Hlinená malta na oporných pilieroch drží už po stáročia. Napriek tomu, že miestnosti stavby sú dnes už prázdne, ich duch a atmosféra dokážu človeka naplniť zvedavosťou. Rovnako ako jej legendy.
Pri pohľade na jasnú oblohu a zasnežené kopce má človek pocit, akoby sa ocitol na konci sveta. Podľa domácich prechádza krajinou podobnou Tibetu. Kroky však vedú Kirgizskom. Medzi vysokými horami sa odkrývajú prašné cesty.
Prach na nich naznačuje, že vedú do menej prebádaných častí krajiny. Hlavná cesta sa premieňa na tenkú kľukatú cestičku v údolí. Jej koniec totiž pred okolitým svetom niečo skrýva. Bezpečné útočisko na Hodvábnej ceste.
Skrytá v prírode
Človek spočiatku ani nezistí, že prišiel k cieľu. Stavba totiž splýva s prašnými hnedými kopcami. Skrýva sa pred okolitým svetom. Počas putovania Hodvábnou cestou sa premenila na významné miesto. Leží len kúsok od kľukatej rieky. Stavba plná mýtov a legiend. Taš Rabat – v preklade kamenný dvor ležiaci v nadmorskej výške viac ako 3 500 metrov nad morom.
Z kláštora karavansaraj
O vzniku stavby existujú mnohé domnienky, no nikto presne nevie, kedy stavbu skutočne postavili. Taš Rabat slúžil primárne pre karavány v 15. storočí. Experti však jeho históriu spájajú ešte so stredovekom. Stavba vznikla na základoch starého kláštora z 9. až 10. storočia. Kláštor však s rozmachom islamu v Strednej Ázii začal postupne upadať, a tak sa premenil na karavansaraj.
Slúžil ako bezpečné útočisko. Hostinec pre obchodné karavany putujúce po Hodvábnej ceste. Okrem úkrytu pre obchodníkov fungoval aj ako opevnenie proti lupičom. Hoci zvonku vyzerá stavba pokojne, vnútri sa premieňa na labyrint chodieb. Svetlo vymieňa tma. A horúce lúče strieda príjemný chlad. Tmavé komory nie sú strašidelné, ale opustené. Izby sú štvorcové s kupolami. V hornej časti sa nachádza otvor, odkiaľ prichádza svetlo.
Čo je to karavansaraj
Kým v niektorých krajinách sa karavansaraj premenil na tradičný hotel, inde sa stal neodmysliteľnou historickou stavbou. Vo všeobecnosti ide o orientálny hostinec pre karavány, obchodníkov a cestovateľov. Aj preto sa budovy nachádzajú pri hlavných cestách. Spravidla ich vybudovali vo vzdialenosti, ktorú karavána bola schopná prejsť za jeden deň. Vyskytovali sa najmä v Strednej Ázii a na Blízkom východe.
Legenda o Chánovi
Taš Rabat – kľúčový hostinec pri prechode cez hory Ťanšan. Dýcha z neho minulosť. Dýchajú z neho tváre všetkých, ktorí sa v ňom kedysi zastavili, aby si odpočinuli na dlhej ceste. Dýchajú z neho však aj mnohé legendy, miesto je nimi doslova opradené. Jedna z nich hovorí o mocnom chánovi s dvoma synmi.
Krátko pred smrťou si zavolal toho staršieho, aby mu ukázal, čoho je schopný. Po pár mesiacoch syn podišiel k otcovi a odvetil: „Náš chanát je bohatý, no mohol by byť bohatší. Poslal by som karavány s tovarom do cudzích krajín a potom by som obchodníkov pozval k nám. Postavil by som karavansaraj.“ Chán pár dní na to zomrel a najstarší syn svoje slová splnil.
Úpadok Tašh Rabatu
Postavil karavansaraj, ktorý vydržal tisíc rokov. Každý, kto ho videl, bol ohromený. Obchodníci odbočovali z ciest, len aby zažili slávu Taš Rabatu. Po smrti staršieho brata prišiel na rad mladší. Aj on túžil po sláve. Po ešte väčšej sláve.
Zaútočil na pokojné karavany, aby zbohatol. Majetok uložil za kamenné múry Taš Rabatu. Súperi ho však prekvapili a zabili spolu s jeho bojovníkmi. Od toho času steny Taš Rabatu chátrajú, v hostinci zostalo ticho. Ticho, ktoré má na svedomí najmladší chán – lupič ostatných karaván.
Nomádi
Taš Rabat leží uprostred impozantnej krajiny, od toho sa odvíja aj jeho dostupnosť. V oblasti dodnes existuje kvantum jurtových táborov, teda tradičných miestnych príbytkov.
Okrem štruktúry Taš Rabatu sa človek môže zoznámiť aj s nomádskym životom miestnych obyvateľov. Kone dopĺňajú jaky, kravy, ale aj ovce. A hoci roky pribúdajú, Taš Rabat nestarne a stále čaká na oživenie jeho niekdajšej slávy.
Autor
Čítať viac článkov