Ktoré krajiny patrili pred koronavírusom medzi najmenej navštevované? Kde bolo ťažko dostať víza alebo bolo mizerné dopravné spojenie? Kam cestovalo najmenej ľudí? V tomto článku „Najmenej navštevované krajiny sveta„ nájdeš krajiny, kde nie je vojna respektíve dá sa v nej relatívne bezpečne cestovať. Preto tu nenájdete krajiny ako Sýria, Jemen či Líbya, kde je tvrdá občianska vojna a teda aj takmer nulový turizmus.
Turkmenistan (približne 15 000 turistov za rok)
Ak by turistický ruch vedel, ako vyzerá metropola tejto púštnej krajiny, už by nik nepovažoval Dubaj za niečo výnimočné. Veď tu vznikli skôr klimatizované autobusové zástavky, majú tu viac zlata a hlavne najviac mramorových obytných budov na svete. O fontánach ani nehovorím, či iných svetových naj, o ktorých svet ani len netuší. Možno by aj tušil, keby vízový režim do tejto krajiny bol jednoduchší. Ide vyslovene o diktátorskú krajinu, ktorá leží na obrovských zásobách plynu a vďaka tomu súčasný prezident dotuje štedrý sociálny systém, aby ľudia boli tak trochu ticho. Pritom je to krajina, ktorá ležala na legendárnej Hodvábnej ceste a ponúka nielen moderné hlavné mesto, ale aj dychberúce pamiatky, ktoré nemajú vo svete páru. Napríklad stredoveké mesto Merv bolo považované za jednu z najvyspelejších civilizácii v Strednej Ázii, kým ju nezničili Mongoli. Alebo by vás skôr zaujala veľká plynová diera v strede púšte, ktorá púta pozornosť všetkých dobrodruhov? Verte, že Turkmenistan je krajinou, kde vy budete atrakciou a získate zážitky, ktoré vám budú doma závidieť. Len tie víza…
Ako prejsť Turkmenistan v rámci Strednej Ázie? Pozri sem
Afganistan (približne 12 000 turistov za rok)
Afganistan som navštívil 3-krát a musím priznať, že keď ho uvidíš prvýkrát, túto krajinu si zamiluješ. Krásne hory, hlboké údolia, tyrkysové jazerá a historické mestá, ktoré ležali na slávnej Hodvábnej ceste. Ale, žiaľ, od roku 1979, kedy sem vošli vojská ZSSR, je krajina v neustálej vojne. Medzi mestami sa nedá len tak prepravovať, prevláda tu neustála zmena politickej situácie a neistota, či niečo nevybuchne. Všeobecná milota ľudí sa tu mieša s debilizmom jednotlivca. Ak dodržujete určité pravidlá a ste pripravení meniť cestovateľské plány, verte, že pochopíte výrok jedného anglického veliteľa z 19. storočia: „V Afganistane necháte časť seba a vy sa sem budete stále vracať.“ Tu nejde ani o to, že Afganistan má nádych niečoho tajomného, ale tu sa priblížite k pravej povahe národa. Rozhovory s domácimi pri čaji, prechádzky exotickými trhoviskami alebo len tak pozerať na zapadajúce slnko nad Kábulom. Avšak stále musíte byť na pozore, lebo každá chyba sa tu môže vypomstiť. Možno aj preto sa sem ľudia právom boja cestovať.
Ak by sem chcel niekto ísť, pozri sem .
Svätý Tomáš a Princov ostrov (približne 8 500 turistov za rok)
Ide o tropické ostrovy, ktoré ležia v Guinejskom zálive asi 300 kilometrov od Gabonu. Celková rozloha štátu je 1 001 štvorcových kilometrov, čím sa stáva druhým najmenším štátom v Afrike. Ostrovy objavili Portugalci počas svojich ciest okolo Afriky. Napriek malej rozlohe plnili ostrovy strategickú úlohu v rámci portugalských kolónií. Lode, ktoré sa plavili z Indie domov do Portugalska sa tu zastavovali a dopĺňali dôležité suroviny. Dalo by sa povedať, že tieto ostrovy boli takou malou perlou v portugalskom kráľovstve. A dnes? Krásne pláže uprostred ničoho. Nikde inde na svete som nemal taký silný pocit tropického raja. Na jednej strane hustý nepreniknuteľný prales, ktorý žije svojím životom a na druhej prázdne pláže s tyrkysovým morom. Dokonca si predstavte, že sa prechádzate hodiny bez toho, že niekoho stretnete. Svätý Tomáš sa dlho neudrží medzi najmenej navštevovanými krajinami, a preto sa sem vyberte čím skôr. Aj vďaka tomu, že zrušili víza a je priame spojenie s Lisabonom, je tento štátik každým rokom viac a viac v pozornosti.
Kiribati (približne 3 000 turistov za rok)
Kde by ste hľadali tento štát sveta? Choďte prstom po mape tam, kde je najväčší oceán na svete. V strede ničoho nájdete súostrovie Kiribati, ktoré sa rozprestiera na všetkých štyroch hemisférach našej planéty. Hlavné mesto Tarawa je skôr zhlukom rôznych stavieb, kde žije 56 000 obyvateľov. Najväčším súčasným problémom je globálne otepľovanie. Kiribati sa zaradilo medzi krajiny, ktoré tvrdo apelujú na štáty sveta, aby zmenili svoju politiku a zasadili sa o prijatie deklarácie, ktorá by pomohla znížiť dopady tohto celosvetového problému. Keď som sa bavil s miestnymi, tak často spomínali, že jednotlivé atoly sa stávajú neobývateľnými, lebo stúpajúca morská hladina zasahuje sladkú podzemnú vodu. Hlavné mesto Tarawa leží na atole, ktorý má do šírky niečo cez 200 metrov a trčí nad hladinou do dvoch metrov. Tu si uvedomíte obavy miestnych obyvateľov, že globálne otepľovanie ich trápi oprávnene.
Ako si naplánovať cestu po Tichomorí? Prečítaj si naše komplexné rady tu.
Tuvalu (cca 2 800 turistov za rok)
V Tichomorí ostaneme a presunieme sa na ostrovy, ktoré navštevuje ročne do 3 000 turistov. Napriek tomu, že hlavné mesto Funafuti má medzinárodné letisko, stále sú pravidelne rušené letecké linky. Aj kvôli tomu, že sem nikto poriadne nechce ísť. Tí, ktorí by sa sem vybrali a chceli by zažiť minimálne navštevované priľahlé ostrovy, tak nech majú čo najviac času. Medzi ostrovmi síce premávajú trajekty, ale tak, že nikto nevie, kedy čo odíde. Ale ten zážitok stojí za to. Máte krásne pláže len pre seba. Tento stav ostane ešte veľmi dlho, len dostať sa sem nie je lacnou záležitosťou a nikdy neviete, ktoré dopravné spojenie bude zrušené. Čím hlbšie preniknete do tohto ostrovného štátiku, tým viac času potrebujete na všetky zmeny. A verte, že tie nastanú. Nie nadarmo sa hovorí: „My máme hodiny, ale obyvatelia na Tuvalu majú čas.“
Ako si naplánovať cestu po Tichomorí? Prečítaj si naše komplexné rady tu.
Nauru (cca 500 turistov za rok)
Nauru je 3. najmenší štát na svete (Vatikán, Monako), ktorý zaberá plochu 21 kilometrov štvorcových a mimo EÚ je to najmenší ostrovný štát. Žije tu cez 13 000 obyvateľov.
Nauru získalo svoju nezávislosť v roku 1968 a hneď sa zaradilo medzi krajiny, ktoré mali jednu z najvyšších HDP na obyvateľa vďaka obrovským zásobám fosfátov, ktoré sa na ostrove ťažia. Dnes je situácia diametrálne odlišná a vďaka zmenšujúcim sa zásobám fosfátov je tu nezamestnanosť až 90 percent. Zároveň Nauru bojuje s nárastom obezity (najvyššia na svete). A čo je na tom ťažké sa sem dostať? Vybaviť si víza. Nikto s nikým nekomunikuje. Ambasáda je v Austrálii a tá vám ich nemôže vydať. Musíte to celé vytelefonovať priamo s ostrovom. Len sa tam vedieť dovolať… A keď sa tam dostanete, nečaká váš tam viac-menej nič. Ostrov má tých 21 kilometrov štvorcových, kde nájdeš ako-tak dve pekné pláže, 3 predražené hotely a neexistujúce služby. Jedno vám vieme zaručiť. Budete tu atrakcia, ale poriadna. Pri tejto krajine si uvedomíte, že ste minuli veľmi veľa, videli veľmi málo a stratili nervy pri vybavovaní víz. Jediné, kvôli čomu sa sem oplatí cestovať je pocit, že ste vážne na kraji sveta, kde vám nikto nepomôže. Ak by toto nebola samostatná krajina, príde sem ešte menej turistov.
Ako na ostrov? Návod nájdeš tu
Máš otázky na článok „Najmenej navštevované krajiny sveta“? Daj do komentu a odpovieme.
Autor
Čítať viac článkov