Svet každoročne prichádza o tretinu potravín, čo zodpovedá približne 1,3 miliarde ton jedla ročne. A ako s tým súvisí pojem Mottainai, ktorý si v uplynulých desaťročiach získal ekológov?
Voda, ktorou si človek umyje ruky, sa dá využiť aj na toaletu. Alebo z roztrhaných záster či šiat možno vyrobiť čelenky alebo šatky. A zvyšky zeleniny možno využiť v krémových polievkach alebo na dochutenie jedál. Aj na toto poukazuje japonská fráza もったいない – Mottainai. Ak by sme výraz preložili do slovenčiny, znamenal by: „Aký odpad!“ alebo „Neplytvaj, nechcem, neprosím si.“ Ide o „ pomyselný povzdych“, ktorým vyjadrujeme rozhorčenie pri plytvaní jedlom.
Čo ním chce spoločnosť dosiahnuť?
Nemá odplašiť, ani vystrašiť. Fráza, a najmä jej myšlienka, vznikla ešte v 15. storočí. Upozorňuje na minimalizáciu odpadu v japonskom živote. Fráza Mottainai ožíva dokonca aj v najhonosnejších, ba aj v michelinských reštauráciách Japonska. Šéfkuchári sa v nich totiž nesnažia uvariť len chutné jedlo, ale nájsť spôsob ako upotrebiť každú časť zeleniny, ovocia alebo živočíšneho produktu.
Tajomstvo jedinečnej príchute sa skrýva dokonca aj v stonkách, odrezkoch alebo vo vnútornostiach. Kuchári tak jednou ranou zabijú dve muchy: jedlo originálne dochutia a znížia náklady naň.
Kto pojem spopularizoval?
Nie Japonci, ale kenská aktivistka a ekologička Wangari Maathai. Japonsko navštívila ešte v roku 2005 a myšlienka Mottainai ju rýchlo nadchla. Neskôr frázu využila aj ako slogan v Organizácii Spojených národov na podporu a ochranu životného prostredia.
5 krajín s najmenším plytvaním jedla
Japonsko
Bez pochýb medzi nimi nechýba Japonsko, ktoré plytvanie potravinami vníma vážne. Bojuje preto na viacerých frontoch, nielen s odpadom v honosných reštauráciách: na stole sú napríklad aj bonusové body za nákup potravín krátko pred spotrebou alebo pomoc národnej organizácie, ktorá potraviny zachraňuje a distribuuje ľuďom v núdzi.
Nórsko
Vlastní nejeden obchod s potravinami, ktorý sa zameriava výhradne na predaj potravín krátko pred spotrebou alebo po dátume spotreby. Tamojšia vláda a miestny potravinový priemysel dokonca podpísali dohodu o znížení potravinového odpadu na polovicu do roku 2030.
Južná Kórea
Stačili 4 roky, dobrý plán a Južnej Kórei sa podarilo znížiť plytvanie potravín až o 10 %. Všetko začalo v Soule, kde úrady zaviedli recyklačný poplatok. Podľa množstva odpadu ľudia dostanú účet, ktorý následne musia zaplatiť. Niet divu, že plytvajú menej. Nariadenie dokonca zožalo taký úspech, že ho rýchlo zaviedli aj iné provincie a mestá.
Dánsko
Pýši sa najväčšou iniciatívou v oblasti plytvania potravinami z európskych krajín. Proti nadmernému plytvaniu bojuje najmä kampaňami a osvetou.
Francúzsko
Darovať jedlé potraviny, nie ich vyhadzovať. Aj toto je jeden zo zákonov, ktorý Francúzsko zaviedlo. Za porušenie zákona hrozí manažérom obchodov nielen vysoká pokuta, ale aj väzenie.
Autor
Čítať viac článkov