Svetový priemer slanosti v oceánoch sa pohybuje okolo 3,38 %. Niektoré vody však túto latku presiahnu viac ako desaťnásobne. Najslanšie však nie je populárne Mŕtve more. Prvé priečky v zozname patria úplne iným vodným útvarom. Akým?
Nazývali ho Soľné more alebo More Aráby. Neskôr ho svet označil za Mŕtve. Malo byť najslanšie na svete. Nič slanšie ako ono predsa nemalo existovať. Opak bol, teda je pravdou.
Po svete sú roztrúsené viaceré vodné útvary, ktoré sú dokonca slanšie ako Mŕtve more. Napriek tomu, že každé leží v inej časti sveta, spája ich niečo podobné.
Čo majú spoločné?
Jazerá, rybníky alebo vo všeobecnosti vodné hypersalinné útvary. Prívlastok hypersalinné odkazuje na vysoký obsah soli. Voda totiž obsahuje niekoľkonásobne viac soli ako oceány.
Väčšinou to spôsobuje chlorid sodný. Vodné plochy spája aj niečo iné… Chýbajú im vodné odtoky, z ktorých by voda prúdila ďalej. Fungujú ako uzavreté miesta. Voda z nich sa stráca iba pomocou vyparovania. Podobne je na tom aj Mŕtve more – je bezodtokové.
K jeho slanosti prispieva aj púštna klíma. Voda sa v oblasti vyparuje častejšie a rýchlejšie, čím narastá slanosť jazera. No aj tak nie je najslanšie na Zemi.
Ktoré sú najslanšie vodné útvary sveta?
- Gaet’ale Pond v Etiópii 43,3 % slanosti
- Don Juan Pond na Antarktíde 43 % slanosti
- Jazero Lac Retba v Senegale 40 % slanosti
- Jazero Vanda na Antarktíde 35 % slanosti
- Garabogazköl v Turkmenistane 35 % slanosti
- Jazero Assal v Džibutsku 34,8 % slanosti
- Mŕtve more v Jordánsku/Izraeli 33,7 % slanosti
- Jazero Little Manitou v Kanade 18 % slanosti
- Jazero Urmia v Iráne (koncentrácia sa pohybuje od 8,5 % na jar do 28 % slanosti v jeseni)
- Jazero Cejar v Čile (koncentrácia sa pohybuje medzi 5 % až 28 % slanosti)
Pre porovnanie, slanosť Stredozemného mora sa pohybuje len okolo 3,5 %. Podobne sú na tom aj oceány.
Slanosť oceánu závisí aj od oblasti. Ak sa nachádza v blízkosti pevniny alebo na danom mieste viac prší, voda sa riedi so sladkou dažďovou vodou, čo uberá slanosti oceánu.
Ak nie je Mŕtve more najslanšie, prečo je teda mŕtve?
Mŕtve more umiera. Ročne jeho hladina klesne aj o jeden meter. Geológovia tvrdia, že sa zmenší, no úplne nezmizne. Tento jav ho však nepremieňa na mŕtve more.
Mŕtvym sa nazýva z iného dôvodu. Neprežije v ňom žiaden život. Pre vysokú slanosť sa v ňom žiaden život nedokáže ani vyvinúť. Začali ho tak prezývať „more smrti,“ z čoho sa odvodil aj jeho názov.
Nulový život?
More smrti možno znie ako synonymum smrti, no niečo v ňom prežiť skutočne dokáže. Viaceré baktérie a huby odolávajú vysokej koncentrácii soli. Stále však ide len o mikroorganizmy.
Slané, no liečivé
Mŕtve more bez pochýb a ešte aj bezplatne konkuruje svetovým kúpeľom. Odborníci odhadujú, že sa v ňom skrýva viac ako 37 miliárd ton soli. Vysoký obsah soli a iných minerálov má silné liečivé účinky. Vedeli to už od biblických čias, keď pri jeho brehoch vybudoval Herodes Veľký jedny z prvých kúpeľov.
Autor
Čítať viac článkov