Keď sa povie les a Brazília, takmer každému napadne Amazonský dažďový prales. To však nie je všetko. V krajine sa totiž nachádza aj iný les. V niektorých aspektoch dokonca prekonal slávneho suseda Amazóniu.
Stačí si zakloniť hlavu, zavrieť oči a zahľadieť sa priamo k nebesám. V okolí len zelené koruny siahajúce až k oblohe. Ponad vysoké kmene však vidieť, že starých stromov po ťažení zostalo v lese už len málo.
Kým Amazonský dažďový prales v Brazílii zažíva podľa odborníkov historicky od roku 2005 najlepšiu situáciu, Atlantický les zostáva na druhom mieste. Les mierneho pásma, ktorý kedysi pokrýval obrovský pás Brazílie, Paraguaja a Argentíny. A hoci je chladnejší než ten Amazonský, stále je plný života. Aj po tom všetkom, čo utrpel.
Pozdĺž Atlantického pobrežia
Brazília je obrovská zem, zaberá takmer polovicu Južnej Ameriky. Vojde sa do nej všetkých 27 štátov Európskej únie. Väčšina jej obyvateľov však žije na pobreží, ktoré meria 8 000 kilometrov. Aj metropola Rio de Janeiro bývala kedysi miestom obrovského lesa s rozlohou milión km2. Lesa, ktorý sa rozprestieral pozdĺž Atlantického oceánu. Vďaka nemu zdedil aj svoj názov. Z pôvodného lesa sa však zachovala len malá časť, krajina stratila viac ako 85 % jeho plochy.
Niektoré zvyšné oblasti sa preto stali súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO. Les kedysi zaberal 140 miliónov hektárov, Brazílii patrilo 92 %, Paraguaju 6 % a zvyšok Argentíne.
Paradox uprostred lesa
Stovky rokov však z neho ubúdalo. Úrady si postupne z neho odkrajovali na rozšírenie brazílskych metropol Rio de Janeiro alebo São Paulo. Jeden z najlepšie prebádaných tropických regiónov, no zároveň aj najviac degradovaných. V regióne žije viac ako 148 miliónov ľudí. Dá sa to nazvať aj paradox života. Výstavbou, ťažbou dreva, poľnohospodárstvom a urbanizáciou sa les zmenil na fragmenty. Z lesa sa stala postupne pavučina. Lepkavé pavúčie vlákno vytvorila spleť vybudovaných ciest, diaľnic a mostov.
Vysoká biodiverzita
Ľudia stále vyhľadávajú miesta, na ktorých by z neho aspoň kúsok ochutnali. A hoci jeho veľká časť je už nenávratne preč, stále sa Atlantický les radí k najbohatším ekosystémom na Zemi. Nachádza sa v ňom každá 50. rastlina alebo každé 50. zviera žijúce na Zemi.
Cesty Atlantický les rozdelili na menšie kúsky. Tie kúsky však neboli len časti lesa, ale aj obydlia tvorov, ktoré sa výstavbou infraštruktúry narušili.
Ikonický obyvateľ lesa
Na záchrane lesa pracujú viacerí biológovia. Uplynulé dekády oň prejavilo záujem aj niekoľko vedeckých, verejných a súkromných organizácií. Snažia sa upraviť to, čo kedysi narušili portugalskí kolonizátori, európski migranti, brazílski osadníci a záujemcovia o pôdu bohatú na živiny pre výrobu sóje a pšenice. Prírodu chcú obnoviť a jej obyvateľom dávajú posledné roky novú šancu. Les je totiž posledným domovom jedinečného tvora.
Ryšavo-zlatý symbol Atlantického lesa
Natupírovaná hriva skákajúca z konára na konár. Záblesk oranžovej farby priamo v stromoch. Kým panda je jedinečným tvorom Číny, levíček zlatý v Brazílii. Nejde však o magické mláďa leva, ktoré sa naučilo skákať po stromoch. Levíček zlatý je druh primátu s bohatou hrivou a „srsťou“ leva.
Kriticky ohrozený
Levíčky sú iné ako bežné primáty. Rodia dvojčatá a žijú predovšetkým v rodinných skupinkách, ktoré tvorí mama, otec a deti. Niekedy spolunažívajú aj viaceré generácie. V jednom spoločenstve sa ich môže nachádzať aj 14. Preniknutím ľudí do pralesov sa začala narúšať ich populácia, čím sa dostali na červený zoznam ohrozených živočíchov. Viacerí ich radia medzi kriticky ohrozené druhy živočíchov.
Smrteľné ochorenie zahubilo 33 % populácie
V uplynulom storočí ich v lese žilo len niečo viac ako dve stovky. Situácia sa však ustálila, dopomohla im najmä medzinárodná kampaň. Pár rokov nažívali v pomernom bezpečí. Aspoň tak to na prvý pohľad vyzeralo, až kým ekológovia nezačali nachádzať po zemi mŕtve telá. Levíčkov zlatých zasiahlo závažné ochorenie – žltá zimnica. Veterinári sa ich preto rozhodli zaočkovať, čím aspoň sčasti ich rod zachránili pred vyhynutím.
Cestu im totiž okrem ochorenia krížia aj predátory. Rastúci počet dravcov a hadov komplikuje snahu o ich záchranu. Ich hlavnou hrozbou však zostáva fragmentácia lesov tým, že žijú na ploche 400 km2. Vedci sa preto snažia časti lesov predelené infraštruktúrou oživiť prostredníctvom vysádzania stromov. Levíčkom tým môžu dať druhú šancu na život.
Farebnosť Brazílie môžete spoznať aj na zájazde RIO A KARNEVAL – ARGENTÍNA, URUGUAJ, BRAZÍLIA, PARAGUAJ.
Autor
Čítať viac článkov