Pri budovaní lepšieho a technicky zdatnejšieho sveta sa vo všeobecnosti dosiahol veľký pokrok. Veľa krajín však výživovo zostalo pozadu. Práve v týchto dňoch slávi svoj deň aj pokrm, ktorý všetci poznajú, no každá krajina si ho predstavuje inak.
Indovia veria, že rodina, ktorá sa stravuje spoločne, zostáva spolu. Stolovanie je zdrojom rodinných vzťahov, zhovárania sa a zdieľania. No jedlo a rodina nie sú len posadnutosťami Indie, ale celého sveta, ktorý si 16. októbra pripomína Svetový deň výživy.
Cieľom Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo je už od 70. rokov 20. storočia znížiť hlad, takmer polovica detských úmrtí totiž pramení v podvýžive. Krajinami s najvyššou mierou hladu sú aktuálne Etiópia, Nigéria, Južný Sudán a Jemen.
OSN dokonca najnovšie varovala, že viac ako 42 % z celkového počtu obyvateľov zažíva kritickú potravinovú neistotu. Dokonale na tom nie je ani India, ktorej kuchyňa dominuje vo svetovej päťke.
Pokrm, ktorý spája krajiny
Každý indický región má svoje vlastné recepty, koreniny aj techniky varenia. A hoci všetci v globále varia jedno a to isté jedlo, v každom indickom regióne chutí jedinečne. Nielen v Indii, ale na celom svete existuje medzi krajinami určité gastronomické prepojenie.
Rovnaký pokrm, no milióny variantov
Pripravujú ho všetci na zemi, hoci nikdy nechutí rovnako. 16. október je okrem iného aj Svetovým dňom chleba. Chlieb je ľahké si predstaviť, no náročné definovať. Ak by človek postavil vedľa seba desiatich ľudí z desiatich odlišných kútov sveta, v slove chlieb by našli konsenzus, no v predstavách by sa diametrálne rozchádzali. Chlieb je totiž odrazom miestnej kultúry. Od indického roti, arménskeho lavashu, cez hutný nemecký ražný chlieb až po semienkový simit v Turecku.
Prvý z prvých
Pšeničná múka, divý jačmeň, pomleté hľuzy a voda: zmes ingrediencií na prípravu najstaršieho receptu na chlieb, ktorý údajne vznikol pred viac ako 14 000 rokmi. Zuhoľnatené zvyšky chleba našli v kamenných peciach na archeologickom nálezisku v jordánskej Čiernej púšti na východe krajiny. Mikroskopické skúmanie dokonca odhalilo, že obilniny v tom čase pomleli a preosiali. Podľa vedcov je prvý chlieb skutočný zázrak, piekli ho 4 000 rokov pred počiatkom poľnohospodárstva.
Chlebová vôňa Indie
Existuje viacero typov chleba – kysnutý, nekvasený, vysmážaný alebo pečený. Sú iné, no využitie majú spoločné – do všetkých si človek môže „utrieť“ chutnú kari omáčku. Naprieč Indiou človek nájde asi 30 druhov chleba. Mnohé z nich oslovia i fanúšikov zdravšej stravy, do niektorých sa pridáva cirok alebo kukurica. Medzi tri najznámejšie sa radí roti, paratha a naan.
Naan
Biely kysnutý chlieb. Jeho chuť je jemná, príjemne tak dopĺňa pikantné pokrmy. Štruktúra má byť pružná a musí obsahovať kvasnice. Pečie sa tradične v tandúre, teda v hlinenej kovovej peci, ktorá vyzerá ako vysoký valec. Pripraviť sa dá aj v rúre alebo na panvici. Pôvodne ho podávali len šľachticom, no neskôr sa presunul na stôl nižších vrstiev obyvateľstva. Údajne ho vynašli niekde medzi Indiou a Pakistanom.
Roti
Kým naan kysne, roti presne naopak. Roti alebo chapati je nekvasený, plochý chlieb, ktorý sa pripravuje z celozrnnej múky. Tradične sa robí na železnej panvici tava. Údajne ho však nevynašli v Indii, jedni tvrdia, že jeho korene pochádzajú z Perzie, iní zas, že z východnej Afriky. Pri bezlepkovej diéte sa oplatí ochutnať aj juhoindické bezlepkové roti, tam ho totiž vyrábajú zo zmesi ryžovej múky, múky z bielej fazule perličkovej a pšenovej múky.
Paratha
Zlatohnedá farba a jemné tenké vrstvy cesta znamenajú len jedno – nekysnutý indický chlieb paratha. Názov pochádza z kombinácie dvoch slov: parat a atta, ktoré poukazujú na vrstvy cesta. Jej základom je celozrnná múka a maslo ghee. Maslové a aromatické, presne také sú tradičné indické raňajky s parathou. Hoci plochý chlieb údajne pochádza z Pakistanu, v indických uličkách si našiel stabilné miesto. Zvyčajne ho plnia varenými zemiakmi, karfiolom, cesnakom, zázvorom, čili alebo reďkovkou a inokedy zas kyslou uhorkou.
Indická chlebová placka bhatura alebo vyprážaný chlieb puri. Aj to sú druhy indických chlebov. Na svete ich skutočne existujú desiatky. Ak vám jeden nechutí, nič sa nedeje, zostáva ich toľko, že ich môžete skúšať po celý život.
Chceš ochutnať niektorý z indických chlebov? Poď s nami na zájazd Neuveriteľná India.
Autor
Čítať viac článkov