Niekoho to baví a niekoho to poriadne rozčuľuje. Zjednávanie a dohadovanie sa. Koľkokrát sa nám stalo, že sme mali pocit, ako sme výhodne zjednali, a pritom kamarát dostal rovnaký tovar o polovicu lacnejšie? Je to taká hra, ktorá dotvára kolorit danej krajiny. Sú krajiny, kde je zjednávanie národný šport, ale aj také, kde je bez emócií. Aj o tom je článok „Kde sa najlepšie a najhoršie zjednáva?“
India
Vyhláste súťaž o zjednávanie a India vyhrá. Aj keby mala skončiť na druhom mieste, tak India pred vyhlásením výsledkov presvedčí všetkých zúčastnených. Dajte do toho tú krásnu hindi English a máte neskutočný zážitok. Čo cestovateľ, to iný nezabudnuteľný príbeh plný originality. Mne sa ťažko vyberá jeden najlepší, ale o prvé miesto sa hlási tento.
Pristál som na medzinárodnom letisku v Delhi o polnoci a chcel som sa dostať čo najrýchlejšie na svoj hotel. Vodič moto-rikše ma začal presvedčovať, že jeho stroj je nielen rýchly, ale aj najlacnejší. Na otázku, koľko by ma to stálo, som zagúľal očami. „Tak veľa?“ Nie som tu prvýkrát a demonštratívne som začal kráčať k inej doprave. Vtom som začul klasické oslovenie „My friend“ . Rozumej, tu je každý tvoj najlepší kamarát na svete. Len som nikdy nerozumel, prečo ako kamarátovi mi dávajú tak premrštenú sumu.
„Ok, zoberiem ťa za 200 rupií, lebo v centre mesta je veľký dopravný kolaps.“ Pozrel som sa naňho súcitne a hlavou prikývol na znak dohody. Na hotel sme sa však dostali v rekordnom čase bez toho, že by sme stáli v nejakej dopravnej zápche. Pri platení sa ho pýtam, že kde je ten dopravný kolaps. Ind sa nenechal vyviesť z konceptu a bez mihnutia oka povedal. „My friend, dopravný kolaps nemôžeš vidieť, lebo je tma!“ Kým som neveriacky s otvorenými ústami spracovával najoriginálnejšiu výhovorku počas môjho cestovania, rikšiar odišiel. Vlastne on si za toto divadelné predstavenie zaslúžil viac rupií, lebo tento príbeh mi stále nikto nechce poriadne veriť a bavím tým nejednu spoločnosť.
Irán
Zjednávanie nemusí byť len o prestrelke rôznych vymyslených argumentov a víťazí ten, kto vyslovil väčšiu somarinu. Zjednávanie môže mať aj štýl a úroveň aristokrata. V tomto milujem Irán, ktorý neustále dokazuje, že je na úrovni. Veď posúďte sami.
V Iráne sa o cene rozpráva pri čaji pekne pomaly. Začne sa príbehom o obchode, o rodine, živote, a potom sa len tak akoby mimovoľne skĺzne k tovaru, ktorý by ste možno chceli kúpiť. Do jedného takého obchodu však vstúpim vždy a niečo si aj kúpim. Ten obchodík nájdete medzi piatkovou mešitou a palácom Ali Kapu za bazárom. Nevíta vás žiaden bombastický názov o lietajúcich kobercoch alebo najlepšom obchode na svete. Nápis je v perzštine a výklad taký maličký, že si ho ani nevšimnete. V tom obchodíku sa predávajú miniatúry. Ide o maličké obrázky, ktoré sú namaľované tenkým štetcom na malom kuse dreva alebo kosti. Ide o stredoveké umenie, ktoré získalo najväčšiu popularitu práve v Iráne a v Turecku. Častými motívmi sú portréty iránskych básnikov, scény z každodenného života alebo práve zobrazenie karaván na Hodvábnej ceste. Práve tie karavány a panorámy na stredoveké mestá ma vždy najviac zaujímajú. Ten pán, ktorý ich vytvára, to robí už vyše 50 rokov. Umeniu miniatúry ho naučil jeho otec, ktorý sa to zas naučil od svojho otca. Ak by sme takto pokračovali, zistili by sme, že tento rodinný podnik existuje takmer 200 rokov. Keď som tu bol prvýkrát, pokúšal som sa zjednávať jeden krásny historický kúsok. Starý pán ma namiesto slovnej prestrelky zobral k svojmu stolu, dal mi do ruky lupu a začal vysvetľovať postup svojej práce. Aké štetce používa, kde berie inšpiráciu a ako vyrába základný materiál a farby. Možno aj toto je jeden zo spôsobov zjednávania, ale pochopil som, že za kvalitu sa platí a moja navrhovaná suma bola viac než strelená. Už teraz viem, aký kúsok si najbližšie kúpim a teším sa na to. Dostanem lupu, čaj a starý pán v okuliaroch mi povie celý príbeh vzniku obrazu.
Irán je iný ako Turecko či Egypt, kde pri prechode cez bazár na teba číhajú žraloky. Tu ťa chcú presvedčiť inak a musím povedať, že sa im to darí. Nikde na svete som nekúpil toľko vecí ako práve v Perzii.
Čína
Najtvrdšie zjednávanie? Bez kompromisov sú to Číňania. To sú skutoční obchodníci, ktorí toto umenie ovládajú už niekoľko tisíc rokov. Aj keby si prešiel indickou, bangladéšskou či tureckou školou, tu sa zjednáva veľmi ťažko. Bez emócií a teatrálnych výstupov. Toto je boj na život a smrť. Pred sebou máš Číňana, ktorý ako správny pokerový hráč neukáže žiadnu mimiku. Tu ti nepomôžu náhle odchody za akože iným tovarom. On má svoje nervy lepšie utkané ako ty. Možno je to aj tým, že ich tak veľa, alebo že oni majú svoje sebavedomie vyššie. Mne sa začalo dariť až vtedy, keď som prijal ich hru. Mal som svoj „stone face“ , ale bez arogancie. Musíte hrať skutočného obchodníka a keď hru hráte skvele, tak on si vás začne vážiť. Avšak s cenou nikdy príliš nepohnete dole. Pozor! Nehovorím o tých predajcoch, čo predávajú rolexky za 25 eur a ich hodnota je 1 euro.
A viete čo je najhoršie? Keď si myslíte, že ste zjednali najlepšie a zistíte, že kamarát má ten istý tovar za polovičnú sumu. 🙂
A aké máš skúsenosti ty? Napíš do komentu pod článok „Kde sa najlepšie a najhoršie zjednáva?“
Aké triky pri zjednávaní používame? Praktický článok si môžeš prečítať tu.
Autor
Čítať viac článkov