Neviem, ako vy, ale ja milujem rybie trhy. Aktívne ich vyhľadávam a s radosťou sa ponorím medzi jednotlivé stánky, kde sa predávajú úlovky miestnych rybárov. Zbožňujem trhy v Tokiu, Saint Louise v Senegale alebo v Kota Kinabalu v Malajzii, ale keď mám vybrať ten, ktorý ma nadchol najviac, ukážem prstom na rybí trh v Mogadišu.
Ten rybí trh vás neohúri svojou čistotou ako v Tokiu alebo veľkosťou ako v Senegale. Tento vás dostane tovarom, ktorý sa tu predáva. Stavím sa, že nikde na svete človek neuvidí to, čo práve tu. Mogadišo má najexotickejší rybí trh na svete
S mojimi kamarátmi mierime do starého mesta Mogadiša. Centrum mesta zažilo svoju slávu v dávnej minulosti a dnes vás tu pozdravia domy zničené po ťažkej guľometnej paľbe. Väčšina budov sa drží len božou vôľou a obvodové múry sa nakláňajú, akoby prišli z nejakého flámu. Medzi rozvalinami pobehujú malé deti a hrajú sa s odpadkami. Starí ľudia sedia na betóne, pozerajú do neznáma a nevidia žiadnu svetlú budúcnosť v krajine, ktorá patrí medzi najchudobnejšie na svete. Keď však prejdú okolo detí a starcov rybári, všetci zdvihnú zrak a nemo pozerajú na úlovky, ktoré nesú. Beriem do ruky fotoaparát a začínam rýchlo fotiť. Videli ste niekedy niekoho niesť na pleciach stokilovú rybu, ktorá má do dĺžky aj dva metre? Najprv som si myslel, že sa mi sníva, ale keď vidíte, že každé božie ráno rybári vynášajú tieto rybie obry na svojich pleciach, zistíte, že to nie je ojedinelý jav.
Aj ja smerujem spolu s rybármi na trh, kde sa stretáva dav ľudí. Rybár nesie takmer stokilovú rybu, ťažko odfukuje a potí sa v týchto šialených horúčavách. Na pleciach má svoj zárobok a zaraďuje sa do dlhého zástupu predajcov, ktorí dúfajú, že si dnes pekne zarobia. Vkročím na trh a predo mnou sa objaví… Ako to mám opísať? Dá sa to?
Pred sebou mám niekoľko desiatok stokilových rýb, ktoré sa tu váľajú v kalužiach krvi. Medzi nimi pobehujú zákazníci a snažia sa uloviť si najväčšiu a najlepšiu rybu. Moje oči sa nevedia odtrhnúť od týchto rýb, až kým vyslovene nezakopnem o žraloka. Zisťujem, že na trhu sa predávajú aj žraloky, raje, chobotnice či obrovské tuniaky, ktoré by na trhu v Tokiu patrili medzi najžiadanejšie kúsky. Mám otvorené ústa a neverím, čo vidím. K tomu si pridajte silnú esenciu rybej vône, bzukot múch, ktoré vďaka miestu nabrali katastrofálne rozmery a nepredstaviteľný hluk.
Aj tu prebieha aukcia jednotlivých rýb. Dav stojí nad trojmetrovou rybou a ponúka rybárovi najvyššiu sumu peňazí. Ako na dostihoch sa hlboké mužské hlasy pretekajú o pozornosť. Každá minúta predstavuje silný emocionálny zážitok. Nechápem – a popritom zisťujem, že aj keď som toho videl v živote veľa, vždy príde niečo, čo ma dostane. To je na tom cestovaní krásne a vzrušujúce. Len treba mať poriadne otvorené oči a pozerať okolo seba. Ja som sa však nepozeral pod nohy a stúpil som do poriadnej kaluže krvi. Celú nohu mám od krvi z tuniaka, ktorá rýchlo zaschýna medzi prstami na nohách. Mne to však neprekáža, lebo som v tranze. Z neho ma nevytrhne ani pohľad na obrovskú korytnačku, ktorá sa tu predáva na polievku. Viem, čo si o tom pomyslíte, ale ako som niekoľkokrát povedal, rybárstvo je v tomto kúte sveta pre domácich ich jedinou záchranou pred hladomorom. Berú si z mora len to, čo zjedia. Ono, ľahko sa nám súdi z pohodlia nášho domova, keď si môžeme vybrať, čo budeme jesť a hlavne kedy. Tu tento luxus nemajú. Keby nebolo mora, hladomor v Somálsku naberie na sile.
Na tomto mieste dostane každý cestovateľ silnú emočnú paľbu. Je jedno, či je pozitívna alebo negatívna, je poriadne silná. Uvedomil som si, že nestíham všetko hneď spracovať a zdá sa mi, že som sa ocitol v nejakom rýchlom neuveriteľnom filme. Tá kadencia obrázkov, ktorá sa predo mnou odohráva, je brutálna. Až keď som si večer sadol a prezeral si obrázky, celé som si to uvedomil. Vlastne ešte teraz som z toho celý pekne rozrušený. Tu máte aj odpoveď, prečo práve tento rybí trh je pre mňa ten najzaujímavejší. Som človek, ktorý veľmi vníma okolie a podnety. Je mi jedno, či je miesto čisté, pekné alebo škaredé. Potrebujem emóciu, a tú som dostal vo veľmi veľkej dávke. Bola to vlastne konská dávka.
Aký rybí trh považujete vy za najexotickejší? Dajte nám vedieť v rámci článku „Mogadišo – najexotickejší rybí trh“ do komentu