Día de los muertos. Smrtku počas nich obliekajú do mariachi oblečenia. Hotové karikatúry neskôr deti vystavujú pred školami alebo na námestiach. Smrť kreslia takú, aká by mala byť, šťastnú.
Kedy sa slávi Día de los muertos
Día de los muertos, v preklade zo španielčiny Deň mŕtvych, je starodávna predhispánska tradícia a sviatok, ktorý kombinuje prvky Mešikov (Aztékov) s katolíckymi prvkami, ktoré priniesli Španieli počas kolonizácie.
Sviatky začínajú 31. októbra, keď si Mexičania spomínajú na zosnulé detičky, ktoré zomreli ešte pred narodením alebo v mladom veku. Pokračujú 1. novembra, keď spomínajú na almas inocentes, teda na nevinné duše, ktoré svet opustili cudzím zavinením. Tradícia vrcholí 2. novembra na sviatok Día de los muertos, teda na deň všetkých zosnulých.
Oltáre plné obľúbených vecí zosnulých
Mexičania veria, že na Deň zosnulých sa duše členov rodiny vracajú späť do domu blízkych. Rodiny preto vytvárajú oltáre s obľúbenými vecami zosnulých.
Veria, že sa ich duše vrátia k veciam, ktoré milovali. Okrem kvetov a jedál na nich nechýba napríklad fajka, obľúbená kniha, hračka, fotografia alebo predmet, bez ktorého daná osoba nevedela fungovať.
Čo je to Mictlan a prečo tam odchádzajú mŕtvi
Tento symbol pochádza priamo od Mešikov. Mešikovia tvrdili, že smrť nie je minulosťou, ale prítomnosťou. Život totiž pre nich smrťou nekončil, existoval aj po nej. Akurát, že duše nežili vo svete živých, ale presunuli sa do Mictlanu. Mictlan nebol raj ani peklo, označovali ním Zem mŕtvych, kde sa o nich staral mešický boh zosnulých.
Kto duše sprevádzal
Cestu do Mictlanu im pomohol nájsť ich najlepší priateľ – pes. Po smrti osoby zabili aj jeho a pochovali ho spolu so zosnulým. Mešikovia verili, že psy slúžili ako sprievodcovia, aby ich dopravili priamo do Zeme mŕtvych. No ak sa človek počas života nesprával k psom pekne, po smrti ho žiaden nechcel odprevadiť do ríše zosnulých, a človek tak po stáročia musel zostať v pokání. Legenda sa rokmi premenila na tradíciu a neskôr aj na zápletku animovanej rozprávky COCO.
Ako hľadali cestu domov
Mexičania naozaj veria, že duše mŕtvych opúšťajú na jeden deň Mictlan, aby sa stretli s rodinou. Kým najlepší priateľ človeka ich odviedol do zeme zosnulých, kvety im ukazovali cestu späť. Aj preto dodnes v niektorých dedinách Mexičania vytvárajú kvetnatú cestu, ktorá priamo z hrobu vedie až do príbytku. Indikuje dušiam smer cesty domov. Vo veľkomestách si na to netrúfnu. Pravdepodobne by sa stretli s nepochopením, ak by desaťkilometrovú diaľnicu obložili oranžovým morom kvetov.
Vtipné sviatočné zabíjanie blízkych
Ústa Mexičanov na Día de los muertos zapĺňa okrem čokoládových a amarantových sladkostí v tvare lebiek alebo smrtiek aj pomarančový Pan de muertos.
Kúsky sladkého chleba si odtŕhajú napríklad pri písaní takzvaných calaveritas literarias, v doslovnom preklade literárnych lebiek. Zo smrti si robia naozaj žarty. Calaveritas literarias sú totiž krátke vtipné básne o smrti blízkeho, ktorý však stále žije. V básni ho nejakým spôsobom autor, teda niektorý z členov rodiny, „zabije“ pri činnosti, ktorú daný človek rád vykonáva.
Odtieň Halloweenu v Mexiku
Mexičania Día de los Muertos neslávia len podľa aztéckych zvyklostí. V niektorých štvrtiach hlavného mesta sa všetky vekové generácie vyobliekajú do vtipných masiek a v dlhých zástupoch prechádzajú ulicami. Tento zvyk nesúvisí s predhispánskou kultúrou, snaží sa zakomponovať halloweenské prvky zo Spojených štátov. A hoci aj v Mexiku pridávajú nové prvky, na tie tradičné nikdy nezanevrú.
Páčil sa ti tento článok? Získajte zdroj základných informácií pre cestovateľov.
