Extrémne počasie tohto leta je znamením. Nie je to anomália, ale začiatok. Začiatok extrémnych výkyvov, ktoré prichádzajú so zhoršujúcou sa klimatickou zmenou.
Po takmer trištvrte roku sa zdá, že rok 2023 si svoje smerovanie už predurčil. Pre mnohých bude v spomienkach extrémny. Extrémne poveternostný, extrémne horúci, extrémne daždivý alebo extrémne horľavý. Niet sa čomu diviť. Vrtuľníky vypúšťajúce vodu krúžili doslova nad celou planétou.
Požiare v Kanade, najsilnejšia búrka v Hongkongu za uplynulých 140 rokov, ničivý požiar na havajskom ostrove Maui, záplavy v Líbyi, hurikán na Floride, najskôr vlny letných požiarov a neskôr záplavy v Grécku, tajfún v Číne alebo záplavy v Slovinsku. Ekologické katastrofy sa so zmenou klímy rapídne zhoršujú.
„Globálnemu otepľovaniu počas posledných troch mesiacov neunikol nik na Zemi.“
Andrew Pershing, Climate Central, The Guardian
Zem zažila historicky najteplejšie leto. Podľa Copernicus Climate Change Service, služby pod záštitou Európskej únie, bolo obdobie medzi júnom a augustom najteplejším letom na severnej pologuli.
Teploty sa v priemere pohybovali 0,6 °C nad priemerom z rokov 1991 až 2020, teda 0,29 °C nad priemerom z uplynulého leta.
„V Japonsku tento rok už o siedmej hodine ráno namerali viac ako 30 °C horúčavy, čo sa za posledných 100 rokov meraní nikdy nepodarilo.“
Martin Navrátil
Klimatická zmena a extrémne počasie
Nielen nezisková organizácia Climate Central vidí za rekordnými horúčavami znečistenie uhlíkom. Organizácia tvrdí, že vplyv teplotnej zmeny videli vo všetkých krajinách, ktoré analyzovali. Zaznamenali ho dokonca aj na južnej pologuli, kde je v tomto čase najchladnejšie obdobie roka. Podľa nich je nemožné dosiahnuť dané extrémne teploty bez ľudskej činnosti a bez dôsledkov zmeny klímy. Vedci poukazujú na komplikované prepojenie medzi klimatickou zmenou a extrémnym počasím.
„S veľkou pravdepodobnosťou môžeme povedať, že bez zásahu ľudskej činnosti by sme neboli svedkami týchto extrémnych udalostí.“
Michael Mann, Penn Center of Science, Sustainability and the Media, National Geographic
Napriek tomu, že mnohí si netradične horúce počasie aj v septembri pochvaľujú, vedci sa obávajú, že otepľovanie v Arktíde oslabí prúdenie morských prúdov a predĺži vlny horúčav. Tým sa podnieti väčší vznik požiarov a roztopenie ľadovcov.
„Na Antarktíde dávno nezažili také teplé počasie. Zmena počasia nesúvisí len s tým, že je na Antarktíde teplejšie, a preto sa viac roztápajú ľadovce. Domáci poukazujú aj na to, že je veternejšie ako kedysi.“
Martin Navrátil
A čo ostrovy v Indickom oceáne
V prvej línii ohrozenia je aj Indický oceán. Hladiny morí v ňom v priemere stúpajú rýchlejšie ako v Atlantiku a v Tichomorí. Samozrejme, ide o globálny problém, hladina morí za uplynulých 30 rokov stúpla na svete o približne 10 cm. No kým počas 20. storočia stúpala o 1,5 mm ročne, aktuálne o 3,9 mm.
Teplotný rozdiel oceánov
Za zvyšovaním hladiny však nie je len topenie ľadovcov, kľúčovým je aj takzvaná tepelná expanzia. Hladina morí stúpa na rôznych pobrežiach odlišnou rýchlosťou. V Indickom oceáne, ktorý ma zvyčajne teplejšie vody než iné oceány, stúpa rýchlejšie. Mnohé pláže preto v tejto oblasti čelia zatopeniu. Medzi nimi Maledivy alebo Maurícius.
Predpokladajú, že polovica bielych pláží na Mauríciu bude v priebehu 50 rokov erodovaná.
Prírodné proti umelému
Ani umelé veci nemusia byť na škodu. Odborníci vidia prijateľné riešenie severovýchodne od hlavného mesta Maledív Malé. Leží tam umelo vytvorený ostrov Hulhumalé.
Ide o umelo vytvorený ostrov, ktorý vznikol pre nedostatok pôdy na ostrove Malé. Riešenie je v jeho výške, leží totiž v dvojnásobnej nadmorskej výške ako ostrov Malé alebo ako väčšina ostrovov na Maledivách. Jeho obyvatelia si tak oproti iným „kúpili čas“ pred existenčnými problémami.
Prírodné riešenie
Do hry však vstupujú pri rekultivácii pôdy aj environmentálne problémy. Bagrovanie poškodzuje koralové útesy. Odborníci tvrdia, že najlepšou obranou je prirodzená pobrežná bariéra z koralových útesov. Niektoré druhy koralov sú však odolnejšie ako iné. Biológovia sa preto pokúšajú rozmnožiť koraly, ktoré by v budúcnosti vydržali ťažšie klimatické podmienky.