Nový Zéland

BEZVÍZOVÝ STYK

Občania Slovenskej republiky môžu na územie Nového Zélandu vstúpiť bez víz, ak ich pobyt neprekročí 90 dní. Pre turistické účely a obchodné cesty postačuje občanovi Slovenskej republiky platný cestovný pas v rámci programu Visa waiver.

Pri inom druhu pobytu (pracovný, štúdijný) aj pri pobyte nad 90 dní je potrebné od novembra 2016 požiadať o vízum na príslušnom veľvyslanectve vo Viedni.

Podrobnejšie informácie môžete získať na https://www.immigration.govt.nz/new-zealand-visas

Poloha:
Oceánia, ostrovy v Južnom Pacifickom oceáne, juhovýchodne od Austrálie

Geografické súradnice:
41 00 J, 174 00 V

Geografické zaradenie:
Oceánia

Rozloha:
celkovo: 268 838 km²
pevnina: 264 537 km²
vodné plochy: 4301 km²
poznámka: zahŕňa aj ostrovy Antipodes Islands, Auckland Islands, Bounty Islands, Campbell Island, Chatham Islands, a Kermadec Islands
porovnanie v rámci sveta: 77

Porovnanie veľkosti:
Viac ako dvojnásobok rozlohy bývalého Československa

Pozemné hranice:
0 km

Pobrežie:
15 134 km

Pobrežné nároky:
teritoriálne moria: 12 nm
priľahlá zóna: 24 nm
exkluzívna ekonomická zóna: 200 nm
kontinentálny šelf: 200 nm alebo po okraj kontinentálneho pásu

Klimatické podmienky:
mierne s veľkými regionálnymi rozdielmi

Terénne členenie:
predominantne hornaté s rozľahlými pobrežnými nížinami

Nadmorská výška:
priemerná nadmorská výška: 388 m
extrémy: najnižší bod: Tichý oceán 0 m
najvyšší bod: Aoraki (Mount Cook) – 3724 m

Prírodné bohatstvo:
zemný plyn, železná ruda, piesok, uhlie, drevo, hydroenergia, zlato, vápenec

Využitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 43,2%
obrábaná pôda 1,8%; stále plodiny 0,3%; stále pasienky 41,1%
les: 31,4%
iné: 25,4% (odhad 2011)

Zavlažovaná pôda:
7210 km² (2012)

Obyvateľstvo – rozdelenie:
viac ako tri štvrtiny novozélanďanov, vrátane pôvodného maorského obyvateľstva, žijú na Severnom ostrove, hlavne v mestských oblastiach

Prírodné nebezpečenstva:
zemestrasenia sú bežné, aj keď väčšinou nie sú vážne; sopečná aktivita
vulkanizmus: významná sopečná aktivita na Severnom ostrove. sopka Ruapehu (2797 m.n.m.), ktorá naposledy vybuchla v roku 2007, zaznamenala viacero veľkých erupcií počas minulého storočia. Sopka Taranaki má potenciál vytvoriť nebezpečné sopečné lavíny a lávové prúdy. Ďalšie historicky aktívne sopky sú Okataina, Raoul Island, Tongariro, a White Island.

Životné prostredie – hlavné ohrozenie:
odlesňovanie, erózia pôdy, pôvodná flóra a fauna značne trpí na invazívne druhy

Geografická poznámka:
Nový Zéland pozostáva z dvoch hlavných ostrovov a niekoľkých menších ostrovov. Južný ostrov, ktorý je väčším z hlavných ostrovov, je 12. najväčším ostrovom planéty a po svojej dĺžke je rozdelený Južnými Alpami. Severný ostrov je 14. najväčším ostrovom sveta a nie je tak hornatý, ale je omnoho sopečnejší. Takmer 90% obyvateľstva žije v mestách a viac ako tri štvrtiny na Severnom ostrove. Wellington je najjužnejším hlavným mestom planéty.

Obyvateľstvo:
4 510 327 (odhad júl 2017)
porovnanie v rámci sveta: 126

Národnosť:
podstatné meno: Novozélanďan
prídavné meno: Novozélandský

Etnické skupiny:
Európska 71,2%, Maorská 14,1%, Ázijská 11,3%, Pacifická 7,6%, Stredný východ, Latinská Amerika a africká 1,1%, iné 1,6%, neuvedené alebo neidentifikované 5,4%
poznámka: dáta sú založené na sčítaní obyvateľstva bežného obyvateľstva s rezidentúrou z roku 2013. Súčet percent je viac ako 100%, keďže respondenti mali možnosť vybrať si viac ako jednu etnickú skupinu (odhad 2013).

Jazyky:
angličtina (de facto oficiálny jazyk) 89,8%, maorštinai (de jure oficiálny jazyk) 3,5%, samoánčina 2%, hindú 1,6%, francúzština 1,2%, severná čínština 1,2%, yue 1%, iné alebo neuvedené 20,5%, Novozélandská posunková reč (de jure oficiálny)

poznámka: súčet v sčítaní je 120,8% kvôli možnosti zvoliť viaceré možnosti (2013)

Náboženstvá:
Kresťania 44,3% (katolíci 11,6%, anglikáni 10,8%, presbyteriáni a kongregační 7,8%, metodisti 2,4%, pentekostálny 1,8%, iní 9,9%), hindisti 2,1%, budhisti 1,4%, maorskí kresťania 1,3%, islám 1,1%, iné náboženstvá 1,4% (vrátane judaizmu, spiritualizmu a náboženstiev New Age, Baha‘i a iných ázijských náboženstiev okrem budhizmu), bez nábožebstva 38,5%, neuvedené alebo neidentifikované 8,2%, odmietli odpovedať 4,1%

poznámka: dáta sú založené na sčítaní obyvateľstva bežného obyvateľstva s rezidentúrou z roku 2013. Súčet percent je viac ako 100%, keďže respondenti mali možnosť vybrať si viac ako jedno náboženstvo (odhad 2013).

Vekové zloženie:
0-14 rokov: 19,69% (muži 454 982/ženy 432 877)
15-24 rokov: 13,35% (muži 309 707/ženy 292 586)
25-54 rokov: 39,82% (muži 900 374/ženy 895 615)
55-64 rokov: 11,89% (muži 261 097/ženy 275 151)
65 rokov a viac: 15,25% (muži 318 089/ženy 369 849) (odhad 2017)

Pomer nezaopatrenia:
celkový pomer nezaopatrenia: 52,9
pomer nezaopatrenia mládeže: 30,5
pomer nezaopatrenia dôchodcov: 22,4
potencionálny pomer podpory: 4,5 (odhad 2015)

Priemerný vek:
celkovo: 37,9 roka
muži: 37,1 roka
ženy: 38,8 roka (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 63

Úroveň rastu obyvateľstva:
0,79% (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 132

Miera pôrodnosti:
13,2 pôrodov/1000 obyvateľov (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 150

Miera úmrtnosti:
7,5 úmrtí/1000 obyvateľov (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 111

Čistá miera migrácie:
2,2 migrantov/1 000 obyvateľov (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 43

Obyvateľstvo – rozdelenie:
viac ako tri štvrtiny novozélanďanov, vrátane pôvodného maorského obyvateľstva, žijú na Severnom ostrove, hlavne v mestských oblastiach

Miera urbanizácie:
urbanizované obyvateľstvo: 86,4% celkového obyvateľstva (2017)
miera urbanizácie: 0,98% ročná miera zmeny (odhad 2015-20)

Hlavné urbanizované oblasti – populácia:
Auckland 1,344 millióna; Wellington (hlavné mesto) 383 000 (2015)

Rozdelenie podľa pohlavia:
pri narodení: 1,05 muži/ženy
0-14 rokov: 1,05 muži/ženy
15-24 rokov: 1,06 muži/ženy
25-54 rokov: 1 muži/ženy
55-64 rokov: 0,95 muži/ženy
65 rokov a viac: 0,86 muži/ženy
celková populácia: 0,99 muž/žena (odhad 2016)

Priemerný vek matky pri prvom pôrode:
27,8 roka
poznámka: priemerný vek žien vo veku 25-29 rokov pri prvom pôrode (odhad 2009)

Materská úmrtnosť pri pôrode:
11 úmrtí/100 000 živých narodení (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 144

Novorodenecká úmrtnosť pri pôrode:
celkovo: 4,4 úmrtí/1 000 živých narodení
muži: 4,9 úmrtí/1 000 živých narodení
ženy: 3,9 úmrtí/1 000 živých narodení (2017)
porovnanie v rámci sveta: 183

Priemerná dĺžka života:
celková populácia: 81,3 roka
muži: 79,1 roka
ženy: 83,5 roka (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 27

Celková pôrodnosť:
2,02 narodeného dieťaťa/žena (odhad 2017)
porovnanie v rámci sveta: 116

Náklady na zdravotníctvo:
11% HDP (2014)
porovnanie v rámci sveta: 14

Hustota siete lekárov:
2,85 doktora/1000 obyvateľov (2014)

Hustota siete nemocničných postelí:
2,3 postele/1000 obyvateľov (2011)

Zdroje pitnej vody:
zlepšené:
mestské: 100% obyvateľstva
vidiecke: 100% obyvateľstva
celkovo: 100% obyvateľstva
nezlepšené:
mestské: 0% obyvateľstva
vidiecke: 0% obyvateľstva
celkovo: 0% obyvateľstva (odhad 2015)

Miera rozširenia obezity u dospelých:
30,8% (2016)
porovnanie v rámci sveta: 22

Náklady na školstvo:
6,3% HDP (2014)
porovnanie v rámci sveta: 16

Odhadovaná dĺžka štúdia (prvý až tretí stupeň):
celkovo: 19 rokov
muži: 18 rokov
ženy: 20 rokov (2014)

Miera nezamestnanosti mladých vo veku 15-24 rokov:
celkovo: 13,2%
muži: 13,1%
ženy: 13,4% (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 64

Názov krajiny:
bežne používaná dlhá forma: žiadna
bežne používaná krátka forma: Nový Zéland
skratka: NZ

etymológia: Holandský objaviteľ Abel Tasman bol prvý európanom, ktorý v roku 1642 dorazil na Nový Zéland. Nazval ho Staten Land, ale holandskí kartografi ho v roku 1645 premenovali na Nová Zeelandia podľa holandskej provincie Zeeland. Britský objaviteľ James Cook názov následne pri mapovaní ostrovov v roku 1769 poangličtil na New Zealand (Nový Zéland).

Typ vlády:
parlamentná demokracia (Novozélandský parlament) v rámci konštitučnej monarchie. súčasť Commonwealthu

Hlavné mesto:
Wellington

Geografické súradnice:
41 18 J, 174 47 V

Časový posun:
SELČ+11 (o 10 hodín viac oproti štandardnému stredoeurópskemu letnému času)
letný čas: +1hod, začína poslednú nedeľu v septembri; končí prvú nedeľu v apríli

poznámka: Nový Zéland má dve časové zóny: New Zealand standard time (o 10 hodín viac oproti SELČ) a Chatham Islands time (o 45 minút viac oproti New Zealand standard time)

Administratívne rozdelenie:
16 regiónov a 1 teritórium*; Auckland, Bay of Plenty, Canterbury, Chatham Islands*, Gisborne, Hawke’s Bay, Manawatu-Wanganui, Marlborough, Nelson, Northland, Otago, Southland, Taranaki, Tasman, Waikato, Wellington, West Coast

Závislé oblasti:
Cookove ostrovy, Niue, Tokelau

Nezávislosť:
26. september 1907 (od Veľkej Británie)

Národné sviatky:
Waitangi Day (deň podpísania Zmluvy z Waitangi ktorá zaviedla britskú zvrchovanosť nad Novým Zélandom) – 6. február (1840);
ANZAC Day (pripomína si výročie vylodenia austrálskych a novozélandských armádnych jednotiek v Galipoli (Turecko) počas Prvej svetovej vojny – 25. apríl (1915)

Ústava:
Ústavný zákon 1986 (základný formálny zákon) prijatý a účinný od 1. januára 1987. Zmenený 1999, 2005, 2014 (2016)

Právny systém:
obecný právny systém založený na anglickom modeli so špeciálnou legislatívou a krajskými súdmi pre maorské obyvateľstvo

Občianstvo:
občianstvo narodením: nie
občianstvo jedine pôvodom: aspoň jeden z rodičov musí byť občanom Nového Zélandu
Možnosť dvojitého občianstva: áno
potrebná dĺžka pobytu pre rezidentúru: 3 roky

Volebné právo:
od 18 rokov, všeobecné

Popis vlajky:
Modré pozadie s vlajkou Veľkej Británie v hornom závesnom rohu a štyrmi červenými päť-cípymi hviezdami lemovanými bielou farbou umiestnenými v strede vonkajšej polovice vlajky. Hviezdy reprezentujú súhvezdie Južný kríž.

Národné symboly:
Súhvezdie Južný kríž (čtyri päť-cípe hviezdy), vták kiwi, strieborná papraď;

Národné farby:
čierna, biela, červená (okrová)

Národná hymna:
názov: „God Defend New Zealand“ (Boh obraňuj Nový Zéland)
text/hudba: Thomas Bracken [English], Thomas Henry Smith [maorský]/John Joseph Woods
poznámka: prijatá v roku 1940 ako národná pieseň a v roku 1977 ako druhá národná hymna. Nový Zéland má dve národné hymny s identickým štatútom. Keďže Nový Zéland je súčasťou Commonwealthu je štátnou hymnou okrem „God Defend New Zealand“ (Boh obraňuj Nový Zéland) aj „God Save the Queen“ (Boh ochraňuj kráľovnú). „God Save the Queen“ sa štandardne hrá len v prípade prítomnosti člena britskej kráľovskej rodiny alebo generálneho guvernéra. V iných prípadoch sa hrá „God Defend New Zealand“.

Ekonomika – prehľad:
Za posledných 40 rokov sa vláde podarilo pretransformovať Nový Zéland z agrárnej ekonomiky, závislej na koncesionárskom prístupe na britský trh, na industrializovanú, otvorenú trhovú ekonomiku, ktorá je schopná súťažiť na svetových trhoch. Tento dynamický rast zvýšil reálne príjmy, ale ponechal niektoré skupiny obyvateľstva na spodku spoločenského rebríčka a rozšíril a prehĺbil technologické možnosti priemyselného sektora.
Parita kúpnej sily na obyvateľa rásto 10 rokov po sebe až do roku 2007, ale klesla v rokoch 2008-09. Dlhom poháňané nákupy spotrebiteľov zabezpečili robustný rast v prvej polovici dekády a spôsobili veľký nárast nesplácania pohľadávok, čo vytvorilo problémy pre zákonodárcov. Inflačné tlaky donútili centrálnu banku od roku 2004 pomaly zvýšovať jej kľúčové sadzby až kým v rokoch 2007 a 2008 nepatrili medzi najvyššie v OECD. Vyššie sadzby pritiahli zahraničný tok kapitálu a ten posilnil menu a realitný trh, ale poškodil deficit bežných účtov. Rastúce ceny nehnuteľností, hlavne v Aucklande, sa v posledných rokoch stali politickým problémom, ako aj zákonodárnou výzvou v rokoch 2016 a 2017, keďže možnosť dovoliť si vlastné bývanie sa pre veľkú časť obyvateľstva znížila.

Ekonomika ešte pred začiatkom svetovej finančnej krízy upadla do recesie a počas obdobia piatich kvartálov v rokoch 2008 a 2009 rástla v záporných číslach. Rovnako ako inde vo svete centrálna banka agresívne znížila úrokové miery a vláda zaviedla opatrenia fiškálnych stimulov. Ekonomika sa dostala z recesie v roku 2009 a medzi rokmi 2011 až 2016 dosiahla rast medzi 2-3%. Aj napriek tomu zostávajú kľúčové výrobné odvetvia náchylné na slabý zahraničný dopyt a nízku cenu komodít. Ako následok zemetrasení v Canterbury z roku 2010 pokračuje vláda v programe rozvoja exportných trhov, vytvárania kapitálových trhov, investovaní do inovácií, zvyšovaní rastu produktivity a rozvoja infraštruktúry za súčasného znižovania úsporných fiškálnych opatrení. Hlavnou zahraničnou politickou prioritou pre Nový Zéland zostáva rozširovanie siete dohôd o voľnom obchode.

HDP (parita kúpnej sily):
$176,4 miliardy (odhad 2016)
$168,2 miliardy (odhad 2015)
$161,2 miliardy (odhad 2014)
poznámka: dáta sú v dolároch ku roku 2016
porovnanie v rámci sveta: 69

HDP (oficiálny výmenný kurz):
$181,7 miliardy (odhad 2016)

HDP – reálna miera rastu:
3,6% (2016 est.)
3,2% (2015 est.)
2,8% (2014 est.)
porovnanie v rámci sveta: 61

HDP – na osobu (PPP):
$37 200 (odhad 2016)
$36 700 (odhad 2015)
$36 200 (odhad 2014)
poznámka: dáta sú v dolároch ku roku 2016
porovnanie v rámci sveta: 50

Hrubé národné rezervy:
20,5% HDP (odhad 2016)
20,1% HDP (odhad 2015)
19,5% HDP (odhad 2014)
porovnanie v rámci sveta: 88

HDP – zloženie podľa sektoru pôvodu:
spotreba domácností: 57,5%
štátna spotreba: 18,5%
investície do fixného kapitálu: 23,1%
investment in inventories: 0,1%
vývoz tovarov a služieb: 26,8%
dovoz tovaru a služieb: -26,1% (odhad 2016)

HDP – zloženie podľa sektoru pôvodu:
poľnohospodárstvo: 3,9%
výroba: 26,3%
služby: 69,8% (odhad 2016)

Poľnohospodárstvo – produkty:
mliečne produkty, ovce, hovädzie mäso, hydina, ovocie, zelenina, víno, morské plody, jačmeň a pšenica

Výrobné odvetvia:
poľnohodpodárstvo, drevársky priemysel, drevo a drevené výrobky, strojárska výroba, baníctvo, stavebníctvo, finančné služby, služby realitného trhu, turizmus

Miera rastu priemyselnej výroby:
3,5% (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 67

Pracovná sila:
2,598 milióna (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 114

Pracovná sila – podľa odvetvia:
poľnohospodárstvo: 7%
výroba: 19%
služby: 74% (odhad 2006)

Miera nezamestnanosti:
5,1% (odhad 2016)
5,4% (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 68

Obyvateľstvo pod hranicou chudoby:
neuvedené

Distribúcia príjmov rodiny – Gini index:
36,2 (1997)
porovnanie v rámci sveta: 87

Rozpočet:
príjmy: $68,45 miliardy
výdavky: $66,86 miliardy (odhad 2016)

Dane a ostatné príjmy:
37,6% HDP (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 48

Rozpočtový zostatok (+) alebo deficit (-):
0,9% HDP (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 28

Verejný dlh:
33,3% HDP (odhad 2016)
34,8% HDP (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 148

Fiškálny rok:
1. apríl – 31. marec
poznámka: fiškálny rok pre daňové potreby

Miera inflácie (spotrebiteľské ceny):
0,6% (odhad 2016)
0,3% (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 69

Úroková miera Centrálnej banky:
2,5% (31. december 2009)
5% (31. december 2008)
porovnanie v rámci sveta: 113

Primárna miera úrokov komerčných bánk:
5,02% (odhad 31. december 2016)
5,76% (odhad 31. december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 143

Stock of narrow money:
$42,01 miliardy (odhad 31. december 2016)
$37,67 miliardy (odhad 31. december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 55

Stock of broad money:
$190 miliardy (odhad 31. december 2014)
$173,4 miliardy (odhad 31. december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 37

Stock of domestic credit:
$284,7 miliardy (odhad 31. december 2016)
$261,3 miliardy (odhad 31 December 2015)
porovnanie v rámci sveta: 38

Trhová hodnota verejne obchodovaných akcií:
$74,35 miliardy (odhad 31. december 2015)
$74,42 miliardy (odhad 31. december 2014)
$65,96 miliardy (odhad 31. december 2013)
porovnanie v rámci sveta: 45

Súčasná účtovná súvaha:
$-5,013 miliard (odhad 2016)
$-5,501 miliard (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 175

Export:
$33,61 miliardy (odhad 2016)
$34,43 miliardy (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 55

Export – komodity:
mliečne výrobky, mäso a šrot, drevo a drevené výrobky, ovocie, surová ropa, víno

Export – partneri:
Čína 19,4%, Austrália 17,1%, USA 10,9%, Japonsko 6,2% (2016)

Import:
$35,53 miliardy (odhad 2016)
$35,79 miliardy (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 57

Import – komodity:
ropa a ropné výrobky, mechanické stroje, automobily a súčiastky, elektrické stroje, textil

Import – partneri:
Čína 19,9%, Austrália 12,6%, USA 11,3%, Japonsko 7,1%, Nemecko 4,8%, Thajsko 4,5%, Južná Kórea 4,2% (2016)

Devízové a zlaté rezervy:
$17,81 miliardy (odhad 31. december 2016)
$14,7 miliardy (odhad 31. december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 64

Dlh – externý:
$84,03 miliardy (odhad 31. december 2016)
$86,15 miliardy (odhad 31. december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 54

Akcie priamych zahraničných investícií – domáce:
$77,31 miliardy (odhad 31. december 2016)
$74,47 miliardy (odhad 31. december 2015)
porovnanie v rámci sveta: 49

Akcie priamych zahraničných investícií – v zahraničí:
$59,08 miliardy (odhad 31 december 2009)
porovnanie v rámci sveta: 40

Výmenné sadzby:
Novozélandský dolár (NZD) na USA dolár:
1,4341 (odhad 2016)
1,4341 (odhad 2015)
1,4279 (odhad 2014)
1,2039 (odhad 2013)
1,23 (odhad 2012)

Prístup k elektrine:
elektrifikácia – celková populácia: 100% (2016)

Elektrina – produkcia:
42,77 miliardy kWh (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 58

Elektrina – spotreba:
39,93 miliardy kWh (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 57

Elektrina – export:
0 kWh (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 181

Elektrina – import:
0 kWh (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 184

Elektrina – inštalovaná výrobná kapacita:
9,454 milióna kW (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 65

Elektrina – z fosílnych palív:
24% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 191

Elektrina – z jadrových palív:
0% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 160

Elektrina – z vodných elektrární:
56,5% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 31

Elektrina – z iných obnoviteľných zdrojov:
19,7% celkovej nainštalovanej kapacity (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 31

Ropa – produkcia:
34 730 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 60

Ropa – export:
30 560 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 49

Ropa – import:
109 200 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 43

Ropa – overené zásoby:
56,9 miliónov barelov (odhad 1. január 2017)
porovnanie v rámci sveta: 79

Rafinované ropné produkty – produkcia:
117 100 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 65

Rafinované ropné produkty – spotreba:
167 700 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 63

Rafinované ropné produkty – export:
3 863 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 102

Rafinované ropné produkty – import:
54 750 barelov/denne (odhad 2016)
porovnanie v rámci sveta: 78

Zemný plyn – produkcia:
4,954 miliardy metrov kubických (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 51

Zemný plyn – spotreba:
9,08 miliardy metrov kubických (odhad 2015)
porovnanie v rámci sveta: 56

Zemný plyn – export:
0 metrov kubických (odhad 2014)
porovnanie v rámci sveta: 163

Zemný plyn – import:
0 metrov kubických (odhad 2014)
porovnanie v rámci sveta: 171

Zemný plyn – overené zásoby:
35,88 miliardy metrov kubických (odhad 1. január 2017)
porovnanie v rámci sveta: 69

Emisie kysličníka uhličitého zo spotreby energií:
37 miliónov Mt (odhad 2013)
porovnanie v rámci sveta: 72

Telefóny – aktívné pevné linky:
celkový počet: 1,82 milióna
počet na 100 obyvateľov: 41 (odhad júl 2016)
porovnanie v rámci sveta: 62

Telefóny – mobilné:
celkovo: 5,8 milióna
počet na 100 obyvateľov: 130 (odhad júl 2016)
porovnanie v rámci sveta: 116

Telefónne systémy:
celkové zhodnotenie: vynikajúce domáce a medzinárodné siete
domáce: kombinované pevné a mobilné telefónne pripojenie – približne 170 telefónov na 100 obyvateľov

Medzinárodný volací kód krajiny:
-64

podmorský káblový systém Southern Cross (Južný kríž) poskytuje spojenie s Austráliou, Fidži a USA. satelitné zemské stanice – 8 (1 Inmarsat – Pacifický oceán, 7 iných) (2016)

Prenosové služby:
Štátom vlastnená Televízia Nový Zéland (Television New Zealand) prevádzkuje niekoľko TV staníc a rovnako štátom vlastnené Rádio Nový Zéland (Radio New Zealand) prevádzkuje 3 rádio stanice a externý krátkovlnný rádio kanál obsluhujúci región Južného Pacifiku. K dispozícii je malé množstvo komerčných TV a rádio staníc a množstvo komerčných regionálnych TV a rádio staníc. K dispozícii sú aj káblové a satelitné televízne systémy (2008)

Internetový kód krajiny:
.nz

Užívatelia internetu:
celkovo: 3 958 642
percentuálny podiel obyvateľstva: 88,5% (odhad júl 2016)
porovnanie v rámci sveta: 77

Národný vzdušný prepravný systém:
počet registrovaných leteckých prepravcov: 6

Počet lietadiel využívaných registrovanými leteckymi prepravcami:
123

Ročný počet pasažierov prepravených registrovanými leteckými prepravcami:
15 304 409

Ročný náklad prepravený registrovanými leteckými prepravcami:
999 384 961 mt-km (2015)

Registračná skratka krajiny pre civilné lietadlá:
ZK (2016)

Letiská:
123 (2013)
porovnanie v rámci sveta: 48

Letiská – so spevnenými pristávacími dráhami:
celkovo: 39
viac ako 3047 m dĺžky: 2
2438 až 3047 m: 1
1524 až 2437 m: 12
914 až 1523 m: 23
menej ako 914 m dĺžky: 1 (2017)

Letiská – s nespevnenými pristávacími dráhami:
celkovo: 84
1524 až 2437 m: 3
914 až 1523 m: 33
menej ako 914 m dĺžky: 48 (2013)

Potrubia:
kondenzované 331 km, plynové 1936 km; skvapalnený ropný plyn 172 km; ropné 288 km; rafinované produkty 198 km (2013)

Železnice:
celkovo: 4128 km
úzko rozchodné: 4128 km tratí s rozchodom 1,067 m (z toho 503 km je elektrifikovaných) (2014)
porovnanie v rámci sveta: 42

Cesty:
celkovo: 94 902 km
spevnené: 62 759 km (vrátane 199 km diaľnic)
nespevnené: 32 143 km (2012)
porovnanie v rámci sveta: 52

Obchodné loďstvo:
celkovo: 15
podľa typu: hromadný prepravcovia tovaru 3, nákladné 3, chemické tankery 1, kontajnerové 1, osobné/nákladné 5, ropné tankery 2
zahranično vlastnené: 7 (Nemecko 2, Hong Kong 1, Južná Afrika 1, Švjačiarsko 2, Veľká Británia 1)

registrované v iných krajinách: 5 (Antigua a Barbuda 2, Cookove ostrovy 2, Samoa 1) (2010)
porovnanie v rámci sveta: 101

Prístavy a lodné terminály:
hlavné prístavy: Auckland, Lyttelton, Manukau Harbor, Marsden Point, Tauranga, Wellington

Výdaje na ozbrojené sily:
1,13% HDP (2016)
1,11% HDP (2015)
1,13% HDP (2014)
1,12% HDP (2013)
1,19% HDP (2012)
porovnanie v rámci sveta: 87

Odvetvia armády:
Novozélandské obranné jednotky (New Zealand Defense Force (NZDF)): Novozélandská armáda, Kráľovské novozélandské loďstvo, Kráľovské novozélandské letectvo (Te Hokowhitu o Kahurangi, RNZAF) (2013)

Vek vojenskej služby a branná povinnosť:
17 rokov pre dobrovoľnú vojenskú službu. Vojaci nemôžu byť nasadení pred 18. narodeninami. Bez odvodu.

Na vojenskú službu sú potrebné minimálne 3 roky štúdia na druhom stupni a uchádzač musí byť občanom Nového Zélandu, Veľkej Británie, Austrálie, Kanady, USA alebo rezidentom na Novom Zélande v období 5. posledných rokov. (2013)

Medzinárodné spory:
uplatňuje si teritoriálne nároky v Antarktíde (Rossova dependencia)

Nelegálne drogy:
značné užívanie amfetamínov

Doprava na Nový Zéland

Z Európy sem lieta niekoľko leteckých spoločností, vždy však s medzipristátím. Lieta sem napríklad:

 
• Emirates – http://www.emirates.com/au/english/,

 
• China Airlines – http://www.china-airlines.com/en/,

 
• Qantas – http://www.qantas.com/travel/airlines/home/au/en.

Je obrovský výber spoločností a vyberám len zopár. Lety na Nový Zéland patria asi k najnáročnejším, čo sa týka dĺžky letu, a preto sa stretneš s časovým posunom (jet lag). Odporúča sa, že keď pristaneš napríklad ráno, vydržať bez spánku do večera, aby si sa čo najrýchlejšie prestavili na miestny čas. Neodporúča sa takisto jesť nič mastné alebo ťažké jedlá a piť alkohol.

Národným dopravcom je New Zealand Air – http://www.airnewzealand.com.au/. Ak chceš letieť do Austrálie, najvýhodnejšie letenky má letecká spoločnosť Jetstar – http://www.jetstar.com/au/en/home. Je to nízkonákladová spoločnosť. Ak si rezervuješ letenky včas, môžeš letieť do Austrálie aj za 100 EUR. Pozor! V cene leteniek často nie je zahrnutá batožina.

Ak by si hľadal výhodné letenky na Nový Zéland,pozri sem.

Prenájom auta

Asi najlepším spôsobom ako precestovať Nový Zéland je prenajatie auta. Čím skôr si auto objednáš, tým väčšiu šancu máš na výhodnú cenu. Je tu obrovské množstvo požičovní s rôznymi cenami. Asi najpopulárnejšou a veľmi výhodnou je požičovňa Jucy – https://www.jucy.co.nz/. Ceny sú prehľadné a máš aj poistku, ktorá je na trhu najprehľadnejšia. Čím sa riadiť pri výbere auta?

 
• Auto by malo mať neobmedzený počet kilometrov. Niektoré spoločnosti uvádzajú, že ak prejdete určitý limit, platíš za každý kilometer navyše. Na Novom Zélande sú vzdialenosti veľké. Preto si vyberaj spomedzi tých, kde je napísane „unlimited kilometres“

 
• Auto určite poisti. Ak sa niečo stane, zaplatíš veľmi vysoké sumy.

 
• Jazdí sa na ľavej strane a preto zváž či chceš manuál alebo automat. Ja odporúčam automat.

 
• Prespať v noci v aute, len tak na parkovisku, sa nesmie. Hrozí za to pokuta. Prespávať môžeš len na vyhradených miestach ako sú kempy.

Asi najpopulárnejším autom na prenájom je karaván, kde máš postele, kuchynku a nemusíš teda zostať v stane alebo byť na hoteloch či hosteloch. Ceny takýchto vozidiel sú výhodnejšie vtedy, keď urobíš rezerváciu výrazne dopredu: https://www.jucy.co.nz/our-vehicles/camper-vans/jucy-condo/#/products/1b9d9c45-d262-4be5-87e3-8cbb445fb50f.

Čo treba mať pri prenájme auta?

 
• Potrebuješ svoj vodičský preukaz + medzinárodný vodičský preukaz.

 
• Medzinárodný vodičský preukaz vybavíš na počkanie na oddeleniach dokladov poriadkovej polície príslušného okresného riaditeľstva Policajného zboru. Stojí to 6,50 EUR a potrebuješ predložiť aktuálny vodičský preukaz a jednu fotografiu.

 
• Minimálne 2-ročná skúsenosť pri šoférovaní resp. min. 2 roky starý vodičský preukaz.

Cena benzínu je podobná ako na Slovensku. Cestné poplatky sú len na týchto trasách a ide o veľmi nízke sumy: https://www.nzta.govt.nz/roads-and-rail/toll-roads/toll-road-information/where-the-toll-roads-are/. Kvalita ciest na veľmi dobrej úrovni a hlavne na južnom ostrove je premávka na cestách malá. Takisto orientácia na cestách je veľmi prehľadná.

Aké sú pravidlá na ktoré si treba dať pozor?

V mestách je maximálna povolená rýchlosť 50 km/h a na rýchlostných cestách a diaľniciach v zásade 100 km/h, ak osobitné značenie nestanovuje inak. Za prekročenie povolenej rýchlosti, čo len o 2 km/h, hrozí veľmi vysoká pokuta. Aj keď vidíš pred sebou prázdnu cestu a chceš pridať, nerob to. Na mnohých miestach sú rýchlostné kamery a pokuta môže neskôr prísť do požičovne auta, takže zaplatíš neskôr.

Stopovanie

Stopovanie je na Novom Zélande veľmi populárne a stretneš veľa cestovateľov, ktorí stopujú. Ak si žena a rozmýšľaš či je to bezpečné, vedz, že počas mojej cesty som stretol veľa žien, čo stopovali a nemali žiadne negatívne skúsenosti.

 

 

Itinerár:

1.deň: Prílet do Christchurch.

Pri prílete do krajiny

Na Nový Zéland je v zásade zakázané doviesť jedlo. Ide najmä o mäso, syry, semiačka, konzervy, ovocie, zeleninu, med, taktiež akékoľvek živočíchy a rastliny. Balené cukroviny, sušienky a čokolády sú v poriadku. Množstvo povoleného alkoholu je maximálne 4.5 l vína alebo piva, resp. tri fľaše (max. 1.125 l) tvrdého alkoholu. Ak máš v batožine akékoľvek jedlo, v každom prípade ho deklaruj. Ak aj máš nepovolený produkt, nie je to problém, iba ti ho odoberú. Ak ho však nepriznáš, hrozí ti za to vysoká pokuta. Viac informácií o produktoch, ktoré je potrebné deklarovať, nájdeš tu: http://www.mpi.govt.nz/travel-and-recreation/arriving-in-new-zealand/items-to-declare/#food.

Treba deklarovať aj kempingové veci, napríklad stan a trekovú obuv. Ide o kontrolu čistoty a či nemáš napríklad na topánkach zvyšky hliny a rastlín. Kempingové veci si preto dôkladne očisti pred príchodom na Nový Zéland. Ak ti nejaké nečistoty nájdu, tu ti nehrozí pokuta, len veci prečistia.

Následne spravíš prehliadku v Christchurche. Mesto známe ako „záhradné mesto“. Christchurch sa stal známy najmä kvôli ničivému zemetraseniu v roku 2011, po ktorom ostala väčšina mesta v ruinách. Mesto sa postupne dostáva do pôvodnej krásy, i keď pozostatky zemetrasenia stále uvidíte. Christchurch je ideálne východiskové miesto na prehliadku južného ostrova. Christchurch má dobré letecké spojenie so svetom. Jeho hlavnou atrakciou je kostol, ktorý bol veľmi poškodený zemetrasením. Kostol je pod rekonštrukciou, takže dovnútra sa momentálne nedostanete.

2.deň: Presun Christchurch – Pukaki: 274 kilometrov a zoberie to cca 4 hodiny. Až po samotné jazero je cesta menej záživná, ale jazero je krásne, tu by som si dal tak cca. 2 hodinky. Následne presun k dedine Mount Cook resp. dedine Twitzel od jazera je to cca 70 minút jazdy, kde prespíš.

3.- 4.deň: 2-3 hodinový trek k Mount Cook po nenáročnej ceste, ale keď vyjde počasie, je to kráááásne. Následne presun k mestu Queenstowne, kde prespíš.

Asi najšarmantnejšie mesto na Novom Zélande ležiace pri jazere Wakatipu. Mesto je aj nepísaným hlavným mestom pre adrenalínové športy ako rafting, zoskok s padákom alebo paragliding. Centrum mesta je plné barov, reštaurácii a kaviarní pri jazernom móle.

5.deň: Skoro ráno odchod smerom k Te Anau – 171 kilometrov cca 3 hodinky, kde sa napojíš na panoramatickú cestu k Milford Sound

Ako Nórsko má svoj fjord, aj Nový Zéland súperí o najkrajší fjord na svete v podobe Milford Soundu. Nie je to len o fjorde, ale aj o ceste k nemu. Z mesta Te Anau vedie vyše 120 km dlhá dvojhodinová cesta cez serpentíny a hlboké údolia až k Milford Soundu. Najlepšie je mať vlastné auto a zastavovať na mnohých fotogenických miestach. Za ideálneho počasia ide o dych vyrážajúce miesto. V samotnom fjorde sa dá podniknúť plavba loďou. Ak ideš autom, maj dostatok benzínu. V samotnom Milforde je totiž asi najdrahší benzín na Novom Zélande. Najlepšie sa tankuje v najbližšom meste v Te Anau.

Po prehliadke presun späť do te Anau – najlepšie by bolo do Queenstowne, ale to prídete neskoro večer.

6.- 7.deň: Celodenný presun k Fox Glacier, kde je ľadovec Francz Ferdinand. Cesta je 327 kilometrov a bez zástavky cca. 4:30 h. Následne prehliadka ľadovca:

 
• Franz Josef – ľadovec v rovnomennej obci. Ľadovec je dlhý 12 km a ponúka atrakcie ako na ľadovci.

 
• Fox Glacier – vyše 20 km od ľadovca Franz Josef je ďalší majestátny ľadovec, i keď menej známy. Je to 13 km dlhý ľadovec, na ktorý sa dajú robiť výlety, výstupy. Samotný prístup k ľadovcu je bezplatný. Ak však chceš ísť na výlet, máš niekoľko možností. Cez nejednu miestnu kanceláriu si môžeš objednať výlet na ľadovec s miestnym sprievodcom. Výlety sú rôzne, niekoľko hodinové, aj celodenné. Môžeš sa poprechádzať, ale aj odviezť vrtuľníkom na samotný  ľadovec. Ísť bez sprievodcu na ľadovec sa vôbec neodporúča, lebo ľad sa neustále pohybuje a vytvára trhliny.

Prespanie pri ľadovci.

8.deň: Celodenný presun po pobreží do Nelsonu – Nádherné výhľady, zástavky. 428 kilometrov cca 7 hodín.

9.deň: Ráno presun do Picton a plavba cez záliv na severný ostrov:

Medzi ostrovmi premávajú aj lode/trajekty, ktoré sú prevádzkované dvoma lodnými spoločnosťami:

 
• Interislander – https://www.interislander.co.nz/, a

 
• Blue Bridge – http://www.bluebridge.co.nz/en/

Prístav južného ostrova je v meste Picton a prístav severného ostrova je v hlavnom meste Wellington. So službami obidvoch spoločností je to viac menej rovnaké a treba skôr sledovať cenovú ponuku. Ak pôjdeš autom, určite treba mať rezerváciu vopred. Netreba sa spoliehať na to, že prídeš a bude voľné miesto. Okrem toho, čím skôr si prepravu kúpiš, tým je výhodnejšia bude cena. Na trajekt treba prísť min. 1 hodinu pred odchodom.

Prehliadka a prespanie vo Wellingtone

Hlavné mesto a druhé najľudnatejšie mesto v krajine. Je menej uponáhľané ako Auckland a má príjemnú, pokojnú atmosféru.

 
• Te Papa múzeum – atrakcia číslo jedna. Aj keď nie ste milovníkmi múzeí, toto múzeum vám interaktívne vysvetlí nielen príchod obyvateľov na Nový Zéland, ale aj ako sa krajina postupne vyvíjala. Jednou z hlavných zaujímavostí múzea je najväčší kalamár na svete. Vstup je bezplatný.

 
• Koloniálne budovy z čias anglickej nadvlády – najvyšší súd, vládne budovy, ale aj kostoly ako napríklad St. Paul Church.

 
• Parlament – nielen stará, ale aj moderná budova v centre mesta. Robia sa tu bezplatné prehliadky so sprievodcom.

 
• Cuba street – puby, reštaurácie, večerný život.

 
• Mount Victoria – 360° výhľad na mesto a prístav.

10.deň: Presun okolo obeda do národného parku Tongariro. 331 kilometrov – cca 5 hodín

Najstarší národný park na Novom Zélande a štvrtý najstarší národný park na svete. Nachádzajú sa tu aktívne sopky, ako napríklad Ruapehu, Ngauruhoe, and Tongariro. Práve prechod cez Tongariro (Tongariro Alpine Crossing) je mimoriadne populárny a je považovaný za jeden z najlepších jednodňových trekov na svete. Trek je však pomerne masovou záležitosťou, najmä po tom, čo sa Mt. Ngaruhoe objavila v trilógii Pán prsteňov ako Hora Osudu (Mt. Doom) nachádzajúca sa v zlovestnom Mordore. Nad sopkou je veľmi často zatiahnutá obloha, ale ak budete mať šťastie, uvidíte ju v plnej kráse.

11.deň: Celodenný výlet Tongariro

Dĺžka: 19,5 km

Trvanie: 5.30 – 7.30 hodín

Najnižší bod: 760 m.n.m.

Najvyšší: 1900 m.n.m.

Sezóna: od októbra do konca apríla

Najpopulárnejší jednodňový trek na severnom ostrove. Ak si videl film Pán prsteňov a poznáš Mordor a horu osudu, tak presne v tomto prostredí sa tieto filmové scény nakrúcali. Ide o trek v aktívnom vulkanickom prostredí s výhľadom nielen na krátery, ale aj sopky. Keďže ide o najpopulárnejší trek, počítajte s davom turistov. Ak však vyrazíš medzi prvými, vyhneš sa im. Východiskovým bodom je Mangatepopo park place vo výške 1120 m a konečným bodom je Ketetahi park place vo výške 760 m. Od Mangatepopo po Soda spring je to asi 1.30 hodiny chôdze. Od tohto miesta je možnosť urobiť malú odbočku a vyliezť na sopku z filmu Pán prsteňov – Mount Ngauruhoe  (2 287 m). Táto odbočka trvá cca. 3 hodiny tam aj späť a odporúča sa absolvovať len skúseným.

Keďže jednodňový trek začína a končí na rôznych miestach, je lepšie si zabezpečiť dopravu. Kyvadlovú dopravu (shuttle service) poskytuje niekoľko spoločností v dedine Whakapapa. Odporúčam napríklad Whakapapa Holiday Park, ktorý vás za 35 NZD odvezie na štartovací bod a potom aj vyzdvihne na konci. Info nájdete aj na stránke: http://www.doc.govt.nz/tongariroalpinecrossing?region=CentralNorthIsland&park=9cad4a74-ecf8-40bf-8d21-d99ac6be44c4&activity=Walking-tramping#findplaces.

Prespanie v národnom parku.

12.deň: Presun do Waitomo Glowworm Caves

Doslova ide o jaskyňu svetielkujúcich červov. Unikátna je tým, že v nej žijú myriády červov, ktoré v dôsledku chemickej reakcie svietia. Prehliadka jaskyne je výlučne s miestnym sprievodcom a trvá 45 minút. Sprievodca ti podá výklad a následne vás na malých člnoch, v úplnej tme prevezú po útrobách jaskyne. Nad hlavou uvidíš tisíce malých svetielok. Informácie o cenách nájdeš na oficiálnej stránke jaskyne – http://www.waitomo.com/Waitomo-Glowworm-Caves/Pages/default.aspx. Keďže Waitomo sa nachádza v oblasti, kde je väčšia populácia Maorov, je možné, že tvojim sprievodcom bude práve niektorí z príslušníkov miestneho kmeňa Maorov. Naobed presun do Rotorura, kde prespíš.

Kúpeľné mesto v geotermálnej oblasti, ktorá sa vyznačuje gejzírmi (napríklad gejzír Pohutu), horúcimi prameňmi a jazierkami, vodopádmi, ale aj bublajúcimi bahennými sopkami. Mesto Rotorua totiž leží na kaldere Rotorua. V Rotorue môžete ísť do geotermálnych kúpeľov, za veľmi dobré sa považujú napríklad kúpele Polynesian Spa, ktoré ponúkajú kúpanie sa v horúcich 39 až 41°C-vých prameňoch s výhľadom na krásnu prírodu. Treba mať plavky, všetko ostatné dostaneš na mieste. Viac informácií nájdete na http://www.polynesianspa.co.nz/.

13.deň: Presun na najsevernejší bod Cape Reinga – 650 kilometrov cca 8 hodín.

14.deň: presun do Auklandu

15.deň: Prehliadka Auklandu:

Auckland bridge – pre tých čo radi spoznávajú mesto s dávkou adrenalínu, tak odporúčame prejsť sa na konštrukcii mosta, ktorý je 67 m nad hladinou mora.

Sky tower – 328 m vysoká veža s krásnym výhľadom. Možnosť skočiť sky jump

Prístav

16.deň: Odlet domov

Peniaze

Nový Zéland nie je taký drahý, ako máme v našich predstavách. Všetko, samozrejme, závisí od výšky vášho komfortu a ako sa budete stravovať. Na Novom Zélande platí novozélandský dolár (NZD)

Pri výmene peňazí si dávaj pozor, či nie sú sprievodné poplatky. Niekedy je výhodnejšie vybrať peniaze kartou z bankomatu.

Takmer všade sa dá platiť platobnou kartou. Samozrejme, okrem kempov, za ktoré sa platí v hotovosti. Mám na mysli kempy, ktoré nemáte rezervované a zaplatené v rámci trekingu v národných parkoch.

Kempy

Ak sa rozhodneš kempovať, Nový Zéland patrí medzi popredných lídrov na svete v kempových miestach. Takmer všade nájdeš rôzne druhy kempov. Na stránke http://www.doc.govt.nz/parks-and-recreation/things-to-do/camping/ nájdeš zoznam kempov a aké majú vybavenie. Kempy fungujú v zásade tak, že keď prídeš na vyznačené kempingové miesto, nájdeš tam informačnú tabuľu s informáciou o cene. Keď sa rozhodneš na danom mieste zostať, vyberieš si z krabice obálku, vyplníš svoje údaje, jeden ústrižok spolu s peniazmi za kemping v hotovosti vhodíš do urny, druhý ústrižok dáš na viditeľné miesto za predné sklo auta. Ceny sa pohybujú od 6 NZD do 10 NZD/noc/osoba v závislosti od lokality a vybavenia kempu.

Strava

Jedlo v reštauráciách je relatívne drahé, t. j. ceny sa pohybujú od 10 EUR vyššie. V priemere okolo 15 – 17 EUR bez nápoja. Ak však kupuješ jedlo v supermarketoch (napríklad sieť NEW WORLD) a pripravujete si ho sami, tak ťa to vyjde oveľa výhodnejšie, iba o niečo viac ako na Slovensku. Ak by si chcel ušetriť aj na stravovaní, vybav si pri nákupe vernostnú kartu a môžeš ušetriť pri každom nákupe až do 10 percent.

Hotely a hostely

Samotné hotely sú na podobnej cenovej úrovni ako napríklad vo Francúzsku. Ak chceš využívať hostely, najlepšie je zaregistrovať sa na stránke https://www.yha.co.nz/ a získaš zľavu pri každom prenocovaní až do 10 percent. Kvalita hostelov je na veľmi dobrej úrovni a využívajú ich často aj samotní domáci, ktorí si potrpia na kvalite.

Vstupy, atrakcie a iné

Nový Zéland má jednu veľkú výhodu. Do väčšiny národných parkov sa vôbec neplatí za vstup a vstup na mnohé miesta, ako sú napríklad ľadovce, Pancake Rocks či rôzne útesy, sú úplne zadarmo. Aj väčšina múzeí je zadarmo. Ak však ideš na výlety ako napríklad let vrtuľníkom ponad ľadovce, vyhliadkové lety či rafting, ceny sú podobne vysoké ako v Európe. Ak to však zhrniem, minieš oveľa menej za prírodné krásy, ako keby si navštívili nejakú západnú krajinu.

Celkovo takýto výlet na 16 dní bez letenky vyjde okolo 1000 Eur na osobu (prenajatie auta, kempovanie, benzín, sem tam pivko v bare, káva). Ak však uprednostňuješ minimálne 3 hotely, tak cena za 16 dní vyjde na cca 1600 Eur.

Nový Zéland nie je tak drahý ako ho máme v predstavách.

Ďalšie podrobné cestovateľské itineráre nájdeš na stránke Travelistanu tu