Benátky do roku 2100 môžu zmiznúť pod hladinu. Podľa odborníkov sa totiž každý rok potopia o ďalšie dva milimetre. Mesto kanálov však nie je len jedno z najkrajších, ale aj z najšpecifickejších. Chráni ho obyčajné drevo.
Čaro vecí sa skrýva väčšinou nie na povrchu, ale pod obalom. V určitom slova zmysle by o tom vedeli rozprávať aj talianske Benátky. Dokonalý výhľad na najznámejšie tamojšie námestie Piazza San Marco či na Baziliku svätého Marca (Basilica Di San Marco) schová do rukáva len jedna vec, ležiaca priamo pod kalnými vodami mesta.
Benátky sa vynorili doslova z blata. Mesto totiž postavili nad bahennou pôdou. Otázne však zostáva, ako bahno udrží také mohutné budovy. Popravde nijako. Stavbári preto museli nájsť riešenie. Vyhrnuli si rukávy a pôdu, nevhodnú na výstavbu domov, spevnili. Budovy by totiž bez daného architektonického systému už dávno zapadli.
Prečo udrží kamenné budovy
Mesto držia milióny drevených stĺpov. Konkrétne ide o dubové tyče. Na dno bahennej pôdy, až priamo do ílovitého dna, hlboko do hliny, totiž povbíjali tesne vedľa seba kmene dreva. Naviac, na piliere poukladali tehly a mramor. Okrem toho škáry vyplnili kôstkami, ba aj zvieracími kosťami či črepinami a odpadom. Drevo stvrdlo a spevnilo bahenný povrch, na ktorom sa v súčasnosti pýšia ťažké kamenné stavby.
Prečo drevo nezhnije
Drevené stĺpy pod hladinou nehnijú. Bahno totiž zabraňuje prísunu kyslíka. Ak by sa však dostali do kontaktu so vzduchom, do pár mesiacov by sa zrútili a spolu s nimi aj celé Benátky. Došlo by totiž k rozkladu dreva.
Kľúčom je aj kontakt so slanou vodou. Jej neustále prúdenie drevo spevní, piliere sú tým pádom robustné ako kameň. Podpery dokonca nevidno ani pri odlive.
Prečo Benátky doposiaľ nezaplavilo
Hoci vo všeobecnosti platí, že drevo je menej odolný materiál ako kameň alebo kov, v prípade Benátok to neplatí. Mesto vďačí aj sieti vybudovaných kanálov. Tie totiž odvádzajú vodu z lagúny. Ich dĺžka je približne 42 kilometrov. Nepostavili ich naraz, výstavba mala viacero etáp.
Aj napriek týmto úpravám sa Benátky aj naďalej jemne potápajú. Pokles urýchľuje i ľudská činnosť.
Aj táto metropola leží na vode
Podobným problémom ako Benátky čelí aj tisícky kilometrov vzdialené Ciudad de Mexico. Štúdie naznačujú, že hlavné mesto Mexika môže za 150 rokov poklesnúť o 30 metrov. Metropola totiž leží priamo na jazere Texcoco. Jedno z najľudnatejších miest sveta však nespevnili drevenými piliermi, postavili ho priamo na bahennom povrchu.
V južnej časti mesta dokonca zostala aj zvyšná časť jazera Texcoco. Plávajúce ostrovčeky sa vyživujú priamo z bahna, na ktorých sa dokonca pestujú rôzne plodiny. Okrem prepadávania sa má jazero aj iný závažný problém. Bahenný povrch nepriaznivo vplýva na častý výskyt zemetrasení.
Niekdajší francúzsky panovník Napoleon Bonaparte povedal, že Benátky sú najkrajšou obývačkou Európy. Tento skvost je preto nutné vidieť. Ďalšie generácie ich totiž možno budú poznať len z obrázkov.
Autor
Čítať viac článkov