Skutočný čaj pozostáva zo sušených listov rastliny camelia sineasis zaliatych vodou. Zabudnite na zaliate bylinky alebo ovocie. Technicky to čaj nie je, aj keď ho tak v slovenčine voláme. Najpravejší a najpôvodnejší je čistý zelený čaj bez cukru, medu, citrónu a všetkých prídavkov, ktoré my Európania milujeme. Len voda a lístky. Komu však napadlo zalievať listy nejakej rastliny vodou? Čo s tým má kung fu? A ópium? Odpovede na tieto otázky a ďalšie zaujímavosti o čaji nájdete v prvej časti nášho čajového cyklu.
Kde bolo, tam bolo…
Odkiaľ je čaj? Väčšina ľudí háda Čínu. Na druhom mieste je India. Aby sme boli úplne spravodliví, tak uznáme oba výsledky. Rastlina camelia sineasis je podľa genetických výskumov z regiónu na hraniciach Číny, Indie a Mjanmarska –konkrétne z dnešnej čínskej provincie Yunnan a súčasného indického štátu Assam. Dodnes sú obidva tieto regióny preslávené svojím čajom a v Yunnane dokonca nájdete aj divoké čajovníky. Ako bežný nápoj sa však čaj objavil práve v Číne. Podľa tradície ho začal variť tretí nebeský cisár Shennung. Ten pred 5-tisíc rokmi chodil po svete a ochutnával všetky rastliny, aby popísal ich vlastnosti. Čaj ho mimoriadne zaujal, a tak ho zaviedol ako liečivo pre všetky nasledujúce generácie. Jediný háčik je v tom, že Shennung zrejme nikdy neexistoval (mal mimo iného vynájsť poľnohospodárstvo a je uctievaný ako boh medicíny). Počiatky čaju môžeme preto označiť doslova za mýtické.
Bojový stimulant
Čo sa historicky doložených faktov týka, vieme, že sa čaj používal na čínskom dvore ako liek už v druhom storočí pred Kristom. Už na prelome letopočtu boli popísané jeho stimulačné účinky a začal sa piť aj mimo akútnych chorôb. Čaj dokonca figuruje aj pri zrode najslávnejšieho chrámu Číny, Šaolinu. Indický mudrc Bodhidharma vraj chcel v 5. storočí naučiť mníchov v starej Číne telocvik, lebo sa mu zdalo, že zanedbávajú starostlivosť o telo. Tí sa však nechceli učiť, a tak sa Bodhidharma rozhodol, že bude meditovať bez spánku kým sa neodhodlajú na cvičenie. Trvalo to deväť rokov apodľa legendy pritom na sekundu zaspal. Raj to Bodhidharmu tak nahnevalo, že si odrezal očné viečka a odhodil ich. Na mieste, kde dopadli, údajne vyrástla čajová rastlina, ktorá mu pomohla dokončiť deväť rokov bdenia a presvedčiť mníchov o dôležitosti jeho učenia. Ctihodný mních bez viečok potom začal učiť telocvik a z jeho učenia sa malo zrodiť dnes už preslávené šaolinské kung fu. Môžeme preto s istou dávkou nadhľadu povedať, že bez čaju by sme nemali ani bojové umenia a obľúbené hviezdy ako Bruce Lee alebo Jackie Chan.
Čajová biblia
Mýtické počiatky čaju sú možno až úsmevné, ale dokladujú dôležitú pozíciu tohto populárneho nápoja v rámci kultúry najľudnatejšej krajiny planéty. Kedy sa z lieku stal každodenný nápoj, to presne nevieme, ale už počas slávnej dynastie Tang v 8. storočí spísal učenec menom Lu Yu takzvanú čajovú bibliu. V tej popísal čaj, jeho prípravu a dal základ rôznym rituálom, ktoré sa s čajom na Ďalekom Východe spájajú dodnes. S istotou preto môžeme povedať, že od 8. storočia bol čaj každodennou súčasťou života v Číne. Zároveň v tomto období najviac prekvital obchod na najslávnejšej obchodnej ceste sveta – Hodvábnej ceste. Čaj sa stal jeho neoddeliteľnou súčasťou. Z Číny sa takto čaj dostal do moslimských krajín a neskôr aj do Európy. Zároveň sa šíril aj smerom na východ a čajový obrad a rovnako čaj ako každodenný nápoj sa uchytil aj v Kórei a Japonsku. Čaj sa tak stal jednou z najväčších obchodných komodít celej Ázie.
Z Číny do Európy
Najvýznamnejšie miesto v lukratívnom obchode s čajom si pritom stále uchovávala Čína, ktorá si až do 19. storočia udržala takmer monopol na pestovanie a export čaju. U nás v Európe je s čajom najviac spätá Veľká Británia. Všetci sme počuli o čaji s mliekom a čaji o piatej. Briti sú niečo ako ambasádori čaju v Európe. Keď sa Veľkej Británii podarilo v 19. storočí prebrať dominanciu v námornom obchode, podchytili aj čím ďalej lukratívnejší obchod s čajom a v Londýne sa čaj rýchlo stal až módnou záležitosťou. Najprv to bolo exotické panské huncútstvo, ktoré však rýchlo preberali davy a dopyt po čaji v Británii rástol do obrovských rozmerov. Briti však narážali na problém – monopol Číny. Číňania nemali záujem o výmenu tovaru, chceli len zlato a striebro na drevo a obrovský import čaju začal Britániu ekonomicky príliš zaťažovať. A tak britskí lordi hľadali riešenie a odpoveď na otázku, čo vymieňať za čaj.
Čaj a ópium
Tu sa na scéne objavuje ópium – vysoko návykové a lacné na dopestovanie v teplých regiónoch britskej Indie. V našom podvedomí sa možno táto droga spája s Čínou, ale v 19. storočí bola v krajine draka nelegálna a prísne regulovaná. Briti sa to však rozhodli zmeniť a začali mohutnú operáciu pašovania ópia do Číny výmenou za čaj. Čínske úrady sa bránili a eventuálne sa dostali do priameho konfliktu s britskými pašerákmi. To viedlo až k mohutnému stretu východnej a západnej civilizácie v konflikte známom ako ópiové vojny. Rovnako by sme však o nich mohli hovoriť aj ako o čajových vojnách, keďže motívom na vnútenie ópia Číne bol dopyt po čaji a znížení obchodného schodku Anglicka. Tento cieľ Briti aj dosiahli, Čínu pokorili, cisárstvo muselo proti svojej vôli povoliť import ópia a začať ho vymieňať za čaj. Takto začal vznikať koncept čínskych ópiových brlohov, ktoré však boli postavené na britských základoch.
Ako sa však čaj dostal k nám? Prečo existuje čierny čaj? Čo má čaj s vínom? Viac sa dozviete v druhej časti nášho čajového cyklu.
Chcel by si sa s čajom zoznámiť osobne v Ázii? Inšpiruj sa našim itinerárom a naplánuj si cestu do Číny alebo sa pridaj na náš zájazd do Ríše stredu alebo do Indie.
Autor
Čítať viac článkov