Pred pár mesiacmi som si povedal, že ak na svojich cestách narazím na nejaký legendárny hotel, ubytujem sa v ňom. Na cenu nebudem pozerať. Lenže ak toto poviem svojmu okoliu, hneď počujem od kamarátov otázku, či naozaj myslím to najdrahšie ubytovanie – od Marina Bay v Singapure až po hotel Ritz v New Yorku. Ak sa povie Singapur, spomínaný hotel Marina Bay ma vážne neláka. Skôr pokukujem po kráse menom Raffles, ktorá je nasiaknutá skutočnou históriou. A tu sa dostávame k môjmu pojmu legendárny hotel. Musí to byť miesto, kde sa písala história, rozprávali príbehy, niečo sa tam vytvorilo alebo to bolo dôležité spoločenské miesto. Aby ste si vedeli predstaviť pojem legendárny hotel, premiestnime sa napríklad do Laosu, konkrétne do mesta Battambang. V tomto meste viete nájsť aj luxusnejšie a drahšie miesta, ale pre mňa je číslo jeden hotelík La Villa z roku 1930. Je to stavba v štýle art déco, kde bývali nielen najznámejší francúzski politici v rámci Indočíny, ale tiež sa tu uskutočňovali rôzne spoločenské stretnutia. Ak vojdete do izby, omráči vás história v podobe vysokých stropov, nábytku a esencie vtedajšieho štýlu. Už mi rozumiete?
Osud ma opäť posunul do Uzbekistanu, kde som s našou súkromnou skupinou brázdil Strednú Áziu. Uvedomil som si, že v Taškente je legendárny hotel, v ktorom býval nielen Fellini či Mastroianni, ale ak ste sem prišli v období existencie Sovietskeho zväzu, ako „inostranec“ čiže cudzinec ste mohli bývať len tu.
Vitajte v hoteli Uzbekistan! Ak sa povie sovietska architektúra, asi vám ihneď napadnú obrovské betónové budovy. Aj tento hotel je budova v známom brutalistickom štýle. Termín „brutalista“ (z francúzskeho „beton brut“ – surový betón) prekvital v 50. – 70. rokoch 20. storočia, inšpirovaný dielami Le Corbusiera a Ludwiga Miesa van der Rohe. Ako architektonický štýl sa spájal aj so sociálnou, utopickou ideológiou. Po ničivom zemetrasení v Taškente v roku 1966 bolo rýchlo postavených mnoho veľkých obytných blokov, kde by mohli bývať bezdomovci. Neskôr tam postavili niekoľko veľkolepých budov, ako aj úžasný systém metra. Vedeli ste, že Taškent má prvé metro v Strednej Ázii?
Ale späť k hotelu. Práve počas veľkej prestavby mesta sa myslelo aj na ubytovacie kapacity, a preto bol v roku 1974 otvorený spomínaný hotel Uzbekistan.
„Bol to najlepší hotel nielen v Uzbekistane, ale aj v celej Strednej Ázii,“ vyhlási hrdo sprievodca, ktorý pozná všetky zaujímavé príbehy a historky. „Nešlo len o samotný hotel ako ubytovaciu kapacitu, ale aj o reštauráciu a bar. Herci, speváci či regionálni politici sa tu radi stretávali.“ Sláva hotela začala upadať v 90. rokoch, keď sa sovietske impérium rozpadlo. Peňazí bolo málo, nič sa neinvestovalo, všetko akosi chradlo. Hotelová recepcia sa dokonca stala miestom prvokontaktu s dámami, ktoré sa chceli s náhodnými klientami rozprávať v ich izbách. Na niekoľko rokov sa na hotel zabudlo a nikto tam nechodil. Nakoniec ho kúpil istý záujemca zo Singapuru a dal mu novú tvár.
Ako hodnotím hotel? Čo naň hovorím? Odporúčal by som vám ho? Zaslúži si štyri hviezdičky? To všetko sa dozviete vo videu.
Máte otázky na článok „Legendárny hotel Uzbekistan v Taškente“? Dajte do komentu a radi odpovieme
Chceli by ste s nami spoznať nielen Uzbekistan, ale aj Turkménsko? Pozrite si našu ponuku
Autor
Čítať viac článkov