Desiatky civilizácií vnímali sopky ako veľkolepé diela prírody. Iným symbolizovali brány do pekla. Či jedno alebo druhé, slovo sopka sa spája s ohnivou farbou. A čo v prípade, ak je táto „brána do pekla“ modrá, a nie červená.
Byť čiernou labuťou medzi bielymi vyvoláva pocit neistoty. Vzbudzuje však aj odvahu a výnimočnosť. Byť iným teda nie je na škodu. Odlišnými však nemusia byť len ľudia a zvieratá, ale aj prírodné úkazy. Jedným z nich je sopka Kwah Ijen v Indonézii. Nachádza sa na východnej časti ostrova Jáva a patrí do skupiny aktívnych stratovulkánov. Na rozdiel od iných jej láva vyzerá ako modrá, a nie červená. V oblasti totiž nastáva prírodný chemický proces.
Prírodný úkaz farieb
Láva sa modrou nestane len tak pre nič za nič. Pod povrchom dochádza k spaľovaniu sírových plynov, ktoré sa spolu s lávou vynárajú na zemský povrch.
Pri vysokých teplotách (niekedy aj nad 600 stupňov Celzia) a za prítomnosti kyslíka vo vzduchu síra začne ľahko horieť. Jej plamene sa tým zafarbia na jasno modrú. Veľké ložiská síry spôsobujú klamlivý efekt. Vyzerá to, akoby po skalnej stene vytekala modrá láva. Modré sú však iba plamene.
Časť síry sa uvoľňuje v plynnom stave, tá druhá vystupuje na povrch ako kvapalina. Vytvárajú sa z nej červenkasté rieky, ktoré tuhnú a kryštalizujú sa.
Nočné čaro
„Divadlo“ začína s príchodom súmraku. Čím viac slnečné lúče ubúdajú, tým viac modrej žiary pribúda.
Sopka svoje čaro totiž odhalí až v noci. Slabé modré plamene za svetla nevidno. Kým cez deň vyzerá sopka s jej prirodzenou červenou lávou ako každá iná, v noci sa premieňa na prírodný úkaz z inej planéty.
Biznis so sírou
Jedinečný výtvor, no náročná práca. Stovky miestnych baníkov si na svoju obživu zarábajú prostredníctvom ťažby síry. Baníci extrahujú sírovú horninu, ktorá vznikla ako kombinácia modrých plameňov, sírneho plynu a lávy. Stuhnutá hmota sa využíva v potravinárskom alebo chemickom priemysle.
Náročná práca, malá odmena
Baníci vyťahujú bloky síry, ktoré často presiahnu ich vlastnú hmotnosť. Následne ich kladivom rozbijú a nakladajú do košov.
Každý kôš váži okolo 70 až 90 kilogramov. Baník denne odnesie jeden až dva náklady. Za jeden dodaný kilogram dostane len päť centov. Mnohí vnímajú ťažbu síry ako vedľajší príjem. Zatiaľ čo cez deň chodia do slabšie platenej práce, v noci si ťažbou privyrábajú. Ťažké nie sú len kamene, komplikovaná je aj viditeľnosť. Kyslé husté plyny, ktoré v oblasti víria, spôsobujú, že si človek nedovidí ani na ruky.
Neľudské podmienky
Kráter sopky patrí medzi jedno z mála miest na svete, kde sa baníctvo vykonáva bez mechanizácie. Baníci podstupujú náročné podmienky. Tým, že sa v oblasti takmer vôbec nedá dýchať, je nevyhnutné používať plynové masky. Nie každý nimi však disponuje. Drsné pracovné podmienky tak s odstupom času zapríčiňujú zdravotné komplikácie.
Tým, že sú baníci dlhodobo vystavení oxidu siričitému a iným toxickým plynom, väčšina z nich trpí zdravotnými problémami. Kvantum síry pôsobí negatívne aj na pokožku, trvá takmer mesiac, kým sa z pokožky vytratí zápach síry.
Jedovatá krása
Indonézia nie je len domovom 143 aktívnych sopiek, v blízkosti sopky Kwah Ijen, priamo vo vnútri krátera, sa nachádza jazero s očarujúcou tyrkysovou vodou.
Pod modrou nádherou sa ukrýva najväčšie kyslé jazero na svete. Napriek tomu, že jeho vody nabádajú na príjemné schladenie, človek sa v nich môže kúpať naposledy. Obsahujú totiž 36 miliónov metrov kubických kyseliny sírovej a chlorovodíkovej.
Autor
Čítať viac článkov