Viete, ktoré hlavné mesto je rozdelené na dve časti múrom, plotom a guľometnými hniezdami? Pred rokom 1989 by nejeden z vás povedal, že je to Berlín. Niekto by si pomyslel, že niečo také už v civilizovanom svete neexistuje. Pozrite sa však na mapu Cypru, konkrétne na jeho hlavné mesto Nikóziu.
Od roku 1963 je mesto rozdelené na južnú grécku časť a severnú tureckú časť, ktorá patrí Severocyperskej tureckej republike. Dva štáty, dve náboženstvá a jedna hranica, ktorá prechádza centrom mesta a pretína nielen ulice, ale aj domy a námestia. Článok „Nikózia – jediné rozdelené hlavné mesto“ sa pokúsi predostrieť základné fakty.
Krátka história
História mesta by sa dala opísať cez dejiny Cyprusu. Ostrov je strategickým bodom v Stredozemnom mori, o ktorý sa v priebehu storočí vždy zaujímali veľmoci. Neboli to len stredoveké Benátky a Janov, ale aj rôzne križiacke rády, ktoré si tu postavili hrady a pevnosti. Keď padla nadvláda talianskych mestských štátov, ostrov sa stal súčasťou Byzantskej ríše. Práve v tomto období sem prišla turecká menšina. Až do roku 1878 ostrov spravoval Istanbul, ale v dôsledku Dohody o Cypre bol začlenený do Britského impéria. Londýn si vo svojej ríši vždy vedel vybrať strategické body. Prístav Famagusta bol dokončený v roku 1906 a od toho okamihu sa Cyprus stal pre Spojené kráľovstvo strategickým bodom, ktorý spolu s Maltou posilňoval jej vplyv v Stredozemnom mori. Ostrov bol na prelome 19. a 20. storočia takisto významným oporným bodom pri plavbách cez Suezský kanál.
Cyprus bol k Spojenému kráľovstvu formálne pripojený v roku 1913 pred prvou svetovou vojnou. V 40. a 50. rokoch 20. storočia začali Cyperčania požadovať zjednotenie s Gréckom. Keď grécki obyvatelia vyhlásili referendum o pripojení, Spojené kráľovstvo hľadalo spôsob, ako potlačiť všetky aktivity, ktoré by mohli ohroziť jeho vládu nad ostrovom. V roku 1955 prerástol spor o nezávislosť do partizánskych aktivít podporovaných politickou reprezentáciou EOKA. Na konci 50. rokov 20. storočia sa politická a spoločenská atmosféra stávala čoraz viac vyostrenejšou.
Cyprus získal nezávislosť v roku 1960 po vyčerpávajúcom rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom ako koloniálnou mocou, Gréckom a Tureckom, materskými krajinami dvoch odlišných kultúr žijúcich na Cypre. Národnostný princíp pri tvorbe štátnych inštitúcií nenapomáhal vzťahom medzi obyvateľmi ostrova. Prvým prezidentom sa stal grécky Cyperčan, vodca arcibiskup Makarios III., miesto viceprezidenta zaujal turecký Cyperčan a politik Fazik Küçük.
Sever oznámil svoju nezávislosť v roku 1975 a tureckí Cyperčania v roku 1983 vyhlásili samostatný štát pod vedením Raufa Raifa Denktaşa. Tento štát bol uznaný len Tureckom. Organizácia islamskej konferencie mu udelila členský status pod názvom „Štát Cyperských Turkov“. Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii 541 z roku 1983 vyhlásila túto akciu za protiprávnu a vyzvala na jej zrušenie.
Súčasnosť
Cez ostrov sa natiahol plot, vybudovali sa vojenské stanovištia a základne. Medzi rokmi 1974 až 2004 nikto nemohol prejsť cez hranice len tak. Ešte aj po tom roku bol prechod veľmi komplikovaný a plný nástrah. No príkladom veľkých zmien je Nikózia, kde sa hranica otvorila svetu ako prvá. Dnes viete prejsť bez problémov na hociktorom hraničnom priechode. Stačí ukázať pas či občiansky preukaz a ste na druhej strane. Avšak… Ten prechod je jednoduchý, ale keď sa pozriete okolo seba, uvedomíte si, že všetko môže byť onedlho inak. Vojaci sú stále po zuby ozbrojení, ploty ceria svoje ostré hroty a zbrane sú namierené na jednu alebo druhú stranu. Medzi týmito dvomi, dalo by sa povedať znepriatelenými krajinami sa nachádza nárazníková zóna, ktorú strážia vojaci UN.
Jedna čiara a dva rozdielne svety. Najviac to cítim cez svätostánky. V tureckej časti znie hlas muezína, ktorý sa šíri medzi kamennými obchodíkmi. Kostolné zvony zvolávajú cyperských Grékov na rannú modlitbu. Bizarnejší je však pohľad z jedného miesta, kde vidím nielen kostol a mešitu, ale aj ten múr. Na múr narazíte všade. Cyperskí Gréci ho sem-tam pomaľujú grafitmi, ktoré volajú po slobode. Na tureckej strane sú len vojenské upozornenia, že prekročenie hranice môže mať fatálne dôsledky.
Večer si sadnem v tureckej časti na pivko. Pozriem sa napravo – asi 100 metrov odo mňa je grécka strana, kde je iný bar s inou hudbou. Tu si uvedomím ten šialený kontrast, ktorý sa nedá opísať slovami. To musíte vidieť, zažiť a precítiť. Citlivejší ľudia si budú klásť toľko otázok, že to až pravda nebude.
Východisko?
V roku 2004 sa uskutočnilo referendum o zjednotení. Výsledok? Gréci si želali, aby ostrov naďalej ostal rozdelený. Turci boli pre zmenu za zjednotenie. 78,5 % Grékov dalo jasný signál. Prečo to tak je? Ako mi povedali miestni Slováci, dôvod je jednoduchý. Po vstupe Cypru do EÚ sa gréckej časti ostrova začalo náramne dariť, a to hlavne ekonomicky. Turecká časť nezachytila tento ekonomický rast a nepomohla tomu ani silná dotovaná ekonomika Ankary. Južná časť ostrova má prosto pocit, že po zjednotení by na všetko museli doplácať a životná úroveň by išla dolu. Ak sa pozrieme na ďalší rozdelený národ (KĽDR a Južná Kórea), tak si uvedomíme, že podobný pohľad v otázke zjednotenia majú aj Juhokórejčania.
V bežnom živote však ide národné cítenie bokom a po otvorení hraníc bežia obyvatelia južnej časti ostrova do tej tureckej na nákupy. Koho by nelákali lacnejšie potraviny, benzín alebo bohatý nočný život? Kým v gréckej časti Nikózie si dáte večeru či obed za 7 – 10 eur, v tureckej zaplatíte o tretinu menej. A to nehovorím o baroch. Práve ich majitelia nadávajú najviac, že Turci im berú zisky.
Ktorá časť mesta je krajšia?
Mne osobne sa viac páči tá turecká, kde je viac zachovaných pamiatok. Trochu mi to pripomína malé Sarajevo, kde nájdete nielen mešity, ale aj karavanseraily, útulné kamenné kaviarničky a iné historické budovy. Grécka časť je síce modernejšia, ale akoby bez života. Treba však povedať, že grécka Nikózia je čistejšia a pôsobí upravenejšie. Ja som zostal v tureckej časti, kde je aj lacnejšie ubytovanie. Cez hranicu som vyrážal na objavovanie zaujímavostí.
Kto môže povedať, že za deň prešiel šesťkrát cez dva štáty? Viem, je to bizarné. A nikto nevie, dokedy bude trvať tento uvoľnený režim.
Máte otázky na článok „Nikózia – jediné rozdelené hlavné mesto“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Viete, že existujú MS vo futbale neuznaných krajín sveta? Zaujímavý článok si viete prečítať tu.
Zdroje: wikipedia.com
Autor
Čítať viac článkov