Modré mešity a prastaré vykopávky, to je Irán, ako ho pozná každý. Čo sa však skrýva v menej známych kútoch jednej z najstarších krajín na planéte? Nájdeme tu farebné horské dedinky, neskutočné technické pamiatky a zvláštne jedlá. Pozrite si s nami perzské zaujímavosti!

Zelený Irán

Väčšina Iránu sa rozkladá na púštnej a nepohostinnej náhornej plošine. Na severe za štítmi pohoria Alborz pri Kaspickom mori však nájdeme úplne inú krajinu. Vlhkosť z mora sem prináša časté dažde a hmly a celá krajina je zrazu zelená a plná života. Na zalesnených vŕškoch sa ukrývajú hrady a staré dedinky, na svahoch hôr Iránci pestujú čaj a miestne husté subtropické lesy sú dokonca zapísané v svetovom dedičstve UNESCO. Je to skrátka úplne iná krajina oproti stereotypnej žltej a oranžovej ploche stredného Iránu.

Nie je preto prekvapivé, že tento idylický kraj vzdialený len 6 hodín jazdy od Teheránu je obľúbenou dovolenkovou destináciou Iráncov. Nájdeme tu dobrú turistickú infraštruktúru a niekoľko krásnych pamiatok. Za zmienku určite stojí tisíc rokov starý hrad Rudkhan, ktorý patril známej sekte Hašišínov alebo idylická historická dedinka Masuleh so svojimi malými žltými domčekmi a úzkymi uličkami na svahoch hôr. Určite sa oplatí navštíviť aj miestne čajové plantáže v okolí mesta Fuman a vyskúšať najlepší čaj Iránu.

Holubie veže

Potkany nebies. Aj tak niektorí častujú holuby, ktoré sú nie vždy obľúbenými obyvateľmi našich miest. V starej Perzii však býval vzťah k týmto vtákom diametrálne odlišný. Holubom dokonca stavali obrovské holubníky zvané holubie veže, ktoré dodnes ozvláštňujú vyprahnutú krajinu okolo mesta Isfahán. Sú to úžasné inžinierske diela zabezpečené vonkajšou omietkou, po ktorej nevedia dnu vliezť predátory a určite patria medzi najväčšie perzské zaujímavosti. Veže môžu poskytnúť domov aj 18 tisícom vtákov. Čím si holuby vyslúžili takéto rozmaznávanie? Tým istým, čo im u nás často prináša kritiku – výkalmi. Holubí trus je totiž mimoriadne bohatý na dusík a je preto výborným hnojivom. Peržania ho po celé stáročia zbierali v holubích vežiach a rozvážali na okolité polia, kde ho používali na pestovanie toho najlepšieho ovocia a zeleniny. Dodnes sa hovorí, že najlepšie melóny sú tie, ktorých rast podporuje toto exotické hnojivo.

Holubie veže nájdeme v meste Isfahán aj v jeho okolí. Staršiu alebo mladšiu vežu má takmer každá dedina. Najstaršie z týchto pozoruhodných funkčných stavieb majú aj 400 rokov.

Červená dedina starých Peržanov

Hlboko v pohorí Zargos sa ukrýva malá červená dedinka, ktorá tu leží odrezaná od vonkajšieho sveta už 1 500 rokov. Volá sa Abyaneh a je to úžasný fotogenický skanzen starej Perzie. Domčeky sú všetky z nepálených tehál a omietnuté železitou, červenou hlinou. Žije tu už len niekoľko desiatok rodín, ktoré sa tvrdohlavo držia svojich tradícií a jazyka. Ženy nosia biele šatky s kvetmi, vyšívané vesty a špeciálne sukne, muži zas tradičné široké nohavice. Sú to kroje, aké dnes už nenájdete nikde inde v celom veľkom Iráne. Miestny dialekt je dokonca taký archaický, že časť slovnej zásoby sa datuje do 5. storočia nášho letopočtu. Moderný Iránec mu poriadne nerozumie, ale ak by ste sem preniesli Peržana spred 1 500 rokov, tak by sa s miestnymi reálne dorozumel.

Dedinka Abyaneh je asi hodinu cesty od hlavnej diaľnice z Teheránu do Isfahánu pri meste Natanz a patrí medzi najpopulárnejšie perzské zaujímavosti. Dostanete sa sem najlepšie prenajatou dopravou. Odporúčame stráviť noc a pozrieť si dedinku z druhej strany údolia ráno, keď je najlepšie osvetlená. Miestnou špecialitou sú sušené jablká, ktorá sú vraj najlepšie na svete.

Iránske sankcie

Islamská garnitúra, ktorá vládne v Iráne, nemá práve najlepšie vzťahy s okolitým svetom. Na krajinu sú uvalené medzinárodné sankcie, vďaka ktorým tu nemôžu fungovať rôzne medzinárodné firmy. Preto tu nenájdeme množstvo svetoznámych produktov. Iránci sú však kreatívni, a tak si vytvorili vlastné alternatívy k svetovým menám. S ochranou značky si tu veľké starosti nerobia, medzinárodné organizácie nemajú ako zakročiť, a preto nájdeme napríklad Parsi Colu, Tak Tak (Kit Kat) alebo Primars (Mars/Snickers). Rovnako miestni používajú na propagáciu svojich výrobkov aj logá amerických sietí ako Starbucks alebo Mc Donalds, ktoré v Iráne nemôžu operovať.

Vymyslené fake značky a jedlá nájdete po celej krajine – hlavne však v modernom Isfaháne a Širáze. Tak Tak je mimoriadne populárny hlavne na severe. Okrem Parsi Coly aj napriek sankciám existuje v Iráne miestne vyrábaná naozajstná Cola Cola a Pepsi.

Barania kaša

Iránska gastronómia je známa svojimi kebabmi a množstvom šafranu. V tieni týchto univerzálne populárnych jedál sa však ukrýva pokrm známy ako dizi. Je to vlastne baraninový guláš s rajčinami, zemiakmi a cícerom podávaný v hlinených hrnčekoch. Znie to celkom nezaujímavo, kým pred vami nevyberú z guláša baraní tuk, nerozdrvia ho na kašu s gulášovou šťavou a neponúknu vám túto baraniu kašu s chlebom ako predjedlo. Ako hlavné jedlo sa potom podáva to, čo ostalo v hrnčeku – baranie mäso so zemiakmi a zeleninou. Znie to ako gastronomický extrém – a vcelku aj je. Po takomto obede takmer určite nebudete potrebovať večeru. Na večeru ani neodporúčam.

Dizi nájdete len v Iráne a Azerbajdžane a tiež zďaleka nie všade. Dá sa povedať, že musíte hľadať. Ak však zbierate kuriózne jedlá, tak by vašej pozornosti nemalo uniknúť. Je to naozaj zvláštna chuť a svojím spôsobom je to až chutné…

perzské zaujímavosti
Dizi – barania kaša v tradičnom hrnčeku. Žltá časť je baraní tuk. Omnomnom.

Irán je obrovská a bohatá krajina. Týchto päť kuriozít, ktoré sme spomenuli, je vlastne len špičkou ľadovca. S každou návštevou tu človek nájde viac a viac. Medzi perzské zaujímavosti patria aj technológie vodného hospodárstva v púšti alebo opustené hlinené mestá. Skrátka na každom kroku v Iráne nájdete niečo pekné alebo fascinujúce. Určite preto odporúčame túto úžasnú krajinu navštíviť!

Ak chceš navštíviť tieto miesta môžeš sa pridať aj k nám!

V našich ďalších článkoch nájdete praktické rady a cestovateľské tipy , odpovede na bežné otázky ale aj ako to je s návštevou USA po ceste do Iránu.

Zdieľaj tento článok