Je Afganistan na pokraji nového ozbrojeného konfliktu alebo na ceste k dlhšiemu mieru? Napriek tomu, že som krajinu navštívil osemkrát, nebudem sa hrať na politológa, preto berte moje úvahy s rezervou a až čas ukáže, či som mal alebo nemal pravdu. Nemám žiadnu vešteckú guľu, ale zasa si môžem dovoliť niektoré úvahy, ktoré vznikli nielen počas dlhých ciest, ale aj vďaka rozhovorom s ľuďmi pohybujúcimi sa v rôznych bezpečnostných službách a agentúrach. Boli to nielen domáci obyvatelia, ale aj analytici z mnohých krajín. O podobných úvahách som už raz napísal pri odchode spojeneckých síl, aj o tom, či bude Taliban rovnaký alebo iný a, žiaľ, mal som pravdu. Avšak neprepadnem pocitu, že raz správne vyslovená úvaha ma etabluje v skupine politológov či odborných expertov. Berte to, prosím, ako názor Martina Navrátila, ktorého baví nielen história a zahraničnopolitické vzťahy, ale aj návšteva rôznych vojnových zón. Píšem o nich na našej/vašej stránke Travelistan aj v mnohých novinách.
Súčasná situácia
Dnes je Afganistan bezpečnejšou krajinou ako pred zvrhnutím centrálnej vlády, proti ktorej bojoval. Slovo bezpečnejšie si však nedávajme do rovnice, že tu je trvalý mier alebo že sa tu nič nedeje. Ak porovnáme množstvo bombových útokov pred nástupom Talibanu a dnes, z pohľadu domácich je tu život oveľa lepší a bezpečnejší. Z pohľadu bežného Európana, ktorý našťastie nezažil útoky a nevie, čo je vojna, je to stále veľmi nebezpečné (nie je to Sýria, ale nebezpečnejšia krajina ako povedzme Irak). Dnešná situácia sa dá nazvať tichom pred búrkou, ktorú nikto nevie presne definovať. Pomôžem si výrokom môjho kamaráta z Afganistanu: „Keď sem prišli Američania, prvé roky bol absolútny pokoj a nič sa nedialo. Po pár rokoch prišiel prvý samovražedný útok. Mesiac pokoj a potom zasa, až sa nakoniec roztočila špirála násilia. Dnes je to podobné. Po nástupe Talibanu prichádzajú ojedinelé útoky, ktoré domácich zatiaľ nevyrušujú, ale každý mesiac pribúdajú. Isis-K začína útočiť na vládne pozície Talibanu v samotnom srdci miesta vzniku – v Kandaháre.“
Čo je ISIS-K?
Je to regionálna pobočka saláfskej džihádistickej skupiny Islamský štát (IS) pôsobiaca v južnej a strednej Ázii, predovšetkým v Afganistane a Pakistane. ISIS-K sa snaží destabilizovať a nahradiť súčasné vlády v rámci historického regiónu Khorasan (Stredná Ázia) s cieľom vytvoriť kalifát v južnej a strednej Ázii riadený prísnym výkladom islamského práva šaría, ktorý plánujú rozšíriť za hranice regiónu.
ISIS-K je zodpovedný za množstvo útokov zameraných na civilistov v Afganistane a Pakistane, najmä proti šiítskym moslimom, politikom a vládnym zamestnancom. V auguste 2017 ISIS-K a Taliban spoločne zaútočili na niekoľko dedín obývaných menšinou Shia Hazara v severnom Afganistane, výsledkom bolo masové vraždenie mužov, žien a detí Hazara v provincii Sar-e Pol. Medzi najvýznamnejšie útoky patrí útok na letisko v Kábule v roku 2021, pri ktorom zahynulo 13 amerických vojakov a najmenej 169 Afgancov v Kábule počas odchodu USA z krajiny, samovražedné bombové útoky v júli 2018 na predvolebných zhromaždeniach v Pakistane, keď zahynulo najmenej 131 ľudí, dvojité bombové útoky v júli 2016, pri ktorých prišlo v centre Kábulu o život 97 demonštrantov Shia Hazara a samovražedný bombový útok v júli 2023, keď v meste Khar v Pakistane na zhromaždení JUI zomrelo 63 ľudí.
ISIS-K začal vyslaním afganských a pakistanských militantov zo skupín napojených na al-Káidu do sýrskej občianskej vojny. Tí sa vrátili do regiónu s pokynmi a financiami na nábor bojovníkov pre odnož Islamského štátu v regióne Khorasan. Tradičná mocenská základňa skupiny vznikla a zostáva vo východnom Afganistane pozdĺž hranice s Pakistanom, pričom sa verbuje z bývalých nespokojných bojovníkov a disidentov Talibanu, ako aj jednotlivcov z južnej a juhovýchodnej Ázie.
Taliban
Taliban vznikol v roku 1994 ako reakcia na občiansku vojnu medzi jednotlivými frakciami „mudžahedínov“, ktorí porazili a vyhnali sovietske vojská. K moci sa prvýkrát dostal medzi rokmi 1996 až 2001, keď nielen ovládol celú krajinu, ale zaviedol aj mnohé nové zákony. Na územiach, ktoré kontroloval Taliban, zavádzal šaríu. Postupne zakazoval televíziu, hudbu a hudobné nástroje, výtvarné umenie, alkohol, počítače a internet, šach, biele topánky (biela je farba vlajky Talibanu), otvorenú diskusiu o sexe a ešte omnoho viac. Muži boli povinní nosiť bradu v určitej dĺžke. Toho, kto nemal bradu, mohli zbiť alebo inak potrestať. Mužov, ktorým brada z nejakého dôvodu nenarástla, poslali do väzenia až na 40 dní, aby sa tam dokázalo, že im brada nerastie. Ženy nesmeli pracovať, byť ošetrované mužskými lekármi, vystupovať na verejných miestach s odhalenou tvárou a pohybovať sa bez sprievodu manžela alebo príbuzného. Prístup žien k vzdelaniu bol výrazne obmedzený. V roku 2001 mali dievčatá iba 1 % podielu na školskej dochádzke. Organizáciu založil mulla Omar, o ktorom sme písali tu.
Hnutie Taliban uznali len tri krajiny a asi by vládlo ďalej, keby neprijalo pomoc od saudskoarabského podnikateľa Osamu bin Ládina. Taliban nutne potreboval peniaze, ktoré sa mu od bohatého Sauda hodili – a on využil Afganistan na svoju politickú hru. Po 11. septembri boli dni Talibanu a Osamu veľmi rýchlo zrátané.
Po invázii USA a spojeneckých vojsk do Afganistanu bolo hnutie Taliban takmer rozdrvené. Väčšina ľudí prijala pozitívne, že Taliban bol porazený a život sa bude postupne a pomaly vracať do zabehnutých koľají. V období bezprostredne po roku 2001 ste v uliciach Kábulu nemuseli mať žiadnu ochranku a nebolo toľko vojakov. Kde sa však neskôr stala chyba?
Spojenecké vojská sľúbili domácim, že Afganistan bude bezpečný štát, kde budú platiť zákony. Prvé mesiace a roky to aj vyzeralo, že tento sľub bude splnený. Posledné zvyšky talibancov sa ukrývali v drsných horách pri pakistanských hraniciach a ani nemali podporu od domáceho obyvateľstva. Všetko však zmenila choroba dnešných dní. Korupcia.
Afganská vláda, ktorá mala podporu od spojencov, bola neskutočne skorumpovaná. Namiesto pomoci najchudobnejším regiónom putovali peniaze do súkromných rúk. Právo, ktoré malo platiť pre všetkých, sa začalo ohýbať rôznymi smermi. Počas mojej cesty do Afganistanu v roku 2021 som sa od mnohých dedinčanov dozvedal toto: „Každý deň sme videli, že elementárne porušovanie zákona sa rieši nie podľa práva, ale podľa toho, kto má viac peňazí. Toto všetko zmenil Taliban svojím výkladom práva. Ak niekto niečo ukradol, odsekli mu prst či ruku – a už nikto sa o niečo také nepokúsil. Primitívny zákon sa na dedinských súdoch uplatňoval rýchlo oproti zdĺhavému a skorumpovanému vládnemu zákonu.“ To etablovalo súčasný Taliban späť k moci
Aký je rozdiel medzi Talibanom a ISIS-K?
Taliban je organizácia, ktorá deklaruje, že svoje videnie sveta nebude rozširovať za hranice svojej krajiny, čo zatiaľ plní a nerobí to, čo ISIS-K. ISIS-K nielenže chce zaviesť prísnejšie zákony ako Taliban (z ich pohľadu je Taliban mäkký), ale chce podľa vzoru ISIS ovládnuť na blízkom východe ďalšie územia v historickom Khorasáne (preto má na konci písmenko K ako odkaz na Khorasán).
Odkiaľ majú peniaze?
„Žiadna vojna sa neskončila pre nedostatok peňazí“, povedal mi raz jeden známy. Mal pravdu. ISIS-K má vraj tichú podporu Pakistanu aj preto, že nestabilná krajina sa lepšie kontroluje. Zoberme si, že väčšina potravinových alebo energetických zásob ide hlavne z Pakistanu (aj z Iránu, ale nie v takom množstve). Plus stavia na nespokojnosti pestovateľov ópiových polí. Počas spojeneckej invázie bol Afganistan najväčším producentom ópia na svete a ťažil z toho hlavne Taliban, ktorý takto financoval svoje vojenské akcie. Teraz Taliban deklaruje, že pestovanie ópia je protizákonné a násilne vypaľuje ópiové polia (počas spojeneckej invázie zasa trestal pestovateľov, ak sa nechceli venovať ópiu).
Avšak medzi domácimi panuje názor, že Taliban na jednej strane deklaruje, že sa zbavuje ópia (dnes je najväčším producentom Mjanmarsko a Taliban sa hrdí, že znížil svoju produkciu až o 90 percent), ale v tichosti v tom pokračuje a chráni si svoje polia na juhu krajiny.
ISIS-K vykonáva každý mesiac čoraz viac útokov. Počas našej návštevy sa odpálil samovražedný útočník pred bankou v Kandaháre. Talibanom otriaslo, že v ich bašte niekto vykonal takýto útok.
Domáci odboj?
Ani dnes nie je medzi Afgancami úplný pokoj. Napríklad v provincii Pandžirsko, kde pôsobil jeden z najväčších hrdinov Masúd (ten svet varoval pred útokom na západnú krajinu a Taliban sa ho tak obával, že naňho 9. 9. 2001 spáchal úspešný atentát).V tejto provincii sú sporadické útoky na vojenské stanovišťa Talibanu. Tiež sme sa stretli s názormi od samotných talibancov, ktorí voľakedy pracovali v zahraničí (Irán, Pakistan), že ak Taliban bude uplatňovať zákony proti vzdelaniu, tak sa raz obrátia proti tejto organizácii. Tento postoj je však veľmi, ale veľmi sporadický a nemožno mu prikladať až takú veľkú váhu.
Taliban si uvedomuje, že musí niečo robiť. Musí upokojiť nielen mestá, ktoré sa nadýchli slobody a určitých práv, ale tiež musí byť oporou dedinského prostredia, ktoré je konzervatívnejšie. Je akoby medzi dvomi mlynskými kameňmi. Ak bude zhovievavý k „liberálnym mestám“, bude to voda na mlyn pre konzervatívnu časť Talibanu. Nelichotivá ekonomická situácia, politická (žiadna krajina zatiaľ neuznala súčasnú vládu), ale aj spoločenská. Talibanu sa však podarila jedna vec. Podarilo sa im vďaka svojej autorite prinútiť svojich bojovníkov, aby sa nepomstili svojim nepriateľom.
Tak či tak, ISIS-K je na vzostupe a je len otázka času, kedy budeme počuť o viacerých bombových útokoch. Táto organizácia získala veľký ohlas aj po úspešnom teroristickom útoku v Moskve.
Máte otázky na článok „Kam smeruje Afganistan?“ Dajte, prosím, do komentu a radi odpovieme
Autor
Čítať viac článkov