„Aké mesto v Ázii sa ti najviac páči?“ Neraz sa ma pýtajú ľudia a musím sa priznať, že niekedy neviem hneď z „fleku“ odpovedať. Často odpovedám podľa momentálnej nálady a keď sa neskôr zamyslím, poviem si: „Veď som zabudol na…“ Preto berte tento článok „Najkrajšie historické ázijské mestá“ ako čisto pocitovú záležitosť, kde vás autor článku nechce presviedčať, že tie jeho mestá sú tie najkrajšie. Na cestovaní je krásne to, že každý má svoj vlastný rebríček, ktorý sa pribúdajúcimi cestami mení. A mení sa dosť často 🙂
Bhaktapur (Nepál)
Asi každý pozná hlavné mesto Nepálu Káthmandu, ale menej ľudí 22 kilometrov vzdialené mesto Bhaktapur, ktoré vyzerá ako keby tu boli dokonalé kulisy pre nejaký historický film. Nielen tri hlavné námestia, ktoré súperia o krásu a pozornosť cestovateľa, ale aj úzke tehlové uličky, ktoré si žijú svojím životom. Keď som toto mesto videl prvýkrát, neveril som, že niečo tak pekné existuje, a ešte v Nepále. Milujem, keď si sadnem na plnené mäsové taštičky, ktoré sa volajú momo, v jednej zastrčenej uličke a pozorujem ten ruch mesta za oknom. Ľudia sa prechádzajú v tradičnom oblečení, deti sa naháňajú medzi historickými budovami a starší ľudia pozerajú na ten svet z krásnych drevených vyrezávaných okien.
Mesto som navštívil niekoľkokrát a najviac sa mi páčilo počas osláv nepálskeho Nového roka. Rodiny sa slávnostne oblečú a vyrazia na hlavné námestie (Durbar Square), kde sa konajú kultúrne programy. Každé mesto a dedina má svoju slávnosť. Najpôsobivejšie oslavy nepálskeho Nového roka sú však jednoznačne v mesteBhaktapur. Ako to v Bhaktapure prebieha? V deň Nového roka sa tu zíde takmer desaťtisíc ľudí. Na hlavnom námestí sa konajú tanečné a hudobné vystúpenia, ktoré sledujú tisícky Nepálčanov zo schodov stredovekých pagod a historických budov. Hlavným bodom programu je moment, keď cez mesto prevedú hlavné božstvo na velikánskom drevenom voze. Božstvu prinášajú ľudia obety, napríklad kvety, ryžu či sliepky, ktoré sú na mieste zabité. Na voze visia zvončeky, ktoré si Nepálčania prikladajú k hlavám, pretože vraj prinášajú šťastie. Neskôr sa mnísi usadia do útrob vozu a spolu s božstvom sa prenesú do hlavného chrámu. Voz – symbol prosperity – ťahá takmer stovka ľudí za hlasného povzbudzovania miestnych. Voz je tak trochu nemotorný a vyžaduje nadľudské úsilie, aby sa pohol. Chceli by ste vidieť Bakhtapur?
Luang Prabang (Laos) – Sladký Luang Prabang, ktorý leží pri rieke Mekong. Mesto, ktoré má takmer 25 000 obyvateľov a pri plánovaní cesty si poviete: „Čo už v tak malom meste môže byť?“ Ak by mala byť súťaž o najmalebnejšie mesto v Juhovýchodnej Ázii, asi sa pobijú o prvé miesto vietnamský Hoi An a Luang Prabang. Desiatky kláštorov, kde sa podvečer odohráva modlitba v starom jazyku páli, exotické trhovisko, kde dostanete hádam všetko. Aj sušené sršne či svrčky. Mesto si stále uchováva svoj punc koloniálneho mesta na brehu rieky. Žiadna hektická výstavba moderných budov ako v hlavnom meste Vientian. Luang Prabang je obklopený pralesom a v ňom sú ukryté vodopády s čírou vodou. Stačí si prenajať motorku a odísť za ďalšími prírodnými krásami. A viete, čo mám najradšej na Laose? Tú ich silnú čiernu kávu s mliekom, ktoré je vlastne naše „salko“. Takú silnú kávu si nedoprajete ani v Taliansku. Ranná vzpruha, ktorá vás vystrelí za zážitkami.
Ak by som si mal vybrať, kde by som chcel stráviť budúci lockdown, tak jednoznačne tu. Prenajmem si malý domček pri Mekongu, budem chodiť na skvelé jedlo a na mopede vyrazím do miestneho pralesa, kde je nespočetné množstvo vodopádov. Zažite Luang Prabang s nami.
Hoi An (Vietnam) – Som milovník starej čínskej architektúry a keď som mesto videl prvýkrát, tak som vyhlásil, že toto ani v Číne nemajú. Mesto nie je veľké a na pár uliciach sa pretekajú o vašu pozornosť desiatky historických budov, ktoré pamätajú časy, kedy sa tu zastavovali obchodné lode. Práve kvôli obchodu narástlo mesto do neskutočnej krásy. Hoi An sa stal dôležitou zástavkou pre čínske, japonské, portugalské či francúzske lode. Každá národnosť si tu vybudovala svoj dom, chrám a pokúšala sa vtisnúť svoje videnie sveta.
Ak by ste si pomysleli, že v meste sa to predbieha rôznymi štýlmi, tak ste na omyle. Všetko je to pekne uhladené bez výrazných rušivých elementov. Mnoho cestovateľov sa tu zastaví len tak na pol dňa na ceste z Danangu do Nha Trangu a ide ďalej. Vy tu chybu nespravte. Áno, mesto viete prejsť za dve hodiny, ale večer sa tie historické uličky osvetlia lampiónmi a vytvárajú krásnu atmosféru. Vychutnajte si Hoi An naživo.
Shibam, údolie Hadramawt, Jemen
Mesto v Jemene, ktoré som mal to šťastie navštíviť už trikrát. Každá jedna návšteva ma bavila viac a viac. Nikdy som neprepadol pocitu, že som to všetko videl a už ma nemôže nič prekvapiť. Práve pri poslednej návšteve v roku 2021 som sa do mesta ešte viac zamiloval a pomyslel som si, že toto je to naj z celej Ázie. Mesto ťa prenesie do rozprávok Tisíc a jednej noci. Dokonalé hlinené kulisy, ktoré sú vlastne obytnými budovami. Ak sa začnete rýpať v ich histórii, zistíte, že sú staré 800 rokov. Tu potrebujete GPS, aby ste sa nestratili. Pre niekoho je mestom bohov Rio, ale keď uvidíš Shibam z blízkeho vrchu, ako nad stredovekým mestom zapadá slnko, nebudeš chápať, akú krásu vedel človek vytvoriť. Prajem každému, aby sa raz v živote pozrel na toto miesto.
Chiva – Uzbekistan
Ak sa povie Uzbekistan, tak s touto stredoázijskou krajinou sa nám okamžite vybaví Samarkand. Mesto, ktoré obdivoval Alexander Macedónsky a nazval ho šperk vesmíru. Videl však Chivu? J Chiva je oproti Samarkandu komplexnejším historickým mestom. Historické centrum je viac pokope a prechádzky v ňom ťa prevedú do čias Hodvábnej cesty. Hlinené uličky sa miešajú s bazármi, kde aj dnes kúpiš kvalitný šafran, kmín, čierne korenie či iné korenie, ktoré pochádza práve z tejto oblasti. Historické hradby, námestia, mešity, brány… Chiva je však stále mimo všeobecného záujmu. Cestovatelia si odškrtnú krásne mestá ako Samarkand, Buchara a na Chivu zabudnú, lebo je tak trochu mimo trasy. Vy tu chybu neurobte, večer si sadnite na hradby a vychutnávajte západ slnka nad nimi.
Lijiang (Čína) – Mesto je viac ako 800 rokov staré a mieša sa tu architektúra z čias Tang, Ming a Qing. Prechádzala tadeto známa Hodvábna cesta, ktorá spájala Čínu s Barmou, a obchodníci sa tu zastavovali, aby nielen predali svoj tovar, ale si aj odpočinuli. Hlavnou komoditou bol čaj, ktorý sa tu stále predáva v historických budovách, meď a hlavne hodváb. Z peňazí, ktoré mesto získalo od obchodníkov, postavili chrámy a budhistické pavilóny, ktoré môžete vidieť ešte aj dnes na vlastné oči. Na obdobie stredoveku to bolo mesto, ktoré by prekonalo rozlohou nejedno stredoveké mesto v Európe. Len prejsť z jedného konca na druhý vám zaberie vyše hodiny. Prechádzam sa tu už druhý deň a neviem, kedy je mesto krajšie. Či cez deň alebo v noci, keď lampáše osvetľujú ulice.
Do toho si predstavte malé potôčiky, ktoré prechádzajú cez mesto a vytvárajú atmosféru Benátok alebo japonského Kyota. Kamenné mostíky, obchodíky, trhoviská, kde miestne etnikum Nakhi v tradičnom kroji predáva svoje výrobky. Ak ste už boli v niektorom čínskom meste a vadilo vám, že všetko vyzerá ako novopostavený skanzen, tu nemusíte mať obavu. Všetko je pôvodné, pravé a bez falše. Aj ubytovanie je tu čarovné. Malé čínske domčeky s otvoreným nádvorím, kde si vychutnávate jeden z najlepších čajov. A keď vám vyjde počasie, môžete vidieť aj takzvané Dračie hory so zasneženými 5-tisícovými končiarmi.
A ktoré historické mesto v Ázii je pre vás to naj? Napíšte nám pod článok „Najkrajšie historické ázijské mestá“
Ak by ste si chceli kúpiť moju najnovšiu knihu OKOLO SVETA 3 o Afrike, môžete tu.
Najnovšie cestovateľské blogy na Travelistane nájdete tu
Autor
Čítať viac článkov