V povodí rieky Niger leží aj vnútrozemský štát Mali. Pri upustení uzdy predstavivosti pripomína svojím tvarom motýľa. Niežeby to bol on, ktorý ich celosvetovo ukrýva najviac. Najväčším počtom motýľov sa pýši Kolumbia. Mali však vlastní miesto príbehov, ktoré vedci nedokázali rozlúsknuť.
Výhľad zo skalných útesov zvyčajne ponúka krajinu ako na dlani, ukazuje jej tajomstvá a otvára cestu k neznámym. No nie všade to funguje na tomto princípe. Napríklad, môžete sa nachádzať vysoko, no nič nevidíte. Možno z toho dôvodu, lebo nič vidieť ani nemáte.
Inteligentná záhada v západnej Afrike
Medzi savanou a nížinou rieky Niger… v oblasti Mopti v štáte západnej Afriky Mali, blízko hraníc s krajinou Burkina Faso. Na týchto súradniciach našli a neskôr v roku 1989 vyhlásili za svetové dedičstvo UNESCO nadpozemské miesto zo zmesi hliny, slamy a hovädzích exkrementov.
Splývalo s okolitým svetom. Zámer tak splnilo – byť neviditeľný a žiť si po svojom v tieni baobabov. Miesto sa okrem úkrytu premenilo na ochranný domov. Domov kmeňa, ktorý vedel o pôvode sveta a vesmíru fascinujúce údaje bez toho, aby v ruke držal ďalekohľad alebo iný technologický prostriedok.
Záhadné mohutné útesy
Reč je o zemi Dogonov. Veľkolepej špeciálnej trhline. Tvorí ju Bandiagarský zlom, známy aj ako útesy Bandiagara. V niektorých častiach je skutočne vysoký a šplhá sa do výšky pol kilometra. Meria približne 150 kilometrov. A práve k útesom sú pripevnené stavby. Domy bez elektriny, bez spevnenej cesty, no plné duchovných myšlienok ich obyvateľov Dogonov. Pred nimi tu údajne žil iný kmeň, kmeň Tellemov. V priebehu 13. až 15. storočia steny skál začali obývať obyvatelia kmeňu Dogonov a zostali v nich dodnes.
Prvky Dogonov
Ich kultúra je prastará a plná farebných tancov s veľkolepými maskami, ktoré nosia počas svojich obradov. Zobrazujú ľudské tváre a duchov. Ide o jednu z najzáhadnejších etnických skupín na africkom kontinente. Ovládajú originálnu techniku sochárstva a v centre ich života je veľká rodina: mama, otec a deti.
Poznali údaje, ktoré sú pre vedcov nepochopiteľné
Do rodiny kmeňa by po toľkých výskumoch zapadli už aj mnohí vedci. Skúmali ho zas a znova po celé desaťročia. Mnohé znalosti Dogonov však nikdy nerozlúskli. Harvardská univerzita sa venovala aj ich maľbám. Viacerých vedcov však zaujali ich poznatky v spojitosti s hviezdou Sírius.
Čo je to hviezda Sírius a čo má africký kmeň s ňou spoločné
Sírius je okrem literárnej postavy z Harryho Pottera aj najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy. Staroveké civilizácie fascinovala už odjakživa. Je 25-krát svietivejšia ako Slnko.
Často ju nazývajú aj psia hviezda, z toho dôvodu, že je súčasťou súhvezdia Veľký pes. Výraz hviezda má svoje úskalia, Sírius totiž nie je len hviezda, je dvojhviezda. Teda je zložená z dvoch hviezd, ktoré sú gravitačne viazané. Spomínaná hviezda sa preto nazýva Sírius A, existuje totiž aj Sírius B, je to jej menšia „sestra“, biely trpaslík, ktorý je nemožné pozorovať bez dobrého ďalekohľadu. Kmeň Dogonov ho však nemal a aj tak o hviezde vedel.
Oslavy hviezdy
Naviac Dogoni každých 50 rokov oslavovali sviatok „sigu“, ktorý bol prepojený s hviezdou Sírius B. Vedeli totiž, že Sírius B je veľmi ťažký a obeh okolo Síria A trvá 50 rokov, teda rovnaký počet rokov, aký čakali na oslavy. Okrem hviezdy poznali aj prstence Saturna alebo štyri mesiace Jupitera, ktoré taktiež nie sú voľným okom viditeľné.
Hoci technologické výdobytky pribúdajú, ústny prenos informácií neprestáva fungovať. Z generácie na generáciu, starší Dogon vnukovi stále reprodukuje jedinečné príbehy. Vedci ich vnímajú ako vedecky vyspelý národ. Predpovede a poznatky nie sú ich jediné silné stránky, mnohí starší nedajú dopustiť ani na svoju prírodnú medicínu.
Autor
Čítať viac článkov