Krajiny nechce len precestovať, snaží sa ich pochopiť, zažiť a vstrebať. Užiť si ich odlišnosti a precítiť ich. Rád sa vracia do rovnakých krajín a poznáva ich hlbšie a hlbšie. Spoznajte v rozhovore Samuela Kĺča, profesionálneho cestovateľa, sprievodcu a zároveň nášho Travelistan „šéfa Ázie“.
Vníma, aby spoznával a učí sa, aby chápal. Taký je Samo, ktorého fascinuje Ázia. Sám vraví, že čím inakšie, tým lepšie. Viac o tom, aké krajiny Ázie sú hitom tohto roka, či o tom, čo je na sprevádzaní najťažšie, sa dozviete v rozhovore.
Politológ s dušou na cestách a v horách? Je takýto Samo z Travelistanu?
Zaujímavý sumár. Mám titul politológ, no z odboru európske štúdiá a medzinárodné vzťahy. Takže… vždy to u mňa zaváňalo zahraničím. No a na cestách a v horách som priebežne, takže tento opis na mňa asi sedí. Fascinuje ma svet, jeho rozmanitosť a malebnosť. Či už sú to exotické kultúry ďalekého východu, hory Strednej Ázie alebo duša chrámov Tibetu či Južnej Ázie.
Súčasťou Travelistan tímu si už dva roky, čomu sa venuješ?
…viacerým veciam. Samozrejme, cestujem, no aj navrhujem zájazdy, cesty a aj ich sprevádzam. Robím aj sociálne siete, píšem a premietam. Písanie a premietanie ma veľmi baví, no nie vždy je na to toľko času, koľko by som chcel. Keby som mal štítok na dverách kancelárie (nemám ani tie dvere), bolo by tam asi napísané „odborník na Áziu” alebo „šéf sprievodcov“. Druhý formálny titul mi vymyslel Martin.
Mám totiž 10 rokov skúseností so sprevádzaním a ešte viac s rôznymi systematickými vecami typu nábor, školenie alebo príprava postupov. Kedysi som dokonca napísal aj manuál bankového call centra, čo znie takmer neuveriteľne… A minule som dokonca vysával kanceláriu… Pre mnohých, čo ma poznajú, znie toto ešte nepravdepodobnejšie… Dá sa povedať, že je to naozaj rôznorodé.
Pre Travelistan teda sprevádzaš najmä v Ázii, napríklad vo Vietname, Číne, Indii, Tibete, Kambodži,… Do ktorej krajiny sa najradšej vraciaš počas sprevádzania? Máš medzi nimi svoju kultúrnu srdcovku?
…tu si pekne vymenovala viacero mojich obľúbených krajín. Vo väčšine týchto destinácií som bol aj 20-krát, ba aj viac – súkromne aj pracovne sa do nich rád vraciam. Na sprevádzanie sú to asi Vietnam a Kambodža, ale aj Čína. Vietnam a Kambodža sú malebné a kultúrne zaujímavé.
Našincom sa páčia a sprevádzanie v nich vie byť príjemné. No a Čína… tá je asi kultúrnou srdcovkou. Tým, že je krajina kultúrne veľmi odlišná, pomerne náročne sa v nej sprevádza. Často si klient sám ani nevie objednať v reštaurácii. No mňa to baví. Fascinuje ma, koľko je v Číne odlišností. Stále niečo nové. Aj po rokoch a desiatkach návštev tu stále niečo nachádzam a niečo sa naučím. Iné jedlo, iné stolovanie, iný jazyk.
Prečo práve Ázia a nie napríklad Afrika, Latinská Amerika alebo USA, ktoré si tiež navštívil? Čo ťa na východe tak fascinuje?
Fascinácia pramení z kultúrnych odlišností. Nevyčerpateľná studnica je aj Afrika, no Ázia je svojím spôsobom pohodlnejšia tým, že má lepšiu infraštruktúru. Fascinuje ma aj dejepis, bavia ma dejiny a rôzne impériá. A tých bolo v Ázii vyše hlavy.
Je medzitým aj miestna kuchyňa, keďže je pravdou, že radšej zamieriš do vietnamskej reštaurácie ako na salaš?
Uznávam… Jedným z faktorov je aj kuchyňa. Nezavrhol by som salaš, lebo dobré strapačky nie sú zlé, ale rád navštívim vietnamských priateľov a podporím ich diasporu. K Číňanom u nás prakticky nechodím, väčšinou jedlá prispôsobia našim chutiam a ja mám rád autenticitu. Aj preto som počas covidu začal variť. Mám suroviny, omáčky, plynový sporák a robím jedlá na woku, thajské kari, ale napríklad aj kórejskú nakladanú zeleninu kimči. Ázijská kuchyňa má veľký pretlak na chuťové bunky a človek si na to ľahko zvykne.
Možno preto občas naozaj ten salaš zanedbám. Čoskoro sa chystám na Liptov a mojím cieľom sú korbáčiky. Som veľkým fanúšikom kyslej kapusty… Nechcem sa teda dávať do nejakej čisto ázijskej škatuľky.
Kto vie o sebe viac? Slováci o obyvateľoch Ázie alebo oni o Európanoch?
Obe skupiny vedia o sebe veľmi povrchne. My si predstavujeme ázijských priateľov so slamenými klobúkmi ako sadia ryžu alebo robia lacnú elektroniku. Oni si zas myslia, že sme cool mudrlanti popíjajúci kávu. A navyše leniví… lebo chceme pracovať presne 8 hodín denne. Možno trochu dotiahnuté do extrému, no v podstate pravdivé. Stereotypy sú na oboch stranách. Preto je dôležité cestovať a zažiť kultúrnu výmenu.
Kultúry sa ovplyvňovali relatívne málo. Oba konce Eurázie prišli niekedy k iným záverom. Veľa vecí je iných, ale nikdy to neznamená, že to európske alebo ázijské riešenie vecí je správne. Je to o kultúrnom kontexte.
V Ázii ešte zostaneme. Ktoré ázijské krajiny sú podľa teba hitom 2024 a budú hitom 2025?
Hitom je určite Japonsko. Nielen podľa mňa, ale aj podľa štatistík, ktoré ukazujú, že krajina má za prvé mesiace hlavnej sezóny (od marca) najviac turistov v histórii. Myslím si, že to bude pokračovať aj budúci rok. V Osake má byť EXPO a ide o veľkú udalosť pre turistický ruch. Enormne ide dopredu aj Kórea. Asi aj vďaka K-popu a ich filmovej produkcii, ktoré za posledné roky prerazili aj u nás v Európe. Silná je aj Čína.
Medzi plážové hity by som zaradil rozhodne Filipíny, ktoré sú pre nás prístupnejšie aj pre výhodnejšie letenky v uplynulých mesiacoch. Za čierneho koňa považujem zas Indonéziu, kde turisti začínajú vo veľkom objavovať krásy krajiny mimo Bali, ktoré vnímajú ako „preturistikované“ (stále je krásne, no turizmus v oblasti je obrovský).
Nielen roky sprevádzaš, ale aj školíš sprievodcov… Aká je podľa teba najlepšia rada pre budúceho sprievodcu?
Sprevádzanie je mýtmi opradená práca. Niektorí ho „predávajú“ ako cestovanie, za ktoré ti niekto ešte aj platí. No je to inak. Platia ti za to, aby si sa venoval klientom a popri tom cestuješ. Každý perspektívny sprievodca by si to mal uvedomiť a k sprevádzaniu by mal tak aj pristupovať. Sprevádzanie nie je o cestovaní. A preto, že človeka baví cestovanie, neznamená, že ho bude baviť aj sprevádzanie.
Tiež nalietané tisíce kilometrov nie sú žiadnym predpokladom toho, že človek bude aj dobrým sprievodcom. Vždy si preto treba vyhodnotiť priority. Ak niekto chce ísť sprevádzať len preto, aby prešiel svet, pravdepodobne sa mu to nepodarí. Naopak, ak aj niekto nemá veľa cestovateľských skúseností, no chce sa učiť, má otvorenú hlavu a vie pracovať s ľuďmi, má šancu si urobiť kariéru. Najlepšie je, samozrejme, ak tie skúsenosti z cestovania sú.
A čo je na sprevádzaní naopak najťažšie?
….opäť sme pri práci s ľuďmi. Ľudia si niekedy myslia, že je to kvôli tomu, že klienti sú hrozní. To však nie je pravda. Sprevádzanie je práca, kde ide človek niekoľko dní, respektíve týždňov, na 100 %.
Neexistuje pracovná doba 8 hodín. S klientami som niekedy 14-16 hodín denne. Sprievodca je zodpovedný za to, aby veci fungovali a aby doručil zážitok. Klienti sú väčšinou fajn. Sú aj ľudia, ktorí sú mimo svojho prirodzeného prostredia unavení alebo sa necítia dokonale. Môžu to dať najavo, no sprievodca udržuje morálku a zabezpečuje, aby zájazd dobre prebiehal. Vypätie je veľké, ako fyzické tak aj psychické, čo si adepti na sprievodcu niekedy neuvedomujú.
Okrem sprevádzania a organizovania zájazdov máš na starosti aj premietania. Uvidíme Ťa toto leto na Tyršáku?
Áno, budem tam. Zahájenie sezóny som zmeškal počas sprevádzania v Číne. Prvý raz budem rozprávať o Tibete v utorok 18. júna s Martinom a neskôr o Číne, možno o Sokotre, Borneu alebo inej exotike.
Premietania mám veľmi rád. Od minulého roka mám opäť požehnane nových fotiek a príbehov a s radosťou ich odprezentujem.
Autor
Čítať viac článkov