Som v Mjanmarsku, ktoré väčšina ľudí pozná pod označením Barma. Krásna krajina s veľkým cestovateľským potenciálom od nepamäti láka nejedného cestovateľa. Napriek tomu, že sa nachádzam v tejto požehnanej krajine, vyzývam všetkých, aby sem v žiadnom prípade necestovali. Hoci Mjanmarsko vydáva víza, prosím, zvážte, či chcete ísť do krajiny, kde veľa vecí nefunguje a mení sa tak rýchlo, že to až pravda nie je. Situácia je čoraz horšia a je veľmi dramatická. Hoci by niekto argumentoval, že ozbrojený konflikt je tu už desaťročia, tento je omnoho väčší. Asi pred štrnástimi dňami zaviedli všeobecnú mobilizáciu a mnoho ľudí sa preto snaží z Mjanmarska odísť. Kým si prečítate reportáž priamo z Mjanmarska, treba si vysvetliť základné pojmy a súvislosti, bez ktorých sa ťažko rozumie tomuto konfliktu.
Čo sa tu deje?
Počas desaťročí nezávislosti Mjanmarsko zápasilo s vojenskou vládou, občianskou vojnou, zlou správou vecí verejných a veľkou chudobou. Vojenský prevrat vo februári 2021 zmaril nádeje na demokratické reformy v tejto krajine.
Mjanmarsko teraz vstúpilo do novej násilnej kapitoly. Armáda známa ako Tatmadaw čelí prudkému a rozsiahlemu odporu etnických ozbrojených organizácií, s ktorými bojovala ešte pred prevratom, ale aj obyčajných občanov, ktorí si zorganizovali milície. Bývalí zákonodarcovia a aktivisti, ktorí sa zaviazali vzdorovať vojenskej junte, vytvorili tieňovú vládu a zmobilizovali bojové sily po celej krajine. Armáda reagovala brutálnym zásahom proti opozičným silám a demonštrantom. Stále sa jej však nepodarilo upevniť kontrolu nad veľkými oblasťami krajiny a odborníci varujú, že násilie v roku 2024 určite eskaluje.
Prevrat priniesol aj ekonomické otrasy a vymazal skromné úspechy v znižovaní chudoby dosiahnuté za posledné desaťročie. Ekonomické výsledky sa v roku 2021 znížili o takmer 20 percent. Okrem toho sa počas pandémie COVID-19 zrútil systém zdravotnej starostlivosti. Milióny ľudí čelia hladu a desaťtisíce utiekli do iných častí Mjanmarska alebo za hranice. Pre prevrat Mjanmarsko ako štát zlyháva.
Vo februári 2021 uskutočnil generál Min Aung Hlaing a ďalší vojenskí vodcovia prevrat. Tento krok prišiel, keď vojenská zástupná strana, Strana solidarity a rozvoja Únie (USDP) utrpela veľkú ranu vo voľbách v roku 2020. Junta, oficiálne nazývaná Rada štátnej správy zadržala a obvinila de facto civilnú vodkyňu Aun Schan Su Ťij z korupcie a iných zločinov. Na poslancov z jej strany Národná liga za demokraciu (NLD) a ďalších strán aj na mnohých aktivistov uvalili domáce väzenie.
Niekoľko týždňov po prevrate vypukli v celej krajine masívne protesty. K pôvodne pokojnému hnutiu občianskej neposlušnosti sa pridali desaťtisíce ľudí vrátane zdravotníkov, bankárov a učiteľov, ktorí odmietli pracovať, kým sa zvolená vláda nevráti k moci. Nakoniec zvrhnutí zákonodarcovia NLD, vodcovia protestov a aktivisti z niekoľkých menšinových skupín vytvorili paralelnú vládu známu ako vláda národnej jednoty (NUG). Jeho cieľom je spojiť rôznorodé skupiny, ktoré sú proti súčasnej vojenskej junte a podporiť väčšiu jednotu medzi etnickými skupinami. V septembri NUG vyhlásila vojnu junte a vytvorila ozbrojenú divíziu známu ako Ľudová obranná sila.
Brutálny zásah armády proti opozícii a rozsiahle zneužívanie moci v konflikte vyvolalo odsúdenie zo strany OSN, zahraničných vlád a organizácií na ochranu ľudských práv. V počiatočnom období po prevrate vojenské sily strieľali na civilných demonštrantov ostrou muníciou. Koncom roku 2021 armáda ničila celé dediny, o ktorých sa predpokladalo, že podporujú opozíciu, a masakrovala civilistov aj opozičných bojovníkov. Podľa thajskej neziskovej Asociácie pre politických väzňov (Barma) armáda zabila najmenej 1 500 ľudí, čo je pravdepodobne podhodnotený údaj. Vojenská junta zatkla vyše osemtisíc ľudí vrátane novinárov, zdravotníkov a politikov NLD.
V januári 2022 analytici uviedli, že vo väčšine krajiny dochádza k stretom medzi ľudovými obrannými silami a armádou. Násilie sa neobmedzuje len na oblasti na hraniciach Mjanmarska, kde žije veľké množstvo etnických menšín, ale vyskytuje sa aj vo veľkých centrálnych mestách, ako sú Mandalay a Rangún. Rozsiahle násilie donútilo tisíce civilistov k úteku do susednej Indie a Thajska. Opozícia zabránila armáde upevniť si kontrolu nad krajinou. Hrozí, že zdĺhavá a čoraz násilnejšia konfrontácia sa tak skoro neskončí.
Bola tu vždy vojenská junta?
Mjanmarsku vládla vojenská junta mnoho rokov – od získania nezávislosti spod britskej koloniálnej nadvlády v roku 1948. Barmská únia vznikla ako parlamentná demokracia podobne ako väčšina jej nových nezávislých susedov na indickom subkontinente. Zastupiteľská demokracia však trvala len do roku 1962, keď sa generál Ne Win postavil na čelo vojenského prevratu a udržal sa pri moci ďalších dvadsaťšesť rokov.
Ne Win zaviedol v roku 1974 novú ústavu založenú na izolacionistickej zahraničnej politike a socialistickom ekonomickom programe, ktorý znárodnil veľké barmské podniky. Ekonomická situácia sa rapídne zhoršila, zavládlo čierne trhové hospodárstvo. V roku 1988 viedla rozsiahla korupcia, rýchle zmeny v hospodárskej politike súvisiace s mjanmarskou menou a nedostatok potravín k masívnym protestom. V auguste 1988 armáda zasiahla proti demonštrantom, pričom zabila najmenej tritisíc ľudí a tisíce ďalších vyhnala z krajiny.
Po zásahu v roku 1988 Ne Win odstúpil z funkcie predsedu strany, hoci zostal aktívny v zákulisí, keď sa moci ujala iná vojenská junta. V roku 1989 zmenil nový vojenský režim názov krajiny z Barmského zväzu na Mjanmarský zväz a hlavné mesto Rangún bolo premenované na Yangon. V roku 2005 presťahovala vojenská vláda administratívne hlavné mesto do Nay Pyi Taw, mesta, ktoré postavila v centre Mjanmarska. Junta tvrdila, že názov Barma je pozostatkom koloniálnej éry, ktorá uprednostňovala barmanskú etnickú väčšinu, a že pomenovanie Mjanmarsko je inkluzívnejšie. Oficiálna politika USA stále hovorí o krajine ako o Barme, hoci väčšina krajín ju nazýva Mjanmarsko.
V roku 2007 vypukla takzvaná šafranová revolúcia – rozšírené protivládne protesty, ktoré boli vyvolané zvýšením cien pohonných hmôt a pomenované podľa šafranových rúch, ktoré nosili zúčastnení budhistickí mnísi. Junta čeliac medzinárodnému tlaku začala uvoľňovať kontroly a verila, že môže naďalej vládnuť Mjanmarsku, aj keď mierne ustúpi. Možno tiež chcela pritiahnuť nejaké investície a znížiť svoju závislosť od Číny. V roku 2008 presadila novú ústavu, ktorá platí dodnes. Dala armáde rozsiahle právomoci aj pod civilnou vládou. Vojenskú juntu oficiálne rozpustili v roku 2011 a na prechodné obdobie bol zriadený civilný parlament ovládaný armádou, počas ktorého za prezidenta vymenovali bývalého armádneho byrokrata a premiéra Theina Seina. Prezident Thein Sein stál na čele niektorých reforiem vrátane udeľovania amnestie politickým väzňom, uvoľnenia cenzúry médií a hospodárskej politiky podporujúcej zahraničné investície. V roku 2015 sa v Mjanmarsku konali prvé celoštátne voľby s viacerými stranami. Opozičná strana NLD Su Ťij s veľkým náskokom zvíťazila. Noví zákonodarcovia zvolili za prezidenta Htina Kyawa, dlhoročného dôverníka Su Ťij. Skutočnú moc však mala v rukách Su Ťij, ktorá bola vymenovaná na novovytvorenú pozíciu štátnej radkyne a stala sa de facto šéfkou civilnej vlády. Tatmadaw si však ešte vždy zachoval kontrolu nad domácou bezpečnosťou, väčšinou aspektov zahraničných vzťahov a mnohými ďalšími záležitosťami súvisiacimi s domácou politikou. Ústava z roku 2008 obsahuje v skutočnosti ustanovenia na ochranu dominancie armády, ako je napríklad vyhradenie niekoľkých parlamentných kresiel pre armádu.
Prečo je v Mjanmarsku toľko etnických konfliktov?
Mjanmarsko je rôznorodá krajina, v ktorej štát uznáva vyše sto etnických skupín. Etnickí Barmčania známi ako Bamarovia tvoria zhruba dve tretiny obyvateľstva, majú v spoločnosti privilegované postavenie a zastávajú väčšinu vládnych a vojenských funkcií. Na druhej strane čelia mnohé etnické menšinové skupiny systémovej diskriminácii, nedostatku ekonomických príležitostí a rozvoja vo svojich regiónoch, minimálnemu zastúpeniu vo vláde a zneužívaniu zo strany armády.
Pred prevratom v roku 2021 sa bojovalo predovšetkým v pohraničných oblastiach Mjanmarska. Medzi bojovníkov s vládnymi silami patrí okrem iných skupín Karenská národná oslobodzovacia armáda v štáte Kayin, Kachinská nezávislá armáda v Kachinskom štáte a armáda štátu Shan v štáte Shan. V konfliktoch zahynuli desaťtisíce ľudí. Pozorovatelia ľudských práv už mnoho rokov dokumentujú postup Tatmadaw voči civilistom v oblastiach obývaných prevažne etnickými menšinami. Patria k nemu mimosúdne popravy, nútené práce, znásilňovanie, mučenie a využívanie detských vojakov. Pred prevratom v roku 2021 utieklo do zahraničia vyše milióna ľudí. Státisíce ďalších zostávajú vnútorne vysídlené. Mnohí z týchto utečencov v posledných rokoch sú Rohingovia, prevažne moslimská etnická menšina, ktorá už aj predtým čelila desaťročiam represií. V rokoch 2016 a 2017 uskutočnil Tatmadaw a miestne bezpečnostné sily proti Rohingom brutálne ťaženie, ktoré zabilo tisíce ľudí a zničilo stovky dedín. Organizácie na ochranu ľudských práv a predstavitelia OSN majú podozrenie, že armáda spáchala na Rohingoch genocídu. V roku 2019 podala Gambia na Medzinárodný súdny dvor prvú medzinárodnú žalobu proti Mjanmarsku, v ktorej obvinila krajinu z porušovania Dohovoru OSN o genocíde. Vláda aj armáda Su Ťij popreli, že by dochádzalo k etnickým čistkám a Su Ťij obhajovala armádu pred tribunálom v Haagu. Očakáva sa, že predstavitelia vojenskej junty vznesú prvé námietky k prípadu zo začiatku roku 2022, ale na konečné rozhodnutie sa môže čakať roky. Väčšina Rohingov hľadala útočisko v Bangladéši, kde sú však zdroje a pôda na ochranu utečencov obmedzené. Bangladéš trvá na repatriácii rohingských utečencov do Mjanmarska, ale prevrat zastavil rozhovory medzi krajinami.
Koniec 1.časti a onedlho si povieme nielen o iných skutočnostiach, ale aj čo na to Čína, ktorá berie Mjanmarsko za svoju sféru vplyvu a je to tiež ich achillova päta jej medzinárodnej politiky.
O svojich cestách píšem aj knihy. Moju poslednú knižku si viete kúpiť aj s podpisom
Máte otázky na článok „Mjanmarsko (Barma) alebo čo sa tu deje a bude diať“? Dajte do komentu a radi odpovieme.
Autor
Čítať viac článkov