Ak by bola súťaž o najbizarnejšie socialistické mesto, vyhral by asi Murmansk. Najväčšie mesto za severným polárnym kruhom, kde žije v betónových ,,králikárňach“ vyše 300 tisíc ľudí, vás prenesie v čase do stalinistického obdobia. Takto začína cestopis „Murmansk – najväčšie ruské mesto za polárnym kruhom“

 Presne táto túžba nás poháňala pozrieť si Murmansk, ktorý znie tak exoticky. Pritom prostredie je nádherné. Severská tundra, brezy, machy a krásny prírodný záliv by zaujal nejedného milovníka prírody. Len sovietski plánovači nevyužili dary matky prírody a miesto toho dali do scenérie 50 metrové komíny, betónové šedé paneláky, fabriky, ktoré sú polorozpadnuté a to všetko bez usporiadania. Ak pripočítate podnikateľské baroko z 90-tych rokov, budete po poloprázdnych uliciach chodiť s otvorenými očami a pýtať sa ,,prečo?“. Sme ubytovaní v jednom paneláku, ktorý istý Rus prenajíma ako hotelovú izbu. Otvárame ťažké železné dvere, ako keby za nimi boli poklady sveta. Na schodisku je puch, sú tu hrdzavé schránky a nefunkčné žiarovky a zrazu mám pocit, že Petržalka je oproti tomuto luxusné sídlisko. Byt patrí medzi bohatšie, ale u nás by ťažko obstál. Iľja nám s hrdosťou ukazuje práčku, mikrovlnku a televíziu so 400 programami.

Murmansk - najväčšie ruské mesto za polárnym kruhom
Murmansk - najväčšie ruské mesto za polárnym kruhom
Murmansk - najväčšie ruské mesto za polárnym kruhom

Mesto bolo založené v roku 1915 a neskôr sa rozrástlo do pol miliónového mesta nad severným polárnym kruhom, kde v lete nezapadá Slnko. Ideme sa prejsť do betónovej džungle. Betón postupne zarastá nepokosenou trávou, lavičky už dlho nikto nenatrel a pouličné osvetlenie tiež nie vždy funguje. Nik sa tu neprechádza, bary a reštaurácie sú prázdne. ,,Mesto nie je tak bohaté ako za čias socializmu“ začal rozprávať Iľja. ,,Po páde komunizmu, mesto opustilo takmer 150 tisíc ľudí. Prácu tu nájdete ťažko a dokonca aj miestna vojenská základňa je o poznanie menšia“. Pár kilometrov od Murmansku je jedna z najväčších vojenských základní v Rusku. ,,Presný počet? To nikto presne nevie, stále tajné.“ Námorná základňa s najväčším počtom ponoriek. Chceli sme si ísť pozrieť pohrebisko týchto podmorských plavidiel a napriek tomu, že sú vyradené, nás sem nikto nepustil. Stále potrebujete povolenie a získať povestnú bumažku je nadľudské úsilie aj pre samotného Rusa.

O živote na námornej základni sa Rusi dozvedeli počas tragédie jadrovej ponorky Kursk 12. augusta 2000. Stále tu v meste kolujú zaručené informácie, ktoré spôsobili smrť 118 ruským námorníkom. Jeden z mála pomníkov, ktorý štátna moc dovolila umiestniť na počesť obetiam najväčšej ponorkovej katastrofy v dejinách, je umiestnený len tak pri 8-poschodovom paneláku. Ten betón nám už začína jemne liezť na nervy a nechápeme ako je možné, že neďaleko odtiaľto na nórskej strane sú krásne severské mestá s typickou severskou architektúrou a niektoré domčeky majú aj anglický trávnik na streche. Tu len poriadne rozliaty kus betónu, kde by málo Slovákov chcelo bývať.

Najväčšou atrakciou mesta je prvý atómový ľadoborec Lenin, ktorý je zakotvený v miestnom prístave. Zaplatíme o tretinu vyššie vstupné ako bežný Rus, ale výklad je výlučne v ruštine napriek tomu, že tretina skupiny je zo Škandinávie. ,,V Rusku po rusky“ zaznie od predajcu lístkov. Voloďa s hrdosťou ukazuje nielen atómový reaktor, ktorý závidel celý svet, ale aj miestnosť, kde ruský námorník trávil svoj voľný čas čítaním sovietskej literatúry, hral na klavíri Čajkovského a to všetko pod drobnohľadom večne živého Lenina. ,,Tu sedel Gagarin a rozprával sa s našimi námorníkmi.“ Hrdo vysvetľuje Voloďa. Ľadoborec prebíjal cestu námorným lodiam cez zamrznuté oceány a vďaka nemu nezostali odrezané od sveta niektoré mestá na ruskom severe. Loď je to mohutná, majestátna a z kapitánskeho mostíka si môžete vyskúšať aj komunikáciu s celou loďou. Ľadoborec dokonca aj presluhoval, ale vždy veľmi spoľahlivo napriek tomu, že mal dve nehody vo svojej malej jadrovej elekrárni. Technické údaje sú na nás slovne hádzané a milovník strojovní si príde na svoje. Každý prístroj, motor, ba aj skrutka bola na to obdobie niečo výnimočné. Hodinová prehliadka prešla ako lusk a už smeruje k druhej a poslednej atrakcii v tomto meste, kde je vodka niekedy lacnejšia ako mlieko. Druhý najvyšší pomník padlým sovietskym vojakom v Rusku. Už som videl nejeden pomník, ale tento na mňa pôsobí omnoho krajšie ako tie ostatné. 35 metrov vysoké monštrum s váhou 5000 ton sa pozerá smerom, kde Rusi kedysi bojovali s Nemcami. Je to jeden z mála pomníkov, kde po rozpade Sovietskeho zväzu neprestal horieť večný oheň. Ešte stále tu ležia vence z osláv ukončenia 2. svetovej vojny, ale aj zopár fliaš od piva či vodky, kde ruská mládež pozerá na krásny prístav neďaleko Barentsovho mora. Odtiaľto sa krásne pozerá na slnko počas dlhých nocí, kedy slnečný kotúč nezapadne. Len si predstavte, že už sa Slnko dotýka obzoru a potom opäť stúpa hore. V zime je to opačne a vládne tu ruská pani zima v neustálej tme.

Murmansk sa dnes postupne spamätáva z bláznivých 90-tych rokov aj vďaka turistickému ruchu, i keď turisti nehľadajú žiadne pamiatky, ale skôr lacný alkohol. Zatiaľ, čo v Nórsku pol litra piva stojí aj 10 eur, tu dostanete čapovaný mok za 1 euro. Vodka? Tá najlacnejšia s tragickým názvom Metelica za niečo viac ako euro. Miestne obchody sú skôr plné alkoholu, piva či inej pálenky. Iľja pripomína, že alkohol je stále problémom v tomto meste, kde je veľká nezamestnanosť. Už je aj zákon, že v obchode si ho nekúpite po 21. hodine až do rána.

Večer nasadneme na legendárny vlak Arctica smerom na juh. Napriek tomu, že všetko je tu temné, vlak pôsobí ako veľký luxus. Čisté kupé, klimatizácia a pracovníci ruských dráh v krásnych uniformách. Vlaky v Rusku nie len, že idú presne na minútu, ale aj vyzerajú omnoho lepšie ako tie naše slovenské. Je už polnoc, stále svieti slnko a najbližšie dni sa ani nedotkne obzoru. Zapíjame silným čiernym čajom a rozmýšľame, že ešte veľmi dlho potrvá, aby Murmansk vyrástol do krásneho mesta a zbavil sa sovietskeho nádychu plného nevábnych budov, komínov a budovateľskej atmosféry. Ešte hodinu prechádzame cez mesto, kde vládnu rozpadnuté bytovky, fabriky, ktoré mali byť pýchou socializmu.

Boli ste v Murmansku? Aké ste mali pocity? Dajte do komentu pod článok „Murmansk – najväčšie ruské mesto za polárnym kruhom“

Radi by ste prešli z Moskvy do Vladivostoku vlakom? Všetky rady, tipy a itinerár nájdete tu.

Zdieľaj tento článok