Stojím na hranici medzi Moldavskom a Podnesterskom. Na jednej strane stojí moldavský policajt a na tej druhej ozbrojený príslušník samozvanej republiky. Aj takto začína cestopis ,,Podnestersko – cesta do poslednej komunistickej krajiny v Európe“,
Medzi dvoma stranami sú ešte vojaci Ruska, ktoré tu má svoju vojenskú základňu. Republika, ktorú nikto neuznal. Vlastne uznali štáty, ktoré tiež nikto poriadne neuznal. Náhorný Karabach, Abcházko a Južné Osestsko. „Odkuda?“ Zaznie hrubý a unavený hlas vojaka a vytlačí mi víza do pasu. Mám povolenie na 24 hodín ísť do poslednej komunistickej krajiny v Európe.
Podnestersko vykazuje všetky prvky samostatného štátu, ako je vlastné územie, obyvateľstvo a štátna moc. Má aj svoju vlastnú menu, národnú banku a aj štátne symboly, ako je vlajka a štátna hymna. Táto republika vznikla v dôsledku krátkej vojny v roku 1991 – 1992 medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporované sovietskou 14. armádou. Rusko dodnes drží ochrannú ruku nad Podnesterskom v podobe svojich vojenských základní a jednotiek, ktoré na území Podnesterska pôsobia aj ako medzinárodný pozorovateľ nikým neuznaných hraníc medzi Moldavskom a Podnesterskom.
Mojím prvým mestom je Bender. Ak ste mali pocit, že Moldavsko vám pripomína divoké 90. roky v Rusku, tak mestá ako Bender či hlavné mesto Podnesterska, Tiraspol, budú pripomínať dokumentárne filmy zo 60. rokoch. Nielen to, že všade na mňa útočí vyobrazený kosák a kladivo či večne živý Lenin v podobe rôznych sôch, ale hlavne rôzne budovateľské heslá. „Môj závod, moja pýcha!“ je jedným z mnohých hesiel, ktorá dodáva ten správny budovateľský nádych. Je to ako skanzen komunizmu.
Prichádzam na hlavnú autobusovú stanicu v Bendere. Budova v štýle socialistického realizmu s retro vecami, ktoré by dnes boli v dizajnovom múzeu. „Vidíš tamten telefón?“ Skríkne nadšene kamarát a beriem do rúk ťažké slúchadlo s poznámkou, že to nemôže fungovať. Ale ono funguje a môžem volať kamkoľvek. Veselá spomienka na obdobie, keď boli všade na Slovensku verejné telefónne automaty. Pozriem sa na prvé poschodie stanice a vidím reštauráciu CCCP, kde sa podávajú jedlá socialistickej kuchyne! To nemôže byť pravda, keď vidím ten biely nápis v červenom poli. A kto na mňa pozerá spoza baru? Lenin. Keby tvorcovia Pelíšiek hľadali ten správny interiér, tu by boli nadšení.
Po uliciach sa premávajú staré lady, žiguláky, volgy, uazy… „Vidíš tamten stroj?“ Veď to je ročník 59! Ľudia utekajú do ďalekej Havany, aby videli staré autá a tu ich máte v oveľa väčšej koncentrácii. Tie mestá vám veľa toho nedajú v podobe pamiatok, ale veľa vám pripomenú tie staré časy.
Mimochodom, už ste sa viezli medzimestským trolejbusom? Tu je všetko možné. Starý stroj nás odvezie do hlavného mesta za poplatok 10 centov. Sadneme si do starých kožených sedadiel s veľkou kovovou rúčkou, dostaneme lístok a lenivo sa pohneme. Neviem prečo, ale veľmi sa teším tomuto živému múzeu. Pristavujú sa ľudia a veľmi sa nás pýtajú odkiaľ sme a čo tu robíme. Keď povieme to obligátne turisti, sú nadšení, že sme sem prišli do tejto bohom zabudnutej krajiny menom Podnestersko. Hodinová jazda prešla ako lusk a keď vystúpim, čo ma čaká? Socha Lenina a starý symbol – kosák a kladivo. Tie mestá ako keby jedna mater mala. Sovietski plánovači milovali betón. Tony betónu. Ten, kto miluje betón, bude v týchto mestách v siedmom nebi. Betón v podobe detských preliezok, betón ako socha Lenina či betón v podobe dávno zabudnutej fontány. Toľko betónu ste nevideli nikde na svete. Ale aby som nebol zlý, tak musím veľmi pochvalne ohodnotiť miestne trhoviská. Kvalitné veci. Miestne bábušky predávajú domáci syr, tvaroh, kvasenú kapustu, pirôžky… Všetko čerstvé a za tak smiešne ceny, že Podnestersko je najlacnejšou oblasťou Európy. Za deň tu miniem tak 20 eur a to bývame v tom najlepšom, čo tu je, a skúšam všetko z miestnych pokrmov.
Na Podnestersko som dostal povolenie ostať 24 hodín. Bolo to vlastne 24 hodín v živom múzeu socializmu a komunizmu. Ak ti chýba pripomenúť si staré časy, ak ti chýba nostalgia za niektorými vecami, ktoré u nás už nenájdeš, choď do Podnesterska.
Pár rád
Víza
Do Podnesterska potrebujeme víza, ktoré sa vydávajú priamo na hranici v podobe vytlačeného lístka, ktorý sa vloží do pasu. Tie víza platia presne na 24 hodín. Čiže ak vojdete do Podnesterska 12:23, tak na ďalší deň musíte opustiť Podnestersko pred 12:23. Predĺžiť vízum sa dá, ale len na miestnej policajnej stanici, ako mi povedali na hranici. Podmienky sa neustále menia a to, čo dnes platilo, nemusí platiť zajtra. Stretol som cestovateľov, ktorých vôbec nepustili. Dôvod sa však nedozvedeli. Mňa sa nikto nič nepýtal. Pri vízach musíte povedať, v ktorom hoteli budete spať. Je najlepšie, ak máte spravenú rezerváciu dopredu. Môže sa stať, že colník si overí, či v skutočnosti spíte tam, kde ste uviedli.
Čo vidieť?
Bender – hraničné mesto s Moldavskom
- Hlavnou atrakciou je miestny hrad, kde býval aj Švédsky kráľ Karol XII, ktorý v tom čase bojoval proti cárskemu Rusku. Hrad je súčasťou pevnosti, kde sídli ruská vojenská jednotka. Dostanete sa sem trolejbusom z centra mesta. Vstup pre cudzincov je cca 4 eur.
- Miestne trhovisko – veľa kvalitného tovaru, čo sa týka jedla. Rôzne syry, tvarohy, šunky, zelenina. Veľmi dobré miesto na fotenie.
- Miestna autobusová stanica – je zaujímavá hlavne svojím socialistickým interiérom a reštauráciou CCCP.
- Trolejbus 19 – medzimestský trolejbus medzi Benderom a Tiraspolom v celkovej dĺžke cca 11 kilometrov. Cena lístka je necelých 10 centov.
Tiraspol – hlavné mesto Podnesterska
- Hlavné námestie – socha Lenina, tank a malý kostolík
- Palác sovietov – hlavná budova v socialistickom prevedení
- Trhovisko – ako v meste Bender aj tu nájdete rôzne druhy potravín a veľmi dobre sa to fotí
- Železničná stanica – socialistický unikát
Aké sú ceny?
Podnestersko patrí medzi najlacnejšie časti Európy. Platí sa tu väčšinou podnesterským rubľom, ktorý vymeníte hocikde v bankách. Je najlepšie, ak vám neostanú žiadne ruble, lebo na Ukrajine i v Moldavsku sa ťažko vymieňajú späť.
- Doprava trolejbusmi stojí 0,10 EUR
- Jedlo v priemernej reštaurácii – 3 EUR
- Pirohy na trhovisku – 0,5 EUR
- Kvalitný koňak – 3 EUR
- Ubytovanie od 12 EUR/izba
Ako sa sem dostanem?
Veľmi jednoducho. Sú dve možnosti.
- Z Kišineva (Moldavsko) – z hlavnej autobusovej stanice idú maršutky za 3 EUR to Tiraspolu. Cesta trvá cca 90 minút.
- Z ukrajinskej Odessy – z hlavnej autobusovej stanice za 4 EUR a cesta trvá cca 2 hodiny v závislosti od premávky
Máš otázky na cestopis ,,Podnestersko – cesta do poslednej komunistickej krajiny v Európe“? Daj do komentu a radi odpovieme.
Všetky podstatné cestovateľské rady nájdeš v tomto odkaze
Autor
Čítať viac článkov