Mjanmarsko malo vždy veľmi zložitú politickú situáciu. Je jedno, či ste tu boli pred dvadsiatimi alebo pred piatimi rokmi, vždy existovali obmedzenia, kam sa v tejto krajine dalo cestovať a čo ste si smeli dovoliť. Žiaden cestovateľ sa nemohol len tak slobodne rozhodnúť, že pôjde na úplný sever krajiny. Vždy sa viac-menej cestovalo v klasickom trojuholníku Rangún, Mandalaj a Bagan. Mnoho ľudí preto neprikladalo veľký význam správam z posledných dní o novej turbulentnej politickej situácii. Po predchádzajúcich článkoch, kde sme opisovali históriu samotného konfliktu, sa ozvalo pár cestovateľov, že to predsa nemôže byť také zlé. Verte, že je to veľmi zlé a dokonca by sme povedali, že takéto zlé to nebolo od roku 1988, keď vládne vojská strieľali do ľudí.
Dokonca sa stalo, že jednotlivé odbojové vojská sa spojili a spoločne koordinujú svoj postup. Výsledok? 40 percent územia Mjanmarska kontrolujú vojaci, ktorí chcú nastoliť demokratický režim. Tieto vojská majú veľmi silnú celonárodnú podporu. „Vláda pred pár dňami oznámila mobilizáciu mužov (od 18 do 35 rokov) a žien (od 18 do 27 rokov). Výsledok? Jedna strana sa chce pripojiť k odboju a druhá chce čo najrýchlejšie utiecť z krajiny,“ vraví istý muž, ktorý sa počas nášho rozhovoru opatrne obzerá, či ho príliš nepočuť. „Ľudia čakajú v dlhých radoch na thajské vízum, lebo neveria vládnej vojenskej junte, ktorá si ukradla štát menom Mjanmarsko.“
Tie rozhovory by som prirovnal k obdobiu, keď u nás pred rokom 1989 vládla len jedna strana. Ľudia by aj chceli hovoriť, ale boja sa. Ten, kto sa menej bojí, sa poobzerá a potom stíšeným hlasom povie svoj názor.
Ak sa pozrieme do ulíc Mandalay, Rangúnu či Baganu, vo večerných chvíľach je všetko ľudoprázdne. Kto tu bol pred pár rokmi, dá mi za pravdu, že miestne reštaurácie a podniky vtedy až vreli zábavou a dobrou náladou.
Dnes? Nikto sa nechce zabávať, úsmevy sa vytratili a vo vzduchu visí dusno. Sám to neviem definovať. Ticho pred ničivou búrkou? Obava z neznámeho? Dokonca sa pohrávam s myšlienkou, že som niečo podobné zažil v roku 2021 v Kábule. Napriek tomu, že Taliban zaberal jedno mesto za druhým, v hlavnom meste si nikto nechcel pripustiť, že by Kábul padol. Samozrejme, povstalecké jednotky nemôžeme porovnávať s Talibanom. Tu je to naopak. Vládna strana, ktorá má podporu od Číny, ale aj Ruska, je temnou silou, proti ktorej sa tu takmer každý búri.
Situáciu si začnem ešte viac uvedomovať, keď chceme ísť vlakom asi do sto kilometrov vzdialeného mesta. „Pred týždňom sa dalo, ale teraz je to nebezpečné. Cez vlakové trate sa presúva vojenský materiál z Číny a povstalci jeden úsek vyhodili do vzduchu,“ vraví zriadenec na vlakovej stanici.
Ak si pustíte miestnu televíziu, nič sa nedozviete. Televízia vám vnucuje pocit, že je všetko v najlepšom poriadku. Stačí si však zapnúť internet a realita na vás vyskočí z rôznych sociálnych sietí. Ešte sa pamätám, aký som bol prekvapený na medzinárodnom letisku pri kúpe miestnej SIM karty, keď mi zriadenec danej spoločnosti v tichosti stiahol VPN, cez ktorú prelomím blokovanie niektorých internetových stránok. Len tak bez otázok a len mrkol. Bol to tichý odboj proti pravidlám, ktoré naordinovala vojenská vládna junta.
Kto však zvíťazí? To nikto nevie. Vládna junta má za sebou Čínu, moderné zbrane, tanky, lietadlá, ale nemá to, čo majú povstalci. Nadšenie a odhodlanie. Povstalecké jednotky nahrádzajú nedostatok zbraní ohromným bojovným nadšením. Neskôr sa dostávam k jednotlivým účtom na instagrame, kde sa dozvedám reálnejšie správy z tej druhej strany.
Zajtra mám letieť do Bangkoku. Máme šťastie, že sme si s výrazným predstihom zakúpili letenky. Dnes cena vyskočila nad 500 eur za let trvajúci necelú hodinu. Cez svojich známych sa dozvedám, že sa možno uzavrú hranice, aby vláda kontrolovala ľudí a nikto neunikol pred násilným povolávacím rozkazom.
Moje odporúčanie? Riaďte sa zdravým rozumom a necestujte sem. Majte stále na pamäti, že ak sa nič nestane, každý je hrdina. Ak sa však niečo prihodí, každý chce vrátiť čas. Ja verím, že situácia sa čo najrýchlejšie vyrieši v tej najlepšej forme pre domácich a potom sa táto požehnaná krajina otvorí pre všetkých cestovateľov.
Máte otázky na článok „Mjanmarsko (Barma) alebo čo sa tu deje a bude diať (3.časť)“? Dajte do komentu a radi odpovieme